Veľká otázka Iránu o amerických voľbách: Nájde Trump alebo Harrisová diplomaciu?
Žena prechádza okolo protiamerickej nástennej maľby na stene bývalého veľvyslanectva USA v Teheráne, Irán, sobota 19. augusta 2023 [SÚBOR: Vahid Salemi/AP Photo]
Teherán tvrdí, že jeho taktika sa môže zmeniť, ale kto nakoniec vyhrá Biely dom, nezmení svoje stratégie.
Teherán, Irán – Keď Spojené štáty volia svojho prezidenta, vplyv ich voľby pocíti celý svet a len málo krajín je tak priamo ovplyvnených ako Irán.
Ale keďže USA v utorok hlasujú vo voľbách, v ktorých sa podľa posledných prieskumov verejnej mienky popasujú viceprezidentka Kamala Harris a bývalý prezident Donald Trump, Irán zápasí s obzvlášť náročnou realitou, hovoria analytici: Napätie zdá sa, že Washington je pripravený zostať vysoko bez ohľadu na to, kto skončí v Bielom dome.
Demokratka Harrisová a republikán Trump sa uchádzajú o prezidentský úrad v čase, keď sa zdá, že tretí veľký iránsky útok na Izrael je takmer istý a pretrvávajú obavy z totálnej regionálnej vojny.
Najvyšší iránsky vodca Alí Chameneí prisľúbil Izraelu „drviacu“ odpoveď ako odvetu za jeho vôbec prvé letecké útoky na Teherán a viaceré ďalšie provincie z 26. októbra.
Velitelia zboru Islamských revolučných gárd (IRGC) navrhujú, aby ich ďalšia akcia proti Izraelu – do ktorej by sa mala zapojiť aj iránska armáda po tom, čo boli izraelskými bombami zabití štyria vojaci armády – zahŕňala pokročilejšie projektily.
V tomto kontexte obaja prezidentskí kandidáti v USA vyjadrujú tvrdé názory na Teherán. Harrisová minulý mesiac označila Irán za „najväčšieho protivníka“ USA, zatiaľ čo Trump obhajoval, aby Izrael zasiahol iránske jadrové zariadenia.
Obaja zároveň naznačili, že budú ochotní diplomaticky spolupracovať s Iránom.
Trump v septembri pred novinármi v New Yorku povedal, že je otvorený opätovnému začatiu rokovaní o jadrovej dohode. „Musíme sa dohodnúť, pretože následky sú nemožné. Musíme sa dohodnúť,“ povedal.
Harrisová predtým tiež podporovala návrat k jadrovým rozhovorom, hoci jej tón voči Iránu sa v poslednom čase pritvrdil.
Podľa politologického analytika Diaka Hosseiniho z Teheránu je pre Irán uprostred toho všetkého veľkou otázkou, ktorý z dvoch prezidentských kandidátov by mohol byť lepšie pripravený zvládnuť napätie.
„Trump poskytuje nadmernú podporu Izraelu, zatiaľ čo Harrisová je vysoko oddaná hlavnej americkej agende proti Iránu,“ povedal pre Al-Džazíru.
História napätia
História oboch kandidátov tiež výrazne ovplyvní ich potenciálne budúce vzťahy s Teheránom.
Rok po tom, čo sa v roku 2017 stal prezidentom, Trump jednostranne odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015 medzi Iránom a svetovými mocnosťami, čím uvalil na Irán doteraz najprísnejšie americké sankcie, ktoré sa týkali celej jeho ekonomiky.
Nariadil tiež zavraždenie Kásema Solejmáního, najvyššieho iránskeho generála a jeho druhého najmocnejšieho muža po najvyššom vodcovi. Soleimani, vrchný veliteľ síl Quds IRGC, bol zabitý spolu s vysokým irackým veliteľom americkým bezpilotným lietadlom v Iraku v januári 2020.
Po nástupe do úradu v januári 2021 súčasný americký prezident Joe Biden a Harrisová pokračovali v presadzovaní Trumpových sankcií, a to aj v rokoch, keď sa Irán vyrovnával s
najsmrteľnejším prepuknutím ochorenia COVID-19 na Blízkom východe, ktoré zabilo takmer 150 000 ľudí.
