120. výročie smrti hudobného skladateľa, vojenského a divadelného dirigenta

28. apríla 2015

Alfons Wolfgang Czibulka1

(1842 Spišské Podhradie – 1894 Viedeň)

V tomto roku si pripomíname 120. výročie smrti hudobného skladateľa, vojenského a divadelného dirigenta, spolutvorcu Viedenskej operety, Alfonsa W. Czibulku, rodáka zo Spišského Podhradia. Pri tejto príležitosti sa dňa 8. júna 2014 konala v kaviarni a vinotéke Dabar v Spišskom Podhradí (majiteľ Dr .theol. Miroslav Varšo) beseda spojená s prezentáciou jeho života a diela, ktoré predstavil PaedDr. Jozef Jendrichovský, PhD. Beseda sa uskutočnila v spolupráci s Ústavom divadelnej a filmovej vedy SAV a v priebehu prezentácie zazneli aj skladby A. W. Czibulku v podaní žiakov Základnej umeleckej školy v Spišskom Podhradí.

Alfons W. Czibulka sa narodil 14. mája 1842 v Spišskom Podhradí. Otec Roman Czibulka bol vojenský chirurg, pochádzal z Moravy (narodil sa v Brne), mama, Mária Kolbay pochádza zo Spiša (narodila sa roku 1817 v Bijacovciach) a bola dcérou správcu Csákyovskych majetkov Juraja Kolbaya a  jeho manželky Barbary.

Hru na klavíri študoval v Bratislave u regenschoriho a hudobného pedagóga poľského pôvodu Carla Frajmanna von Kochlow a vo Viedni. Už ako 15-ročný začal svoju úspešnú umeleckú kariéru ako klavírista v južnom Rusku a v roku 1862 sa stal dirigentom francúzskej opery v Odese. Neskôr bol učiteľom hudby a dirigentom vo Wiener Neustadt (1864/1865), v Innsbrucku a v Terste a v roku 1865 druhým dirigentom v Karlovom divadle vo Viedni (prvým dirigentom bol zakladateľ  Viedenskej operety Franz von Suppe).

Kariéru vojenského kapelníka začal v roku 1866 v Bolzane v 17. pešom pluku. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako kapelník 23. pešieho pluku v Petrovaradine (1869-1870), 20. pešieho pluku v Krakove (1870-1871), 25. pešieho pluku v Prahe (1872-1880), 44. pešieho pluku Trieste (1880- 1882) a 44. pešieho pluku vo Viedni (1883-1887). Od roku 1889 bol dirigentom v Hamburgu v Concerthaus Flora a krátko pred smrťou sa stal opäť kapelníkom 19. pešieho pluku vo Viedni.

V roku 1873 usporiadal v Rotunde vo Viedni veľkolepý koncert pri príležitosti svetovej výstavy (Weltausstellung Wien 1873). V tom istom roku mu pápež Pius IX. Udelil pápežskú medailu BENE MERENTI. V roku 1880 bol vyznamenaný prvou cenou na medzinárodnej súťaži kapelníkov v Bruseli (Internationalen Musikkapellenkonkurrenz), kde súťažil s vojenskou hudbou  25. pešieho pluku v Prahe. V tom istom roku ho cisár František Jozef I.  vyznamenal zlatým krížom za zásluhy s korunou. Vysoké štátne vyznamenania mu udelili aj Milan I. Obrenović, kráľ Srbska (Belgrad, 21. 2. 1889) a Karol I., kráľ Rumunska (Bukurešť, 16. 12. 1892).

V roku 1880 pri príležitosti zásnub korunného princa Rudolfa a belgickej princeznej Štefánie Belgickej skomponoval Stefanie-Gavotte op. 312, ktorá dodnes patrí medzi jeho najhranejšie skladby. Nemecko-americký skladateľ Theodore Moses Tobani (1855-1933) v roku 1893 na motívy jeho skladby Wintermärchen Waltzes op. 366 skomponoval klavírnu skladbu Hearts and Flowers.

