Sloboda, ktorá prišla pred 70 rokmi

O niekoľko dní si pripomenieme 70. výročie oslobodenia a ukončenia 2. svetovej vojny.

Koncom januára 1945 zavítala sloboda aj pod Vysoké Tatry. Mestá a obce okresov Poprad a Kežmarok boli oslobodené v poslednom januárovom týždni v roku 1945. Zo severovýchodu, od Starej Ľubovne, vstúpili na územie okresu Kežmarok divízie 107. streleckého zboru gen­por. D. V. Gordejeva, ktorý bol začlenený do 1. gardovej armá­dy genpor. A. A. Grečka. Zbor postupoval od Plavča smerom na Spišskú Starú Ves. Veľké boje sa odohrali najmä v oblasti Spišskej Magury. Od Starej Ľubovne smerom na Podolínec a Spišskú Belú postupoval 320. gardový strelecký pluk 129. streleckej divízie, ktorému velil mjr. A. P. Fokin. Ako prvá obec okresu Kežmarok bol 26. januára 1945 okolo 18. h oslobodený Toporec. Ostatnú časť okresu Kežmarok a okres Poprad oslo­bodili vojská 18. armády genpor. A. J. Gastiloviča, v zostave ktorej bojoval aj 1. československý armádny zbor v ZSSR pod velením brig. gen. L. Svobodu. Vojská tejto armády postupovali od Levoče a Spišskej Novej Vsi. Jeden prúd smeroval na Kež­marok a druhý na Poprad.

Prístupy do údolia Popradu nepriateľ silne opevnil a úporne bránil i nasadením dosť silného delostrelectva. 25. januára 1945 vytlačili útvary 107. streleckého zboru nepriateľa z obranných pos-tavení pri Kamienke v smere Veľký Lipník a z obranných postavení, posilnených samo­hybnými delami pri Lomnič­ke v smere Podolínec. Tým si uvoľnili dôležité smery pre oslobodenie prvých obcí a miest okresu Kežmarok zo severovýchodu. Jeden viedol severným úpätím Spišskej Magury na Spišskú Starú Ves a Nowy Targ, druhý údolím rieky Poprad k Spišskej Be­lej. Pri rýchlej zmene situácie na fronte sa 21. januára 1945 v Kežmarku uskutočnila dru­há vlna evakuácie všetkých obyvateľov nemeckej národ­nosti. Žiakov nemeckých škôl nacisti naložili aj s učiteľmi na autá a odviezli do Nemec­ka. Vyvezený bol aj mestský archív a mestská pokladnica. Začiatkom januára 1945 bola zastavená výroba vo Weino­vej textilnej továrni a jej ma­jitelia i majstri tiež evakuova­li. Bol vydaný rozkaz na de­montáž strojového zariade­nia a pripravoval sa aj odvoz strojov, surovín a výrobkov. Časť výrobkov sa Nemcom podarilo odviezť, ale ďalším škodám zabránili členovia ilegálneho hnutia. Do pod­zemných kanálov ukryli tex­tilný tovar, potraviny, dôležité súčasti strojového zariadenia, náradia a pokladňu. Plány nacistov na obranu Kežmar­ku sa stali nereálne. Rýchlym postupom frontu a jeho pri­blížením nebol čas na obranu mesta, ale ani na jeho zni­čenie. V posledných januá-rových dňoch ostali v meste iba deštrukčné skupiny, ktoré podmínovali mosty cez rieku Poprad, železničnú trať, poš­tu, sklady potravín, kasárne, textilnú továreň a ďalšie dô­ležité objekty. Vďaka zásahu niektorých občanov mesta a pre krátkosť času, nestihli Nemci svoje dielo skazy cel­kom zavŕšiť. Zničené boli iba niektoré sklady, mosty a pošta. Posledné nemecké jednotky opustili Kežmarok 27. januára 1945 popolud­ní a odišli smerom na Veľkú Lomnicu.

