Pri šálke čaju Popradský s politickým analytikom Grigorijom Mesežnikovom

Vojnový konflikt na Ukrajine, vlna prisťahovalcov z afrických krajín a Blízkeho východu, rastú­ci počet teroristických útokov… Aj o týchto otázkach v rámci diskusné­ho fóra s názvom Ohrozenie mieru v Európe prišiel do Popradu nielen so študentmi diskutovať na Sloven­sku najcitovanejší politický analytik a zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.

Téma ohrozenia mieru v Euró­pe je dôležitá a ľudí na celom Slo­vensku zaujíma, čo sa momentálne na východ od našich hraníc deje. Väčšina z nás si aj vďaka médiám uvedomuje, že žijeme vo veľkom napätí a konflikt na Ukrajine, kto­rý napokon vyústil až do ozbroje­ných zrážok, významným spôso­bom ovplyvnil nielen vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou. „Ide o dlhodobý prob­lém a EÚ teraz hľadá spôsob, ako sa s ním vy­rovnať v bezpečnostnej, politickej i ekonomickej oblasti. Súčasné interpretačné vojny vedú k tomu, že ľudia hľadajú jednoduché vysvetlenia zložitých otázok. Situácia si niekedy žiada aj rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú život mno­hých ľudí, vrátane Slovenska. Je však potrebné, aby sa tieto rozhodnutia robili s prihliadnutím na všetky okol­nosti a najmä, aby obyvateľstvo chá­palo, čo za nimi stojí. Preto je veľmi dôležité o nich debatovať,“ myslí si politológ, ktorý pochádza z ruské­ho mesta Oriol a na Slovensku žije a pracuje už od roku 1981.

Ani jeho názor na príliv migran­tov do Európy nepatrí na Slovensku k väčši­novým. „V európskych krajinách žijú milióny prisťahovalcov. Po II. svetovej vojne aj oni boli súčasťou ekonomického zázraku. Vtedy Euró­pa doslova potrebovala „doviesť“ migrantov. Francúzsko, Nemecko i Veľká Británia v tom čase stavali svoj ekono­mický vývoj na zapojení týchto ľudí do svojich ekonomík. Dnes je situá­cia iná. Dnes hovoríme o pomerne malom počte ľudí, ktorí sa do Európy snažia dostať z iných dôvodov. Sú to zúfalé pokusy zachrániť si holý život.“ Podľa jeho názoru ide skôr o mo­rálny a nie ekonomický či sociálny problém. „Z našej strany ide aj o prejav solidarity voči našim partne­rom v EÚ. Okrem iného aj voči Ta­liansku, ktoré je tzv. krajinou prvé­ho dotyku a preto sa ho to dotýka v ekonomickom zmysle viac ako nás. Otázka kvót vyvolala, paradoxne, nevôľu najmä v krajinách, ktoré nie sú priamo až tak veľmi dotknuté tou­to migračnou vlnou. Sme členmi klu­bu EÚ, pretože to je výberový klub a chceme čerpať výhody nášho členstva v ňom. Preto by sme mali solidárne aj prispievať a pomáhať našim part­nerom.“ Morálny rozmer celej tejto kauzy spočíva podľa jeho slov tiež v tom, že aj obyvatelia Slovenska majú určité podlžnosti voči partnerským členským krajinám, pomáhajúcim ľuďom, ktorí z rôznych dôvodov a za rôznych okolností emigrovali z Československa i zo Slovenska. A boli prijatí, tak povediac, s otvore­nou náručou.

„Preto je dnes podľa mňa našou morálnou povinnosťou pomôcť týmto ľuďom a vytvo­riť podmienky, aby ich život neskončil ani v Afrike, ani na Blízkom Východe či v rozbú­rených vodách Stredozemné­ho mora…“

Často skloňovaný argu­ment hrozby islamizácie Európy však berie tento cha­rizmatický muž veľmi vážne. „Ak existujú hrozby islamizá­cie Európy, určite neprichá­dzajú od niekoľko tisíc zúfal­cov, ktorí sa snažia zachrániť. Osoby, podozrivé z terorizmu, sa do Európy nebudú dostávať touto cestou. To predsa nedá­va zmysel. Prečo by takto ris­kovali vlastné životy? Reálna teroristická hrozba existuje, ale nepramení z tejto vlny migrácie. Tkvie v aktivitách teroristických organizácií, ktoré už pôsobia dlhodobo. Pramení z toho, že na Blíz­kom východe sa presadzuje politická sila, ktorá je otvo­rene nepriateľská voči nám a to je organizácia Islamský štát, ktorá chce v skutočnos­ti zadusiť celý západný svet, západnú demokraciu a libe­rálno-demokratický režim. A ten určite nebude prenikať do Európy prostredníctvom zúfalých migrantov. Tieto dve otázky treba podľa mňa raz a navždy oddeliť.“

Grigorija Mesežnikova médiá citujú často. Ich úlo­hou všeobecne, je podľa jeho slov, najmä podávať korektné informácie. „V súčasnej geo­-politickej situácii je táto úlo­ha médií i mienkotvorných osobností, akými sú napríklad politici, ešte dôležitejšia. Ale musíme vychádzať z rea­lity. Mnohí politici, samozrej­me, mnohé otázky využívajú na svoju vlastnú profiláciu, na vytĺkanie politického ka­pitálu, na získanie bodov v predvolebnej kampani. Preto si myslím, že táto otázka sa vo viacerých krajinách stane predmetom politických dis­kusií, v rámci ktorých budú zaznievať nie vždy korektné argumenty.“ O to dôležitejšia bude teda podľa G. Mesežni­kova práca najmä serióznej­ších médií, ktoré túto proble­matiku nebudú podávať pokriveným a manipulatívnym spôsobom. Médií, ktoré budú hľadať súvislosti a in­formovať ľudí o naozaj re­álnom stave. „Pri prijímaní informácií treba vždy konkre­tizovať a uvedomiť si, o aké médium či príspevok ide. Mé­diá sú v podstate arénou dis­kusií. A ak poskytujú priestor rôznym názorom, vrátane tých, ktoré pochádzajú od odborníkov, ktorí informácie o danej problematike podáva­jú menej spolitizovaným spô­sobom, môžu byť spoľahlivým zdrojom informácií.“ P. Vargová