Czibulka sa nikdy konkrétne nerozhodoval pre civilnú alebo vojenskú kariéru, čo sa prejavilo aj v jeho skladateľskej tvorbe. Preslávili ho najmä jeho operety Pfingsten in Florenz (1884) a Der Glücksritterder Kaiserin (1887), ktoré boli obľúbené v celej Európe a úspech dosiahli aj v USA.. Okrem toho skomponoval okolo  300 ďalších skladieb  (tance, pochody, skladby pre klavír a pod.). Medzi najznámejšie  patria Erzherzog Friedrich-Marsch op. 286 (1878), Stephanie-Gavotte op. 312 (1880), Liebestraum nach dem Balle, Intermezzo op. 356 (1890), An Dich!, Walzer-Serenade op. 390 (1894). Výnimočné postavenie má Requiem na pamiatku padlých rakúskych vojakov pri Custozze. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia aj jeho úpravy skladieb Ludwiga van Beethovena pre vojenské dychové hudby.

Alfons Czibulka zomrel 27. októbra 1894 vo Viedni, kde je pochovaný na Zentralfriedhof. V roku 1938 po ňom pomenovali jednu z viedenských ulíc na Czibulkagasse. Jeho meno nesie aj nadácia Czibulka-Stiftung für Studierende der Universität für Musik und darstellende Kunst Wien zameraná na podporu sociálne odkázaných študentov študujúcich dirigovanie a skladbu

 PaedDr. Jozef Jendrichovský, PhD.

 

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Názor

Pridrahý ošiaľ

Na ministerstve spravodlivosti i Slovenskej obchodnej inšpekcii si spokojne mydlia ruky, ako zatočili so Šmejdami. No na východe Slovenska úradujú ďalej.

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Rómovia sú výnimočný národ

Hovorí rodák  z Popradu, zakladateľ rómskeho internetového rádia a prvej internetovej galérie na Slovensku, Ján Čonka Jeho životný príbeh  je obdivuhodný. ...
KultúraPopradPozvánky

Svet IZMOV alebo umenie neodísť v Tatranskej galérii v Poprade

KultúraPozvánky

Recycle Art (dajme veciam druhú šancu)

Sochárske sympózium v areáli Tatranskej galérie v Poprade Organizátor: Tatranská galéria v Poprade Spoluorganizátor: Mesto Poprad Autori: Jaroslav Drotár (SK), Dominik Monček ...
KultúraMestá a ObcePozvánkySpravodajstvoVysoké Tatry

TATRANSKÉ BABIE LETO SA NEKONÁ

KultúraPopradPozvánky

Popradský literárny klub pozýva na poetický večer s Luciou Šípošovou

KultúraSpravodajstvo

100 rokov od narodenia velikána: Na severnom Spiši pretrváva odkaz Jána Lazoríka

SEVERNÝ SPIŠ/PIENINY – Stavajú na odkaze nebohého velikána! Múzejníci v Starej Ľubovni si tento rok pripomínajú sto rokov od narodenia Jána ...
KultúraPoprad

Popradská Noc literatúry.

Popradský literárny klub zorganizoval pre  milovníkov kníh Noc literatúrym, ktorou chceli urobiť radosť všetkým priaznivcom umenia. V augustový večer sa v Tatranskej ...
KultúraPopradPozvánky

Deň poézie Pavla Hudáka v Poprade

Igor Cvacho
KultúraPopradPozvánkyŽivotný štýl

...of my HEART Igor Cvacho bude hosťovať v ATELIÉRi POPPRAT

Dipl. Ing. Igor Cvacho (1961) maliar, grafik, ilustrátor, dizajnér, hudobník Absolvoval Slovenskú Technickú Univerzitu v Bratislave (1980-85) a dvojročné štúdium ...
KultúraPopradPozvánky

František Žoldák pozýva do Podtatranskej knižnice

KultúraSpravodajstvo

Do obnovy Paláca Ľubomirských župa investovala 1,9 miliónov eur

Hrad Ľubovňa bude ešte viac atraktívnejší. Ľubovnianske múzeum po obnove renesančného a gotického paláca v minulých rokoch má za sebou aj ...