VšZP obmedzuje liečbu

Stanovisko k aktuálnemu návrhu obmedzenia dostupnosti liečby pre pacientov s degeneratívnymi ochoreniami zraku

Všeobecná zdravotná poisťovňa uverejnila 13. februára 2017 na portáli MZ SR návrh ID 10266 na výrazné zúženie indikačného obmedzenia na liečbu vlhkej formy vekom podmienenej degenerácie makuly (VPDM) a diabetického makulárneho edému (DME).

S veľkým znepokojením sledujeme aktuálne správy o pripravovanom obmedzení dostupnosti liečby pre pacientov s týmito ochoreniami zraku zo strany VšZP. V oboch prípadoch ide o závažné ochorenia, ktoré bez vhodnej liečby skôr či neskôr znamenajú pre pacientov stratu zraku.

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska združuje ľudí, u ktorých nastalo aj (ale nie len) v dôsledku vyššie uvedených diagnóz výrazné zhoršenie zraku, alebo oň úplne prišli. Vieme preto veľmi dobre, čo strata zraku pre pacientov znamená, akým problémom je vyrovnať sa s dôsledkami, prekážkami a výzvami, ktoré so sebou prináša. A vieme aj to, čo by mnohí z nás dali za to, aby si svoj zrak mohli zachrániť. Samozrejme, želáme si, aby takto ohrozených ľudí bolo čo najmenej. Preto považujeme za neakceptovateľné, že aj napriek existujúcej liečbe na trhu niekto pripustí, aby sa pacienti so závažnými ochoreniami zraku nemohli k adekvátnej liečbe dostať včas alebo aby liečbu nedostali v primeranej dĺžke a kvalite.

Nerozumieme obmedzeniu liečby na jedno oko, pretože je mnoho pacientov, ktorí majú postihnuté obe oči. Ktoré teda má lekár liečiť a ktoré nie? Kto rozhodne o tom, na ktoré oko má pacient právo vidieť a na ktoré nie? Kto bude garantovať, že práve to jedno liečené oko je zárukou najlepších výsledkov? Z nášho pohľadu je to veľmi neetické voči pacientovi, ktorí môže vďaka obmedzeniu liečby v konečnom dôsledku oslepnúť na obe oči.

Obmedzenie liečby na dva roky je pre nás takisto nepochopiteľné. Čo bude s pacientmi, ktorí vyčerpajú tento časový limit? Lekári im vysadia liečbu a nechajú ich oslepnúť?

A nerozumieme ani obmedzeniu indikácie pre diabetikov, ktorí dosahujú hladinu glykovaného hemoglobínu menej ako 7,5 %. Problém diabetického edému makuly sa totiž objavuje práve pri vyšších hodnotách glykovaného hemoglobínu a v najväčšej miere sa týka pacientov s cukrovkou prvého typu, ktorí so svojím ochorením bojujú celý svoj život, často od útleho detstva. Zaslúžia si ešte aj oslepnúť?

Chceme apelovať na všetkých kompetentných, aby nepripustili, aby táto spoločnosť vytvárala zbytočných invalidov len kvôli úsporným opatreniam v zdravotníctve. Nielen pre dobro samotných pacientov, ale aj pre dobro celej spoločnosti. Vieme veľmi dobre, že títo pacienti prichádzajú o možnosť uplatniť sa v spoločnosti, sú odkázaní na pomoc a asistenciu iných a predstavujú ďalšie náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ktoré sa im tiež z dôvodu úsporných opatrení často neposkytujú.

Branislav Mamojka, predseda ÚNSS