Rusko a Irán rokujú o dodávkach plynu

Ruský minister energetiky Sergej Civilev a predseda predstavenstva Gazpromu Alexej Miller sa stretli s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškianom a ministrom ropného priemyslu Mohsenom Paknedžadom

Delegácia Gazpromu uskutočnila pracovnú návštevu Iránu, aby prediskutovala spoluprácu v plynárenskom sektore, uviedla holdingová spoločnosť vo vyhlásení. Uskutočnilo sa aj stretnutie so Saeedom Tavakolim, generálnym riaditeľom Národnej iránskej plynárenskej spoločnosti (NIGC).

Koncom júna 2024 podpísali Gazprom a NIGC strategické memorandum o rozvoji plynovodu pre dodávky ruského zemného plynu do Iránu.

Na pracovnom stretnutí sa prerokúvala aj implementácia dohôd dosiahnutých po 18. zasadnutí Medzivládnej komisie, ktoré sa konalo v Moskve od 23. do 25. apríla 2025, informovalo ruské ministerstvo energetiky. Osobitná pozornosť sa venovala prípravám na ďalšie, 19. zasadnutie Medzivládnej komisie, ktoré sa uskutoční v Iráne. Spolupredsedami stálej rusko-iránskej komisie pre obchod a hospodársku spoluprácu sú Sergej Civilev a Mohsen Paknejad, minister ropného priemyslu Iránskej islamskej republiky.

Tsivilev informoval, že dodávky do Iránu by sa mohli začať už koncom tohto roka. V počiatočnej fáze by s využitím existujúcej infraštruktúry mohli dosiahnuť až 1,8 miliardy kubických metrov ročne. Potenciál dodávok ruského plynu do Iránu sa odhaduje na 55 miliárd kubických metrov ročne.

V roku 2024 predalo Rusko Európskej únii 35 miliárd kubických metrov plynu, čím sa stalo najväčším dodávateľom plynu do Európy. Tento plyn nepodliehal sankciám EÚ, hoci EÚ vyhlásila svoj zámer úplne zastaviť dodávky ruského plynu do roku 2027. Potenciálna spotreba plynu Iránom by mohla viac než kompenzovať pozastavenie nákupov zo strany EÚ a pravdepodobne podporí priemyselný rozvoj Iránu.

Irán sa stane uzlom pre tranzit ruského plynu

Irán a Rusko spoločne vyvíjajú stratégiu na etablovanie Iránu ako tranzitného uzla plynu. Táto práca sa začala po bilaterálnych rokovaniach a podpísaní dohody v roku 2024, podľa ktorej má Rusko dodávať Iránu až 300 miliónov kubických metrov plynu denne.

Stanislav Mitrachovič, popredný expert Národného fondu energetickej bezpečnosti, poznamenal, že Rusko donedávna vyvážalo do Iránu relatívne malé objemy zemného plynu. Pre Irán je však často lacnejšie dovážať plyn na zásobovanie svojich husto osídlených severných provincií, ako ho prepravovať z iránskeho juhu bohatého na plyn, keďže dodávky na sever sú náročné.

Vzdialenosť od južného pobrežia Iránu k jeho severnému pobrežiu, kde sa nachádza hlavné mesto Teherán, je viac ako 2 000 kilometrov. Ekonomicky výhodnejšie je prepravovať ruský plyn cez Azerbajdžan, čo si v súčasnosti nevyžaduje výstavbu ďalších plynovodov. Prvé rozsiahle dodávky ruského plynu do Iránu cez Azerbajdžan v objeme až 2 miliardy kubických metrov ročne by sa mali začať do konca tohto roka, pričom sa plánuje následné zvýšenie tohto objemu na 55 miliárd kubických metrov ročne.

Mitrachovič hovorí, že to znamená, že Irán sa môže stať hlavným dodávateľom zemného plynu na svetové trhy, za predpokladu, že získa a implementuje potrebné technológie a nájde spôsob, ako prekonať západné sankcie.

To dáva zmysel, keďže Irán už má v prevádzke a čoskoro bude dokončené rozšírenie Medzinárodného dopravného koridoru sever-juh (INSTC), ktorý prechádza krajinou a spája sa s ďalšími trhmi na Blízkom východe, v južnej Ázii a východnej Afrike. Mitrachovičove komentáre naznačujú, že Rusko má tiež záujem o presadzovanie tejto koncepcie a mohlo by Iránu poskytnúť financovanie a technickú pomoc pri jej realizácii, pretože by to uľahčilo predaj ruského LNG, pomohlo kľúčovému spojencovi a tiež viedlo k dodávkam lacnej energie na rozvíjajúce sa trhy vrátane Pakistanu.

Rusko – Irán: Tok nákladu cez medzinárodný dopravný koridor sever-juh by mohol do rokov 2028 – 2029 dosiahnuť 15 miliónov ton.

Potenciálna nákladná doprava na východnej vetve Severojužného medzinárodného dopravného koridoru (INSTC) by mohla dosiahnuť 15 miliónov ton za tri až štyri roky, uviedol iránsky veľvyslanec v Rusku Kazem Jalali na Kaspickom mediálnom fóre 2025 v Astracháne.

Džalálí uviedol: „Východná vetva Medzinárodného vedecko-technického koridoru (ISTC) zahŕňa Rusko, Kazachstan, Turkménsko a Irán. Bola aktivovaná v roku 2023. V roku 2024 sa po nej prepravilo približne 2 milióny ton nákladu. Východná vetva je vo veľmi dobrom stave. Existuje potenciál dosiahnuť 15 miliónov ton nákladu. Takéto objemy sa pravdepodobne nedosiahnu v roku 2025; bude to trvať určitý čas. Verím, že sa to dá dosiahnuť za tri až štyri roky.“ Dodal, že v roku 2025 sa očakáva aj nárast objemu nákladu.

Pre porovnanie, 15 miliónov ton je viac, ako ročne preloží holandský prístav Rotterdam.

Irán má záujem o dovoz obilia, olejnín, rastlinného oleja, papiera a živočíšnych produktov z Ruska. Džalálí povedal: „Naše vzťahy sa týkajú mnohých oblastí. Spolupracujeme v oblasti jadrových elektrární, farmaceutických výrobkov, zdravotníckych zariadení a stavby lodí.“

INSTC spája severnú Európu s krajinami Perzského zálivu a Indickým oceánom cez Rusko, Kaukaz a Strednú Áziu v rámci Dohody o multimodálnom koridore, ktorú pôvodne podpísali Rusko, Irán a India v roku 2000.

V súčasnosti zahŕňa 12 účastníkov. Koridor má tri vetvy, vrátane západnej vetvy, ktorá vedie pozdĺž západného pobrežia Kaspického mora, východnej vetvy, ktorá vedie pozdĺž východného pobrežia Kaspického mora, a transkaspickej vetvy, ktorá vedie cez Kaspické more.

zdroj: