Rómovia sú výnimočný národ

28. apríla 2015

Hovorí rodák  z Popradu, zakladateľ rómskeho internetového rádia a prvej internetovej galérie na Slovensku, Ján Čonka

Jeho životný príbeh  je obdivuhodný. Mladý muž, ktorý mal chudobné detstvo a pre nedostatok peňazí nemohol ísť ani na strednú školu, podniká v reklame, predáva umelecké diela známych výtvarníkov a je zakladateľom prvého rómskeho internetového rádia. Svojmu strýkovi pomohol vydať knihu, ktorej rukopis stál dvadsať rokov nedotknutý. Má 35 rokov, je ženatý, žije v Bratislave, má osemročnú dcéru a päťročného syna.

O vplyve „bielych“ kamarátov,  pôvode Rómov i o tom, čo by mohlo situáciu Rómov napraviť sme sa porozprávali s Jánom Čonkom.

Aké bolo vaše detstvo?

Narodil som sa v Poprade a vyrastal som na sídlisku starý Juh. Žili sme dosť chudobne, lebo otec si rád vypil. So sestrou sme poznali čo je hlad, čo je chudoba. Ako dieťa som chcel byť archeológom. Navštevoval archeológické nálezisko v Gánovciach. Každý deň som chodil do Podtatranského múzea. Keď som mal trinásť rokov, rodičia sa rozviedli a mama bola väčšinu času v práci. Stále som bol s kamarátmi z bytovky, všetci boli „bieli“. Mama nám dôverovala a nechávala nám voľnosť. Chodili sme na stanovačky, na túry do Tatier a do Slovenského raja, spoznávali sme prírodu, múzea, hrady. Tancoval som v tanečnej skupine Trend, ale aj v kresťanskom Alfa klube som učil deti tancovať. Chodil som do centra voľného času, kde som tiež učil deti tancovať. Boli časy, keď som mal týždenne osem tréningov.

Myslíte si, že váš život ovplyvnili nerómski kamaráti?

Naučil som sa pri nich zodpovednosti tým, že som navštevoval  rôzne krúžky. Chodili sme splavovať rieky, lyžovať, plávať, korčuľovať, hrali sme futbal, stolný tenis. Som presvedčený o tom, že keď dieťa chodí na krúžky, učí sa zodpovednosti, chápe že má povinnosti.

Vyučili ste sa za murára, nechceli ste ísť študovať ďalej? 

Škola ma bavila, chodieval som na rôzne súťaže, reprezentoval som SOU – stavebné a vyhrával som prvé a druhé miesta v celoslovenských súťažiach v BOZP. Aj keď som bol prijatý na denne maturitné štúdium, nemohol som si urobiť maturitu, lebo som musel ísť robiť, neboli peniaze. V piatok som ukončil školu a hneď v pondelok som išiel s ujom do Čiech robiť na stavby. Dva roky som robil kopáčske práce. To je veľká drina. Musíte robiť s krompáčom a lopatou stále, v horúčave, v zime aj v blate… Povedal som si, toto nechcem robiť celý život. Výhodou bolo, že som dobre zarobil. Otec nám po rozvode s mamou zanechal dlžoby na byte a prázdny byt. Musel som kúpiť nábytok, spotrebiče a celý byt som postupne prerobil.

Pochádzate z veľkej rodiny. Aké tam boli vzťahy, ako ste prežívali, že ste Róm?

Každý víkend sme sa stretávali u starých rodičov. Moji starí rodičia boli robotní a skromní. U nás v rodine sa vždy tvrdo pracovalo. Pamätám si, že starí rodičia si nikdy nič nekupovali a pomáhali nám ako sa dalo. Odkladali peniaze pre prípad, že by niekomu z rodiny chýbali. Keď som mal osemnásť, babka mi zaplatila vodičský preukaz. U starých rodičov sme videli  „dávanie“ a  robíme to aj  my.

Pomáhame, dokonca aj môjmu otcovi, ktorému vždy kúpim drevo na zimu, aby mal čím kúriť.

Jediné, čo rodičom i starým rodičom zazlievam, že nás nenaučili po rómsky. Vtedy bola iná doba, mysleli si, že je to hanba. Medzi sebou hovorili rómsky, ale s nami, so všetkými vnukmi, hovorili po slovensky. To mi dnes chýba.

Aká bola vaša cesta do Bratislavy?

Ešte pred vojenskou službou som pracoval vo firme, kde som predával okná, žalúzie, bezpečnostné dvere formou podomového predaja. Keď som sa vrátil z vojny, zavolal som kamarátom, ktorí študovali v Bratislave, že by som ich prišiel navštíviť. Počas toho týždňa v Bratislave som si našiel robotu na inzerát. Takú istú ako v Poprade, len mi dali dvakrát taký plat. Doma som bol podomový predavač a tu som bol som obchodný zástupca. Bolo to na vyššej úrovni, pracoval som cez inzeráty. Býval som na internáte a potom na ubytovni. V Poprade, na svadbe môjho kamaráta, som stretol moju manželku, s ktorou som dodnes. Kúpili sme si byt v Bratislave na hypotéku a sme naozaj šťastní.

