Vlasy obeleli, ale úsmev na perách zostal

Stretnutie po štyridsiatich rokoch…

V piatok minulého týžd­ňa sa konalo milé stretnutie zamestnancov, zakladateľov, priateľov a priaznivcov býva­lého podniku Naftoprojekt k. ú. o. (koncernová účelová or­ganizácia) Poprad, ktorý bol založený pred 40-timi rokmi. Naftoprojekt v čase najväčšej slávy patril k strategickým firmám v regióne podobne ako Vagónka, Chemosvit, Pozemné stavby či Tatramat a svoje nezastupiteľné miesto mal v celom Českosloven­sku. Poznali sme ho pod názvom SPNP (Slovenské plynárenské a naftové podni­ky) – závod projekcie Poprad a začínal v priestoroch „nad optikou a nad hračkami“ pri námestí Duklianskych hrdi­nov. Na stretnutí sa zišlo 110 spolupracovníkov a nechý­bal ani viceprimátor mes­ta Pavol Gašper, ktorý bol taktiež spolupracovníkom naftoprojekťákov.

„Myšlienka zorganizovať stretnutie bývalých zamest­nancov prišla zo dňa na deň. Za pár dní od nápadu usku­točniť stretávku sa táto myš­lienka rýchlo rozšírila s veľ-kým ohlasom, čo považujem za dôkaz spolupatričnosti a ka-marátstva,“ povedal Fran­tišek Stejskal, hlavný orga­nizátor stretnutia a v býva­lom podniku zastával ako posledný funkciu vedúceho strediska katódovej ochrany geológie a geodézie. Podnik v čase svojho vzniku začínal s 20 zamestnancami. Neskôr sa firma začala rozrastať. V čase, keď podnik končil, mal 501 pracovníkov a jeho súčasťou bol výskumný ústav v Bratislave. Projektanti z Naftoprojektu stáli pri zro­de plynárenského boomu na Slovensku. Nedá sa nespome­núť na PZZP (Podzemný zá­sobník zemného plynu) Láb, PZ (Podzemný zásobník) Dolní Dunajovice (pri Mi­kulove v ČR), ZPS (Zberné plynové stredisko) Ptrukša, ZNS (Zberné naftové stre­disko) Gajary, rozšírenia KS (kompresorovej stanice), ma-gistrálne plynovody Mal­ženice – Považská Bystrica, Rimavská Sobota – Brezno – Liptovský Hrádok, Žilina – Čadca, Příbor – Klímkovice – Ostrava, Tlmače – Žiar. n/H, tranzitný plynovod V. Kapu­šany – Belža, ale aj stovky lo­kálnych plynovodov (Kežma­rok – Stará Ľubovňa, Bánov – Gbelce – Štúrovo a ďalších) a plynofikácií stoviek obcí, ale i práce v Sýrii, v Karačaganaku na ropovodoch, závlahách aj vodovodoch.. Podieľali sa na stovkách ďalších investičných stavieb, štúdií a úloh tech­nického rozvoja, prevažne úspešne, a tie pretrvali aj v 21. storočí. „A toto sme doká­zali v začiatkoch iba s rysova­cími doskami. Vedeli sme, čo je redispero a lievikové pero, pomáhali sme si primitívnymi kalkulačkami a rozmnožo­vacími mašinkami na ormig a ozalit. I prvé skúsenosti s počítačom Hewlett&Packard, požičané ZX Spektrum sme hľadali cez hry, ako boli sla­lom alebo Maník Miner. Po­pri práci sme stihli absolvovať zemiakové brigády, víkendo­vé brigády na stavbe budovy Naftoprojektu a podobne, ale aj posedenia v kanceláriách, pri športových dňoch, osla­vách MDŽ. Spomínam si na zájazdy VTS (vedeckotechnic­ká spoločnosť) a ROH (Revo­lučné odborové hnutie). Proste prežili sme pri projektovaní i cestovaní kus ešte mladého života,“ spomínal František Stejskal.

Spomienkové stretnutie pripomínalo nostalgické pomaturitné stretnutie spo­lužiakov po 30 rokoch. Pria­teľské stisky rúk, nesmelé úsmevy. Kolegovia zostarli, poniektorým vlasy obeleli, ale úsmev na perách sa im nevytratil a mnohí sa spoz-návali iba vďaka úsmevom a iskrivému pohľadu očí, na ktoré sa za tie roky nedalo zabudnúť. Mená sa vytratili, nehovoriac o priezviskách, ale ich chuť a životný elán sa nestratil. „Na novej dobe sa mi nepáči, že väčšina podni­kateľských aktivít je založená iba na zisku a stráca sa tým i iný cieľ, vnútorné uspokoje­nie z dobre vykonanej práce. Pre nás, projektantov, to boli dobré pocity, keď fungovali po dodávateľskej výstavbe a ko­laudácii diela, na ktorých sme sa podieľali našimi projektmi,“ podotkol Ing. Stejskal. Všetci spoločne si však zaspomínali aj na tých, ktorí sa stretnutia nedožili, ale bývalí spolupra­covníci na nich nezabudli a vzdali im hold aspoň v myš­lienkach, či pripomenutím si chvíľ, ktoré spolu prežili.

Dnes už z bývalého Nafto­projektu na Karpatskej ulici v Poprade zostala iba budova, ktorá sa moderne pomeno­vala Business center. Všetci z celého regiónu ju aj tak volajú budova Naftoprojektu. (pks)