27. januára 1945 ráno o 6. h prenikla prieskumná hliad­ka Červenej armády do Spiš­skej Belej. Za ňou došli do mesta ďalší sovietski vojaci a po krátkej prestrelke Spiš­skú Belú oslobodili. V prie­behu dňa, po oslobodení Levoče, začali vojaci 1. čs. ar­mádneho zboru prenasledo­vať ustupujúce nepriateľské jednotky v smere na Kežma­rok. Severne nad obcou Rus­kinovce, na okraji lesa, zaujal nepriateľ obranné postavenie a kryl prístupy na Kežmarok a Huncovce. Československé jednotky pokračovali v pos-tupe a prenikali ťažkým hor­ským terénom ďalej na západ. Postup bol vo veľkom snehu a snehovej fujavici ťažký. Na cestách boli zničené všetky mosty a naokolo bolo všetko zamínované. Všade, kde cesta prechádzala lesom, bola zata­rasená veľkými zásekmi. Od nepriateľa vyčistili jednotky 1. čs. brigády prvé obce a osa­dy okresu Kežmarok od juho­východu – Hradisko, Ruski­novce, Vlkovce a Tvarožnú. Posledné nemecké jednotky opustili Kežmarok popoludní 27. januára 1945 a zničiť stihli len niekoľko skladov, mosty a poštu. Vo večerných hodi­nách, okolo 22. h, vstúpili do Kežmarku vojaci 3. práporu 1. čs. samostatnej brigády, ktorej veliteľom bol plk. J. Sa­torie. Spolu s nimi prišli do Kežmarku aj vojaci trestného oddielu, ktorému velil por. T. Bojko a za nimi aj soviet­ski vojaci a jednotky soviet­skeho delostrelectva. 1. čs. samostatnú brigádu v tomto období podporoval sovietsky stíhací protitankový delostre­lecký pluk a dve sovietske horské mínometné batérie. Kežmarok bol po príchode československých jednotiek takmer vyľudnený. Mesto vítalo svojich osloboditeľov vyzváňaním zvonov a nad mestským úradom zaviala československá zástava. Na mnohých domoch sa objavili biele zástavy s nápisom Hitler kaput. Ešte v ten večer, 27. ja-nuára 1945, bola oslobodená aj obec Vrbov jednotkami 3. čs. brigády veliteľa brig. gen. K. Klapálka. V priebehu noci z 27. na 28. januára 1945 bol zdolaný odpor nepriateľ­ských jednotiek nad obcou Ruskinovce.

Jednotky nemeckej 253. pešej divízie, delostrelectvo a jednotky 1. maďarskej ar­mády sa snažili držať úsek v smere Veľký Lipník – Spiš­ská Stará Ves. Chceli tak hlav­ným silám zabezpečiť uspo­riadaný ústup na západ. Tieto boje pokračovali aj 26. januá-ra 1945, kedy sa Nemci pos-tavili útočiacim sovietskym divíziám ešte raz na silnejší odpor na západných brehoch Dunajca pri Spišskej Starej Vsi. Napriek tomu, že nepria­teľ sa na ústupových čiarach húževnato bránil až silou jed­ného pluku za podpory de­lostrelectva, bola v Zamagurí 26. januára 1945 oslobodená Lechnica. V ten istý deň bo­jové sily 107. streleckého zbo­ru, podporované kaťušami, prekročili československo­-poľskú hranicu pri Spišskej Starej Vsi v smere na Nowy Targ, prekonávajúc silný od­por nepriateľa na západných brehoch Dunajca. 27. januá-ra 1945 bola oslobodená Spišská Stará Ves, významné administratívne a hospo­dárske stredisko Zamaguria. Tento bojový úspech Červe­nej armády bol citovaný aj v rozkaze vrchného veliteľa maršala Sovietskeho zväzu J. V. Stalina, v ktorom vyjadril svoje veliteľské poďakova­nie útvarom za preukázanú vynikajúcu bojovú činnosť. V Moskve vypálili z 224 diel dvadsať oslavných sálv, ako hold vojskám, ktoré sa pri­činili o oslobodenie Spišskej Starej Vsi. I keď oblasť Spiš­skej Magury, v ktorej prebie­hali ťažké boje, určite nebolo možné hodnotiť ako zvlášť vojensky dôležitú, neušetrili ju nemecké vojská od niče­nia a drancovania. Vyhodené mosty, podmínované cesty v horských údoliach, zatara­sené komunikácie a vykrad­nuté dediny presne vyznačo­vali ústupové cesty nemec­kých vojsk. O niekoľko dní po bojoch prechádzal osadou Hágy (dnes Reľov) vojen­ský dopisovateľ moskovskej Pravdy. Od miestnych oby­vateľov počul, ako tu nacisti kradli, ničili a strieľali. Mno­ho z miestnych obyvateľov radšej odišlo do hôr, alebo sa ukrývalo, len aby nepadli nacistom do rúk. Obyvatelia obcí pod Spišskou Magurou žiadali dopisovateľa, aby na stránkach Pravdy vyjadril za nich poďakovanie Červenej armáde.

