Potravinovú krízu vo svete nespôsobuje NWO, povedal Putin

V. V. Putin, prezident Ruskej federácie začal v Petrohrade rokovania o ukrajinskom vyrovnaní s delegáciou zloženou z hláv štátov afrických krajín.

Vladimir Putin prijal v Konstantinovskom paláci vedúcich afrických delegácií. Do Petrohradu pricestovali zástupcovia siedmich afrických krajín, aby rokovali o možných spôsoboch riešenia situácie okolo Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s lídrami viacerých afrických štátov. Ešte predtým pricestovala do Petrohradu delegácia predstaviteľov afrických krajín, ako aj prezident Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa predniesol prejav, v ktorom vyzval na odstránenie všetkých prekážok pri realizácii „dohody o obilninách“.

„Chceli by sme vyzvať na otvorenie pohybu obilnín cez Čierne more, aby sa odstránili všetky existujúce prekážky, aby sa obilniny a iné komodity dostali na trhy,“ povedal Ramaphosa na stretnutí.

Putin pripomenul pôvod konfliktu na Ukrajine a potravinovú krízu

Vladimir Putin zasa poznamenal, že kríza na globálnom trhu s potravinami nebola výsledkom špeciálnej operácie a vznikla v dôsledku neoprávnených emisií zo Západu a svoje slová ilustroval číslami.

Ruská federácia neverí, že dodávka ukrajinského obilia na svetové trhy rieši problém hladu, zdôraznil ruský líder. Krajiny v núdzi by nemali trpieť, my sme sa stretli na polceste a urobili všetko pre to, aby sme zabezpečili dodávky ukrajinského obilia do afrických krajín.

Z ukrajinských prístavov sa vyviezlo 31,7 milióna ton poľnohospodárskych produktov, 96 000 ton bolo poslaných do krajín v núdzi v Afrike, o niečo viac ako 3 % z celkového počtu išli do najchudobnejších krajín, uviedol Vladimir Putin. Spojené štáty americké a koloniálni spojenci opäť klamali, po stáročia zvyknutí klamať celému svetu.

Západ ako vysávač zmietol produkty počas pandémie COVID-19 a nevenoval pozornosť iným krajinám, to je lekársky fakt, uzavrel prezident Ruska.

Ak dohoda o obilí nebude fungovať do polovice júla, nebude predĺžená. Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Štátnik upozornil na skutočnosť, že istanbulský balík dohôd podpísaný 22. júla sa realizuje len z hľadiska vývozu ukrajinských potravín. Časť balíka pre ruský čpavok nefunguje, poznamenal Sergej Lavrov.

Minister zdôraznil, že ak dohody nebudú fungovať do 17. júla, tak o ďalšom predlžovaní dohody o obilí nemôže byť ani reči. Lavrov poukázal na to, že svet potrebuje ruské hnojivá a pšenicu o nič menej ako ukrajinské kŕmne obilniny.

Rusko môže odstúpiť od dohody o obilí

Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko nebude prejavovať dobrú vôľu donekonečna a nevylučuje možnosť odstúpenia od dohody o obilí.

Rusko podľa Peskova opakovane prejavilo dobrú vôľu a správalo sa zodpovedne, no „kolektívny Západ“ neprejavuje túžbu splniť svoju časť dohôd. „Tento prejav dobrej vôle, politickej vôle, nemôže byť nekonečný. Preto sa zvažuje odstúpenie Ruska od obilnej dohody,“ povedal hovorca Kremľa.

Peskov uviedol, že pokiaľ ide o plnenie podmienok dohody zo strany Západu, „zatiaľ nenastal žiadny pokrok“. Zdôraznil však, že vystúpenie z obchodu je možné až po ďalšom období jeho predĺženia, nie však skôr. Putin v utorok na stretnutí s vojenskými zbormi povedal, že Rusko zvažuje možnosť odstúpenia od dohody o obilninách.