Bidenova administratíva tiež výrazne pridala k týmto sankciám a zaradila na čiernu listinu mnoho ďalších jednotlivcov a subjektov s ohláseným cieľom zamerať sa na iránsky export, obmedziť svoje vojenské kapacity a potrestať porušovanie ľudských práv.
Po iránskom raketovom útoku na Izrael minulý mesiac Washington rozšíril sankcie na iránsky ropný a petrochemický sektor, aby negatívne ovplyvnil jeho vývoz ropy do Číny, ktorý sa v posledných rokoch aj napriek sankciám vzchopil a vzrástol.
Trump tvrdil, že lepším presadzovaním sankcií udusí odolný iránsky export.
„Pre Irán je v dôsledku atentátu na generála Solejmáního oveľa ťažšie pokračovať v diplomacii s Trumpom, ale nie je to nemožné,“ povedal Hosseini.
„Ak však bude potenciálna Harrisovej administratíva ochotná, Irán by nemal žiadne veľké prekážky pre priame bilaterálne rozhovory. Napriek tomu si Irán dobre a realisticky uvedomuje, že bez ohľadu na to, kto prevezme Biely dom ako prezident, diplomacia s Washingtonom je teraz oveľa ťažšia ako kedykoľvek predtým.
Od odstúpenia USA od prelomovej jadrovej dohody sa všetok dialóg s USA – vrátane neúspešných snáh o oživenie jadrovej dohody v kóme a dohody o výmene väzňov v minulom roku – vedie nepriamo a cez sprostredkovateľov ako Katar a Omán.
„Taktika sa môže zmeniť“
Vláda prezidenta Masouda Pezeshkiana, zložená zo zástupcov od reformistických až po tvrdé politické frakcie v rámci iránskeho establishmentu, sa pokúsila zasiahnuť tónom, ktorý premieta umiernenosť aj silu.
Pezeshkian v pondelkovom prejave uviedol, že Irán je zapojený do „totálnej ekonomickej vojny“ a musí sa postaviť svojim odporcom posilnením svojej miestnej ekonomiky. Opakovane tiež povedal, že chce popracovať na odstránení sankcií a je otvorený rozhovorom so Západom.
„Je zvláštne, že sionistický režim a jeho podporovatelia neustále tvrdia o ľudských právach. Násilie, genocída, zločiny a vraždy sú za ich zjavne úhľadnou fasádou a kravatami,“ povedal prezident počas svojho posledného prejavu.
Najvyšší iránsky diplomat v pondelok večer pre štátnu televíziu povedal, že Teherán „neprikladá až takú hodnotu“ tomu, kto vyhrá prezidentské voľby v USA.
„Tieto veci neovplyvnia hlavné stratégie krajiny. Taktika sa môže zmeniť a veci sa môžu urýchliť alebo oddialiť, ale nikdy neurobíme kompromisy v našich zásadách a cieľoch,“ povedal minister zahraničných vecí Abbás Araghčí.
Araghchi v utorok odcestoval do pakistanského hlavného mesta Islamabad, kde diskutoval o „hrozbách, ktoré predstavuje sionistický režim a regionálna kríza“ s najvyššími predstaviteľmi vrátane veliteľa armády generála Asima Munira.
IRGC pokračuje vo vykonávaní rozsiahlej vojenskej operácie v juhovýchodnej provincii Sistan a Balúčistan hraničiacej s Pakistanom a Afganistanom, kde nedávno došlo k viacerým ozbrojeným útokom separatistickej skupiny, o ktorej sa Irán domnieva, že ju podporuje Izrael.
Skupina Jaish al-Adl zabila 26. októbra 10 členov iránskych ozbrojených síl v provincii pri štrajku, ktorý Bezpečnostná rada OSN odsúdila ako „ohavný a zbabelý teroristický útok“.
Od útoku IRGC uviedla, že zabila osem členov skupiny a zatkla 14.
Zanechajte nám komentár