28. januára 1945 o 3. h boli oslobodené Huncovce a do večera oslobodili vojaci 3. čs. brigády v súčinnosti s jednot­kami Červenej armády Starú Lesnú, Novú Lesnú, Smo­kovce a Tatranskú Polianku. 1. čs. brigáda sa 28. januára 1945 po krátkom odpočinku sústredila v oblasti Hunco­viec a Veľkej Lomnice. Vo večerných hodinách sa spolu so 108. gardovým samohyb­ným delostreleckým plukom, ktorého veliteľom bol mjr. P. V. Frolov, začala presúvať od Huncoviec smerom do Štrby.

28. januára 1945 navštívil Weinovu textilnú továreň v Kežmarku (neskôr Tatra­ľan) náčelník politického od­delenia 18. armády genmjr. L. I. Brežnev (sovietsky politik, v rokoch 1964 -1982 najvyš­ší predstaviteľ Sovietskeho zväzu) spolu so skupinou sovietskych dôstojníkov. Prezreli si celú továreň a in­formovali sa, ako sa podarilo zachrániť niektoré stroje a čo sa bude vo fabrike v najbliž­šom období robiť. Po skon­čení návštevy sa Brežnev so svojim sprievodom, zástup­cami mesta a továrne nechal na pamiatku vyfotografovať pred budovou textilky. Fo­tografiu vyhotovil dôstojník ČA M. M. Levin. Bola to je­diná fotografia tohto druhu v bývalom Československu. Na svojej ceste sa ešte v ten deň genmjr. L. I. Brežnev zas-tavil aj v Baťových závodoch vo Svite a v Štrbe sa stretol s veliteľom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR brig. gen. L. Svobodom.

Oslobodenie miest a obcí okresu Kežmarok:

26. januára 1945

Toporec, Holumnica, Bušovce, Jurské, Ihľany, Podhorany, Spišská Stará Ves, Matiašovce, Lechnica, Červený Kláštor, Ma­jere a Lysá nad Dunajcom.

27. januára 1945

Vlkovce, Tvarožná, Hradisko, Vrbov, Ruskinovce, Ľubica, Kež­marok, Malý Slavkov, Stráne pod Tatrami, Mlynčeky, Rakúsy, Strážky, Spišská Belá, Krížová Ves, Slovenská Ves, Výborná, Lendak, Vojňany, Osturňa, Veľká Franková, Malá Franková, Spišské Hanušovce, Zálesie, Havka, Jezersko a Reľov.

28. januára 1945

Huncovce, Veľká Lomnica, Stará Lesná, Pikovce, Abrahámov­ce, Vlková a Žakovce.

Marcel Maniak