Účelovo hlúpa opozičná hystéria o transakčnej dani

Politický komentátor Peter Tóth na sociálnych sieťach vystupujúci pod pseudonymom Ďateľ pripúšťa, že dane „nevoňajú“ nikomu, bez nich však štát nezvláda plniť si svoje funkcie. Keď sa štát dostane do stavu extrémnej zadlženosti, dane nás bolia ešte viac, pretože sú vyššie a je ich viac, píše Ďateľ na Facebooku s tým, že v takom prípade musí prísť ku konsolidácii.

Vtedy vlády siahajú k rôznym zdaneniam, či už príjmu, spotreby alebo podnikateľského sektora. „Aktuálna verzia slovenskej konsolidácie je kombináciou viacerých možností a jej súčasťou je aj transakčná daň,“  konštatuje Ďateľ. Ten na príklade vysvetľuje nepochopiteľnosť hystérie okolo transakčnej dane, ktorá navyše bude platiť len dovtedy, kým bude potrebná konsolidácia verejných financií.

Politická hystéria

Vo svojom statuse komentátor upozorňuje na fakt, že transakčná daň, ktorá platí zhruba tri týždne, zhysterizovala opozíciu a tiež časť koalície.

„Podobné situácie vznikajú, keď sú súčasne splnené dve podmienky. Po prvé, proti opatreniu repce kritické množstvo občanov a médií. Po druhé, kritické množstvo politikov nemá dostatočne pevné nervy a najmä schopnosť čeliť nepohode, spôsobenej nespokojnosťou repcúcich občanov a médií,“  vysvetľuje Peter Tóth s tým, že presne k tomuto prišlo aj v súčasnosti. Podľa neho ide nie len iracionálne správanie, ale aj o matematický a ekonomický hoax.

To chce príklad

„Predstavme si prevádzku (napríklad reštauráciu) s tržbou 100 000 eur. Pri transakčnej dani vo výške 0,4 percenta zaplatí podnikateľ štátu okrem iných daní 400 eur navyše. Nie je to síce príjemné, ale rozhodne nie je možné hovoriť o ruinujúcej sume a už vôbec nie o likvidácii súkromného sektoru, ako to prezentujú mnohí, hystériou opantaní aktéri politickej diskusie,“  načrtol Ďateľ k príkladu, ku ktorému sa ešte vráti.

Unikajú im súvislosti

„Je vcelku zaujímavé, že tí istí alarmisti, čo do roztrhania hlasiviek bojujú za podnikateľov a živnostníkov, nie sú schopní vidieť širšie súvislosti jednak transakčnej dane, jednak skutočného a roky rokúce trvajúceho drancovania podnikov, prevádzok a obchodov od reťaze odtrhnutými bankami,“  upozorňuje komentátor pripomínajúc fakt, že transakčná daň je dočasné riešenie, ktoré skončí s konsolidáciou.

Zúrivý pán z Trnavy

„Pre slovenské pomery je príznačné, že najmä Miškove orgány neberú na zodpovednosť nikoho, kto spôsobil vydrancovanie verejných financií. Súčasťou tohto folklóru je okolnosť, že hlavný páchateľ vyrabovania štátnej kasy, šialenec s trvalým pobytom v Trnave, na Facebooku a tlačovkách s navretými žilami na krku označuje transakčnú daň za podvod,“  poznamenáva Ďateľ.

Ale späť k príkladu

„Nikto z vreštiacich si nevšíma, že banky účtujú prevádzkam alebo internetovým obchodom za používanie platobných terminálov či platobných kariet dve až štyri percentá z blokovanej sumy. To znamená, že reštaurácia alebo internetový obchod s tržbou 100 000 eur zaplatí banke 2 000 – 4 000 eur. A nikto proti tomu neprotestuje a už vôbec neprijíma opatrenia, aj keď hanebná prax parazitovania bánk na elektronických prevodoch je známa celé roky,“  upozorňuje novinár.

Za všetkým hľadaj nečinnosť voči bankám

„Chápem, že transakčná daň nie je populárna. Nechápem však, prečo nikto nebojuje za podnikateľov a ich záujmy, keď prevádzky každý deň v priebehu dvoch desaťročí rabujú večne nenažrané banky. Hystéria spojená s transakčnou daňou je iracionálna. Nečinnosť v súvislosti s každodennou lúpežou, páchanou za bieleho dňa i počas čiernej noci bankami je nielen nepochopiteľná, ale aj podozrivá,“  uzatvára Peter Tóth.

zdroj: hlavnydennik.sk