Popri tejto práci máte internetové rádio, internetovú galériu. Čo vás k tomu viedlo?

My, Rómovia, máme obchodného ducha a ja som pocítil už pred rokmi, akú silu má internet. Bol som prvý na Slovensku pred jedenástimi rokmi, keď som začal predávať obrazy cez internet. Dal som veľa peňazí za domény, lebo som tušil, že to je dobrá investícia. Predávam tvorbu šesťdesiatich  profesionálnych maliarov, fotografov a sochárov.

Gipsy radio som založil v roku 2006.  Odvtedy po mne vzniklo päť rómskych rádií. Urobil som poriadok v rómskej hudbe a Rómovia, keď robia svadbu, tak sa skontaktujú s kapelou cez internetovú stránku Gipsy.sk. Vďaka webstránke som zaplnil medzeru v rómskej hudbe a tým aj pomohol mnohým kapelám, pretože prezentujem ich hudobnú tvorbu a zároveň získavajú hudobné akcie a oni mi veľakrát zahrajú pesničku s venovaním. Tento rok sa ju chystám redizajnovať, aby bola modernejšia, budú aj aplikácie na mobilných telefónoch. Mám pĺán urobiť z toho rómske celosvetové rádio, aby tam pridávali svoje piesne rómske kapely z Rumunska, Španielska, Ruska, USA, Indie a iných krajín.

Nedávno ste vydali knihu, ktorú napísal váš strýko Ladislav Čonka – Popala zo Spišskej Teplice.  Čo je jej obsahom a prečo vám na uverejnení knihy záležalo.

Môj strýko začal písať knihu pred dvadsiatimi rokmi. Dozvedela sa o tom Danka Šilanová, redaktorka rómskych novín Romano nevo ľil, ktorá bola aj spisovateľkou a poetkou. Veľmi ju to zaujalo. Strýko jej poslal rukopis a ona mu pomohla s textami, pretože on nemá vzdelanie. Pani Šilanová v roku 2008 zomrela. Medzitým si autorské práva kúpilo Vihorlatské múzeum, ale tiež sa s knihou nič nedialo. Keď som to zistil, zmluva už vypršala.  Aj ja som dlho zháňal peniaze a až minulý rok som ich získal cez Úrad vlády SR, z programu Kultúra národnostných menšín. Zatiaľ vyšla prvá časť knihy a zaujala hlavne Nerómov. Strýko v knihe píše bájku o pôvode Rómov, ale inak ako píšu etnografovia. Kniha je bohatá na ilustrácie a sú v nej aj rómske básne. Je presvedčený o tom, že Rómovia prišli do Európy z Egypta.

Viem, že vy so strýkom v tejto veci súhlasíte. Čo vás k tomu vedie?

Zaujíma ma história Rómov a myslím si, že ak aj boli Rómovia v Indii, tak len cez ňu prechádzali. Ale odišli tam zo starovekého územia Izraela – Egypta. Rómovia sú výnimoční a fandím im. Dokonca sa stotožňujem z teóriou: O židovskom pôvode Rómov. My Rómovia nie sme zlí, len problémy nás robia zlými. V jednej knihe som sa dozvedel, koľko národov žilo na dnešnom území Slovenska a približne polovica z nich v rôznych vojnách vymrela. Vtedy som pochopil, aké to je úžasné, že Rómovia sa dožili dneška. Sme národ, ktorý nedrží spolu a na to sa rómski politici hnevajú.  Nezískajú voličské hlasy, ale vďaka tomu, že nedržíme spolu sme prežili a teraz sme tu. My sme z Indie neodišli preto, aby sme cestovali, ale aby sme prežili. Rómovia nikdy nemali majetky, pole, dobytok a keď hrozilo nebezpečie, zbalili sa a išli ďalej.

Žijete v Bratislave, ale poznáte život v tých najchudobnejších rómskych osadách. Čo by podľa vás pomohlo týmto ľuďom?

Jediná šanca, ako pomôcť Rómom v osadách, je viera v živého Boha. Nijaké milióny eur z EU nepomôžu. Zmenu je potrebné začať od hlavy rodiny – od otca. Otec sa musí zbaviť závislostí, prestať fajčiť, piť, hrať automaty, brať drogy a venovať sa práci, manželke a deťom. Viem, že je to veľmi ťažké vzdať sa  určitých závislostí, a človek sám o sebe to nemusí dokázať, ale Boh mu pomôže. Rómovia sú robotní, no nemajú finančnú gramotnosť. Keby si rodiny zadelili peniaze, ktoré dostávajú, tak by im to stačilo na jedlo, aj na oblečenie. Deti by chodili čisté do školy a nemuseli by kradnúť ani žobrať. Sám zažívam, ako mi pomáha viera v Boha. Človek počas života môže kráčať po hrane a neviete, kedy môže spadnúť do priepasti. Neviete, kedy môže prísť rozvod, krach, kedy môže prísť choroba. Ja som tiež mal rád alkohol a pocítil som, že môj život je príliš nestabilný, ale vďaka Bohu som sa zmenil. Teraz cítim, že športové aktivity, hobby, koníčky, cestovanie po svete, zábava, alkohol, úspech a ani kariéra v živote ma nikdy nenaplnia tak dokonale ako Boh.

