Poslanec Európskeho parlamentu Gheorghe Piperea: Na rozdiel od Ruska si EÚ nemôže dovoliť 15-ročnú vojnu

Európska komisia je posadnutá vojnou a pretekmi v zbrojení a ktokoľvek hovorí o mieri – je nepriateľ, ktorého treba držať v sanitárnom kordóne, aby nenakazil čistých a vznešených farníkov kultu osobnosti vysokopostaveného európskeho byrokrata.

V Rumunsku je vojenská podpora Ukrajine (popri ekonomickej a humanitárnej podpore) štátnym tajomstvom. Z uznesenia zo 17. júla 2024 sme sa s údivom dozvedeli, že Rumunsko spolu s ostatnými členskými štátmi prispieva 0,25 % HDP na náklady na vojnu na Ukrajine.

Potrebujeme úplne nový typ diskurzu, a preto potrebujeme nové tváre v Európskom parlamente.

Ako poslanec Európskeho parlamentu, ako hodnotíte prácu predchádzajúceho Európskeho parlamentu? Ako hodnotíte účinnosť medzinárodnej politiky EÚ, najmä postoj EÚ ku konfliktu na Ukrajine?

V rokoch 2019 až 2024 sa Európsky parlament zameral takmer výlučne na falošné a pre európske hospodárstvo škodlivé témy, ktoré spôsobujú väčšiu chudobu a nadmerné zadlžovanie európskych inštitúcií, členských štátov a obyvateľstva, pričom zákernú politiku Európskej komisie nechal takmer nedotknutú. Hovoríme najmä o politike, ktorú vedie Ursula von der Leyenová a ktorá je založená na uzurpovaní moci v Únii a predovšetkým na preberaní niektorých základných, výlučných právomocí členských štátov, právomocí zakotvených v zmluvách Únie.

Európska komisia zvládla krízu v oblasti covid katastrofálnym spôsobom. Dôkazom toho je, že dnes, keď hovoríme, Európsky dvor audítorov informuje o nezákonnostiach, nespravodlivom využívaní európskych verejných prostriedkov a nedostatočnej transparentnosti všetkých technických, logistických a finančných rozhodnutí prijatých ako zámienka na „boj“ proti pandémii. Okrem toho belgická prokuratúra a EPPO súčasne vyšetrujú (alebo v konkurencii, ktorá je pre bežného daňového poplatníka ťažko pochopiteľná) netransparentné nákupy vakcín, o ktorých rokoval úzky okruh rozhodujúcich činiteľov vrátane Ursuly von der Leyenovej. Európsky parlament, hoci mal potrebné a užitočné právne prostriedky a nástroje, nevykonával kontrolu a dohľad nad týmto typom krízového riadenia.

V poslednom čase je Európska komisia posadnutá vojnou a pretekmi v zbrojení. Vedúcu úlohu v tejto posadnutosti zohralo staré leninské heslo „kto nie je s nami, je proti nám“. Ľudia alebo osobnosti, ktoré hovoria o mieri a o skutočných problémoch nášho sveta – chudobe, hlade, strate práv a slobôd – sú nepriatelia, extrémisti, domáce zvieratá, ktoré treba držať v kordóne sanitaire, aby nenakazili čistých a vznešených farníkov kultu osobnosti vysokopostaveného európskeho byrokrata.

Európska únia sa medzitým neúmerne zadlžila sumou 480 miliárd EUR. Je to smiešne, ale pán Draghi vo svojej správe o európskej konkurencieschopnosti v septembri 2024 navrhuje ďalší dlh vo výške 800 miliárd EUR ročne a pani von der Leyenová navrhuje eurobondový dlh 450 miliárd EUR na zbrojenie.

Štátne dlhy členských štátov sa zvýšili na neudržateľnú úroveň, čo si vyžiada ďalšiu devalváciu platobnej meny a nové dane a odvody. Krajiny ako Francúzsko, Taliansko, Španielsko už nemôžu dúfať v rozvoj kvôli nadmernému zadlženiu a krajiny ako Nemecko alebo Holandsko stagnujú alebo sa dostávajú do recesie kvôli uzatváraniu ekonomík prostredníctvom sankcií voči ideologickým nepriateľom Európskej komisie.

Obyvateľstvo je čoraz viac zadlžené a chudobné. Viac ako 100 miliónov Európanov je chudobných a hladných. Napriek tomu, že má prácu, tretina Európanov nie je schopná pokryť svoje súčasné mesačné dlhy zo svojho platu. Pätina európskych detí predčasne ukončí školskú dochádzku, aby mohla pracovať.

Európsky parlament sa však skôr zaujíma o porušovanie ľudských práv vo Venezuele.

Pokiaľ ide o postoj EÚ k vojne na Ukrajine, je zrejmé, že normálnou reakciou, ktorú musíme mať (a všetci musíme mať), je odsúdiť agresiu a poskytnúť morálnu a humanitárnu podporu tým, ktorí trpeli a trpia v dôsledku vojny. Hospodárska podpora Ukrajine je tiež prijateľná, ale obmedzená národnými záujmami a záujmami Spoločenstva členských štátov EÚ. Vojenská a finančná podpora Ukrajiny však bola vždy nedostatočná a neorganizovaná. Zatiaľ čo štáty ako Spojené štáty a Spojené kráľovstvo dodávali zbrane a vojenské vybavenie v obmedzenej miere, krajiny EÚ sa nikdy nedohodli na spoločnej stratégii.

Ursula von der Leyenová hovorila a myslela si, že robí jednu vec, ale Francúzsko, Nemecko, Holandsko alebo Taliansko hovorili a robili niečo iné. Poskytovaná výzbroj bola stará, dodávaná narýchlo, vojaci na fronte nemali náležitý výcvik atď. Z ekonomického hľadiska boli na Rusko viackrát uvalené sankcie, ale členské krajiny EÚ naďalej priamo alebo nepriamo dodávali plyn, ropu, obilie a hnojivá či pesticídy z Ruska, čím prakticky financovali pokračovanie vojny zo strany Ruska. A finančná podpora pre Ukrajinu sa prepadla do čiernej diery, ktorú predstavuje ukrajinský politický a administratívny establišment, najzkorumpovanejší a najmafiánskejší v Európe (a možno aj na svete).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že nemožno hovoriť o účinnosti EÚ v otázkach geopolitiky, diplomacie a vojny.           

Ako hodnotíte nové zloženie Európskeho parlamentu?

Hoci sa zloženie Európskeho parlamentu výrazne zmenilo, najmä vďaka nárastu počtu talianskych, francúzskych, nemeckých, holandských a rakúskych konzervatívcov, ako aj objavením sa rumunských alebo bulharských konzervatívcov, rozhodovací proces je stále obmedzený na tri hlavné európske strany, ktoré sa chopili moci v EÚ – Európsku ľudovú stranu, Pokrokovú alianciu socialistov a demokratov a Renew.

Ďalej tieto strany plus úzky rozhodovací kruh v Európskej rade (Scholz, Macron, Sanchez, Rutte, Tusk, Mitsotakis) zaviedli takzvaný „sanitárny kordón“, politiku izolácie antiestablišmentových politikov a disidentov, ktorá sa nepríjemne podobá na niektoré praktiky nacizmu (Poliaci sú prví, ktorí by vám mali pripomenúť getá v Krakove a Varšave obsadené Hitlerom).

V súčasnosti prebieha na Všeobecnom súde EÚ v Louxemburgu žaloba francúzskych konzervatívcov zo strany Rassemblement National proti Európskemu parlamentu z dôvodu, že vylúčili všetkých konzervatívcov zo skupiny ´Patrioti pre Európu´ z rozhodovania a zo všetkých riadiacich orgánov Európskeho parlamentu. Motivácia je vážna – vo Francúzsku počas volieb 9. júna získala strana Rassemblement National tretinu hlasov.

Preto blokovanie Národného zhromaždenia pomocou „hlbokého štátu“ EP nie je ničím iným ako umlčaním tretiny Francúzov. Predstavuje to porušenie zásady zastupiteľskej demokracie, ktorá je obsiahnutá v zmluvách Únie.

