Syn Vladimíra Krčméryho – Michal dostal štipendium zo Sorosovej otvorenej spoločnosti

Syn Michal Krčméry zastáva vysokú funkciu v americkej obchodnej komore na Slovensku a má tam na starosti vládne záležitosti. Táto komora združuje americké firmy, ktoré cez túto platformu vzájomne komunikujú, pomáhajú si, dá sa povedať, že ide o lobistické zoskupenie.

Michal Krčméry z Americkej obchodnej komory absolvoval študijný pobyt v zahraničí vďaka štipendijnému programu NOS-OSF. Prečítajte si, čo preňho táto skúsenosť znamenala.

Je tomu presne 10 rokov, čo nám v 2. ročníku na gymnáziu na hodine angličtiny dal náš učiteľ povinne vyplniť ako test niekoľkostranovú prihlášku do nejakého štipendijného programu – že na štipendium na rok do Ameriky. Mal som čerstvých 16, dobrú partiu v škole aj na futbale a vôbec som nerozmýšľal nad tým, že by som sa zrazu zbalil a na rok „len tak“ odišiel niekde do Ameriky na internát. Môj vtedajší austrálsky učiteľ angličtiny ma však presvedčil, aby som sa do programu prihlásil. Spomínam si, že na pohovore so zástupcami americkej organizácie som na otázku, ktoré 3 veci by som si vzal na opustený ostrov, uviedol ako jednu z nich dres Manchestru United. Bral som to celé veľmi neformálne, lebo som si myslel, že v takej silnej konkurencii (brali len 5 študentov z celého Slovenska a hlásilo sa viac ako 120) jednoducho nemám šancu. Lenže o pár týždňov prišla domov obálka: …gratulujeme vám…ste prijatý… A prvá moja reakcia boli slzy – slzy z obáv.

Facky, pády a poznanie

O pár mesiacov neskôr som už sedel v lietadle nad Atlantikom s vedomím, že domov sa vrátim najskôr za 10 mesiacov. Vtedy som už ale vedel, že tých 10 mesiacov v „novom svete“ chcem naozaj využiť naplno. Bol to veľmi intenzívny a zároveň odlišný rok od tých predošlých. Rok plný úžasných zážitkov, skvelých ľudí, akademických aj športových úspechov, užitočných vedomostí, ale najmä poznania. Ale bol to aj čas faciek a tvrdých pádov, po ktorých som sa musel postaviť znova sám. Bola to najlepšia škola života, akú som mohol dostať.

Školský rok 2005/2006 bol prelomovým v mojom živote aj po osobnostnej stránke. Z dieťaťa sa stal dospievajúci muž. Z nesmelého študenta sebavedomý mládenec. Naučil ma samostatnosti, asertívnosti, kritickému mysleniu, ale aj pozitívnemu prístupu k životným situáciám. Dal mi poznanie, že človek musí prevziať zodpovednosť za seba a svoje okolie a nie sa slepo spoliehať na tých druhých, že kritizovaním sa nič nevyrieši, ale treba priniesť riešenia.

O 10 rokov neskôr…

Všetko toto som zužitkoval počas následného vysokoškolského štúdia, ktoré som absolvoval striedavo na Slovensku, vo Francúzsku, v Mexiku, či na Islande. Z roku na Episcopal High School som čerpal aj počas mojich pracovných pobytov najprv v USA, či v Burundi a na Haiti. A stále z neho čerpám aj dnes v mojej každodennej práci v Americkej obchodnej komore na SR a v životnej úlohe manžela a otca.

Dnes, o 10 rokov neskôr, vnímam týchto 10 mesiacov strávených za morom, ako dôležitú životnú križovatku, na ktorej som si vybral tú správnu cestu. Secondary Scholarship Programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) preto naozaj vďačím za veľa. A s postupom času si to uvedomujem stále viac.

Zdroj: FB a inenoviny.sk

HraJ