Večer pre Izrael

„Nikdy sa neviem zbaviť otázky, ktorú som počul od pána Mešťana: Poučili sme sa so zverstiev, ktoré boli páchané na Izraelcoch? A smutná odpoveď je stále nie, nie, nie! Je nesmierne dôležité vedieť o tom,  čo sa udialo izraelskému národu a neustále to pripomínať. A nielen kvôli samotnému izraelskému národu, lebo vidíme, že ľudia vo svojej zatvrdnutosti srdca sú schopní a ochotní páchať zverstvá aj v dnešných dňoch,“ povedal okrem iného Ing. Pavol Gašper, druhý viceprimátor mesta Poprad, ktorý prevzal záštitu nad podujatím Večer pre Izrael, venovaný holokaustu a životu slovenských Židov na území Slovenska pred, počas a po druhej svetovej vojne. Ten sa konal minulú stredu 25. mája v priestoroch Kresťanského spoločenstva v Poprade.  Ing. Pavol Gašper súčasne poďakoval nielen organizátorom, Kresťanskému spoločenstvu Poprad, ktoré toto podujatie ako prejav úcty k izraelskému národu zorganizovalo už po druhýkrát, ale aj prof. Pavlovi Mešťanovi, riaditeľovi Múzea židovskej kultúry v Bratislave, ktorý prijal pozvanie pastora Petra Minárika a ďalších.

Prof. Mešťan vo svojom vystúpení upozornil hneď v úvode na termín holokaust, ktorý nie je správny. „Pôvodný význam tohto slova, pochádzajúceho z gréčtiny, je zápalná obeť a už aj historici, ktorí sa holokaustom zaoberajú, používajú výraz šhoa. Je to hebrejské slovo, ktoré neviem preložiť, ale opisne by som mohol povedať, že je to to, čo zostáva po zemetrasení. Skôr vystihuje to, čo sa udialo Židom. Hovorím to najmä preto, že už aj slovo holokaust sa zneužíva,“ vysvetlil v úvode P. Mešťan. Pripomenul ale, že v Poprade počuť hebrejčinu aj pri pietnej spomienke, ktorá je vždy 25. marca a je vďačný za to, že sa v Poprade hovorí o Izraeli. Hovoril to najmä v súvislosti, že Večer pre Izrael otvorili hebrejské piesne.

V ďalšej časti sa venoval histórii židovstva na Slovensku a pripomenul, že až v roku 1920 bola prijatá Ústava Československej republiky, ktorá po prvýkrát zachytáva židovskú národnosť. „Až týmto rokom je napríklad povolené Židom sťahovať sa na celom území Československa, čo nie je až tak dávno, tak je to až neuveriteľné,“ zdôraznil profesor a hojnému počtu účastníkov priblížil i ďalšie, menej známe fakty zo života Židov na Slovensku a ich pôsobeniu na území Slovenska. Prenasledovanie a vyháňanie, zákazy pobytu, antisemitizmus, predsudky,  sprevádzajú Židov celou ich históriou a pretrvávajú až do dnešných dní.

Historické fakty, dokumenty a príbehy ľudí, s ktorými sa prof. Mešťan stretol, nenechali ľahostajnými žiadneho z publika. Samozrejme, nevynechal ani najhroznejšiu kapitolu v dejinách Európy, druhú svetovú vojnu, ale pripomenul, že nie iba na Slovensku, ale v celej Európe, boli ľudia ochotní pomáhať nielen Židom, ale aj ostatným prenasledovaným a riskovať svoje životy, ale aj životy svojich najbližších, aby zachránili iných. Žiaľ, aj v tomto prípade sa práve o týchto faktoch a udalostiach hovorí málo a mnohí, najmä mladí, o tejto azda najstrašnejšej histórii Európy, ale aj odvahe obyčajných ľudí, nevedia vôbec nič a teda sa z histórie ani poučiť nemôžu. Faktom je, že mladá generácia vie o týchto udalostiach málo a ako pripomenul aj P. Minárik, práve mladí ľudia vo svojom živote nezažili nič zlého, snáď len to, „že nepostúpili do vyššieho levelu v počítačovej hre,“ dodal.