Prajem si odbúrať rasovú nenávisť a bariéry medzi rómskou a nerómskou populáciou. Chcem ukázať väčšine, že medzi Rómami je veľa  nadaných, pracovitých a dobrých ľudí. Chcem podporiť Rómov, aby boli hrdí na to, že sme Rómovia, aby nezanikali rómske tradície, zvyky a hlavne rómsky jazyk. My, Rómovia máme skutočnú iskru a temperament, ktorý nám môžu ostatní závidieť.

Rozhovor pripravila Agnes Horváthová

 

 

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Kultúra

120. výročie smrti hudobného skladateľa, vojenského a divadelného dirigenta

Alfons Wolfgang Czibulka1 (1842 Spišské Podhradie – 1894 Viedeň) V tomto roku si pripomíname 120. výročie smrti hudobného skladateľa, vojenského a divadelného ...

Nasledujúci článok

KultúraPozvánky

Pestrý program Dní Jána Melkoviča

„…hudba je nekonečná, vždy sa v nej dá niečo objaviť a čo neobjavím ja, objavia po mne.“ Ján Melkovič
Spravodajstvo

Existuje anonymné video, ktoré Kisku usvedčuje z podvodu s pozemkami v Tatrách. Podľa Kisku je to divadlo so zlými hercami.

Vo štvrtok sa objavilo na internetovom kanáli YouTube video, ktoré zaznamenáva takmer 20 min. rozhovor dvoch mužov z Popradu, usvedčujúce ...
Spravodajstvo

Michal Sýkora: Musíme zmenšiť regionálne rozdiely

Existujúce regionálne rozdiely sú najväčším problémom väčšiny občanov Slovenska. Ich odstraňovanie alebo aspoň zmierňovanie je jednou z najdôležitejších priorít politickej ...
PopradSpravodajstvoŠtrbaSvitTatranská ŠtrbaVysoké Tatry

Michal Sýkora: KANDIDUJEM KDE ŽIJEM - VOLÍM KOHO POZNÁM

Moje dlhoročné skúsenosti starostu obce a predsedu ZMOS potvrdzujú, že reálne a zodpovedné riešenia v najvyššej politike sa budú dať presadiť len vtedy, ak ...
Spravodajstvo

Viac krajských peňazí pre okresy

Na poslednom minuloročnom zasadnutí schválilo krajské zastupiteľstvo vyrovnaný rozpočet na rok 2020. Okrem rozpočtu došlo aj k systémovej zmene v rozdeľovaní peňazí ...
Aktualizované 20.2. 22:30
ŠportSpravodajstvo

50. výročie majstrovstiev sveta 1970 vo Vysokých Tatrách

Nový bežecký a skokanský areál bol pýchou Slovenska Na deň presne, 14. februára 2020, sa v hoteli Patria na Štrbskom ...
Aktualizované 20.2. 23:19
SpravodajstvoVysoké Tatry

Hotel Lomnica triumfoval v prestížnej ankete Naj zamestnávateľ roka Svojou atraktivitou obsadil striebornú priečku

V ankete Najatraktívnejší zamestnávateľ, ktorú spoločnosť Profesia vyhlásila v stredu večer (29. januára) už po ôsmykrát, premiérovo zabodoval aj historický ...
Aktualizované 20.2. 14:29
Mestá a ObceSpravodajstvo

12. Kontraktačný deň cvičných firiem v OA Poprad

V Obchodnej akadémii Poprad sa 6. februára 2020 uskutočnil 12. Kontraktačný deň cvičných firiem, na ktorom sa zúčastnili cvičné firmy ...
Spravodajstvo

V Prešove otvorili stále pracovisko ÚVO

pracovisko ÚVO v prešove
Mestá a ObceSpravodajstvo

Michal Sýkora: Musíme prehodnotiť rozdelenie kompetencií v samospráve

Územná samospráva a štátna správa na Slovensku prešli najmä v posledných 20 rokoch určitými zmenami. Čas ukázal, že potrebujeme revíziu týchto ...
Aktualizované 20.2. 22:44
KultúraPozvánkySpravodajstvoŽivotný štýl

MABE ...a kde ti je začiatok človek?

ATELIÉR POPPRAT, ktorý sa nachádza v centre mesta Poprad v pasáži ALFA, bude organizátorom výstavy umeleckých diel autora MABE – ...