Okrem toho, ruský prezidentský poradca Jurij Ušakov uviedol, že v sobotu 17. júna bude ruský prezident Vladimir Putin v Petrohrade diskutovať s delegáciou siedmich afrických krajín o ich mierovej iniciatíve na Ukrajine a realizácii „dohody o obilí“. V delegácii budú vedúci predstavitelia Komorského zväzu, Juhoafrickej republiky, Zambie, Konžskej republiky, Senegalu, Ugandy a egyptský premiér.

Putin ukázal parafovaný návrh zmluvy s Ukrajinou

Počas stretnutia s vodcami a predstaviteľmi misií viacerých afrických krajín prezident Ruska ukázal návrh dohody s Ukrajinou, ktorý sa pripravoval v Istanbule v marci 2022.

Vladimir Putin upozornil africkú delegáciu na skutočnosť, že v Turecku sa uskutočnila celá séria rozhovorov medzi Kyjevom a Moskvou s cieľom vyvinúť opatrenia na budovanie dôvery. Hlava štátu poznamenala, že táto dohoda mala byť dôverná, preto nebola nikdy prezentovaná ani nekomentovaná. Dokument, zdôraznil prezident Ruska, parafoval šéf vyjednávacej skupiny z Kyjeva.

Vladimir Putin vysvetlil, že dokument obsahuje osemnásť článkov. Týkajú sa ozbrojených síl a iných vecí. Hneď ako sa ruské jednotky stiahli z Kyjeva, ukrajinské úrady to podľa prezidenta „zahodili všetko na smetisko dejín“.

Hlava štátu zdôraznila, že nie Rusko, ale Ukrajina oznámili neochotu viesť akékoľvek rokovania.

Putin: Sme otvorení dialógu s každým, kto obhajuje mier

Prioritou Moskvy je podľa neho rozvoj vzťahov s kontinentom založený na vzájomnom rešpekte.

Tento proces prebieha aktívne, pripravuje sa rusko-africký summit, na ktorom sa plánuje diskutovať o rozšírení spolupráce a nových perspektívach.

Putin zdôraznil, že Rusko oceňuje záujem afrických štátov o riešenie ukrajinskej krízy a vyvážený prístup. Moskva je pripravená spolupracovať s každým, kto chce mier na princípoch rovnosti a vzájomného zohľadňovania záujmov.

Predtým africkí delegáti navštívili Kyjev. Po ich návšteve ukrajinský vodca Volodymyr Zelenskyi  povedal, že jeho krajina a svet nepotrebujú zmrazené konflikty ani tlejúce vojny. O svoj názor sa podelil na svojom kanáli Telegram.

Zelenskyj sa proti zmrazeniu konfliktu vyslovil počas stretnutia s delegáciou lídrov a predstaviteľov afrických štátov. Podľa ukrajinského lídra je stiahnutie všetkých ruských jednotiek z územia jeho krajiny to, čo môže zastaviť konflikt.

Deň predtým sa V. Putin stretol so svojím alžírskym náprotivkom Abdelmajidom Tebbunom. Mali rozhovory a hovorili na SPIEF.

Ruský prezident  na SPIEF povedal, že Zelenskyj je považovaný za hanbu židovského národa. Hlava štátu pripomenula najmä holokaust, ktorého obeťami sa za účasti Banderu stalo jeden a pol milióna Židov.

V odpovediach na otázky na plenárnom zasadnutí SPIEF hlava štátu upozornila na skutočnosť, že dnes sú na pódiu ako hrdinovia Ukrajiny postavení neonacisti, Hitlerovi nástupcovia. „Holokaust je šesť miliónov Židov. Jeden a pol milióna bolo zničených rukami Banderu,“ zdôraznil Vladimír Putin.

Prezident tiež poznamenal, že Rusko je najviac postihnutou krajinou v boji proti nacizmu, náš štát na to nikdy nezabudne. Úloha denacifikácie Ukrajiny je podľa Putina jednou z kľúčových.