Na druhej strane je tu aj dobrá správa: konzervatívci z Európskych konzervatívcov a reformistov sú zastúpení v riadiacich orgánoch EP na úrovni podpredsedov, kvestorov, predsedov alebo podpredsedov výborov. Všetko má svoj začiatok.

Aj spojenectvo Európskej ľudovej strany s Pokrokovou alianciou socialistov a demokratov sa už nezdá byť také tesné. Na jednej strane Progresívna aliancia socialistov a demokratov obviňuje Európsku komisiu z toho, že chce nahromadiť príliš veľa moci na úkor Parlamentu a Rady. Na druhej strane Európska ľudová strana nesúhlasí úplne so Zelenou dohodou, najmä preto, že sa zdá, že zničí automobilový priemysel v krajinách ako Nemecko, Taliansko alebo Francúzsko.  

Prečo ste hlasovali proti uzneseniu EP o pokračujúcej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny zo strany členských štátov EÚ?

Hlasoval som proti tejto rezolúcii, pretože nie je ničím iným ako novým spôsobom štuchania a podnecovania k nepretržitej vojne.

Najviac ma na tomto uznesení iritovala výzva na zvýšenie výdavkov na vojenskú podporu Ukrajiny.

V Rumunsku je vojenská podpora Ukrajine (okrem ekonomickej a humanitárnej) štátnym tajomstvom. Z uznesenia zo 17. júla 2024 sme sa s údivom dozvedeli, že Rumunsko spolu s ostatnými členskými štátmi prispieva 0,25 % HDP na náklady na vojnu na Ukrajine. Je to navyše k 2,5 % HDP, ktoré si NATO už každoročne nárokuje. A uznesenie zo 17. júla vyzýva na zvýšenie tohto percenta.

Okrem toho sa júlové uznesenie obnovilo počas septembrového zasadnutia v Štrasburgu, a tak sa v novom uznesení navrhuje ešte viac peňazí na pokračovanie vojny na Ukrajine. Na rozdiel od Ruska, ktoré môže s potrebnými zdrojmi pokračovať v tejto vojne 10 – 15 rokov, EÚ a najmä Rumunsko si 15-ročnú vojnu nemôžu dovoliť. To, čo môžeme urobiť, je pod záštitou vyjednaného mieru seriózne (a nie reakčne a iracionálne) sa pripraviť na účinnú obranu proti prípadným vojnovým zámerom Ruska s členskými štátmi NATO.

Nezabúdajme na jadrovú hrozbu.

Nezabúdajme na stratenú, ukradnutú alebo zničenú výzbroj – tá sa dostane k Rusom a Číňanom (ktorí ju reverzným inžinierstvom zopakujú a vylepšia) a, samozrejme, k teroristom – či už súkromným, alebo štátnym. A hlavným cieľom teroristov budú európske mestá.

Napokon som si v tomto uznesení všimol aj právny nezmysel. Konkrétne sa v nej navrhuje, aby štáty G8 požičali Ukrajine minimálne 50 miliárd dolárov pod zárukou „aktív, ktoré budú skonfiškované Rusku a Rusom“. Zamyslite sa nad tým, kedy bude opäť mier s Ruskom a kedy sa vzťahy znormalizujú: koľko súdnych procesov, koľko reparácií, koľko obrovských poplatkov budeme musieť znášať za toto šialenstvo spolu s našimi deťmi a vnúčatami?

Poznámka: možno Európania ani nevedeli, že EÚ prispieva na túto vojnu sumou 100 miliárd EUR, okrem dodávok zbraní a prijímania utečencov.  

Môžeme očakávať, že sa EÚ vráti k diplomatickému dialógu s cieľom vyriešiť konflikt na Ukrajine diplomatickou cestou?

Domnievam sa, že k dialógu a rokovaniam sa môžeme vrátiť len vtedy, ak sa po voľbách v USA 5. novembra zmení politické spektrum.

A spôsob riešenia konfliktu na Ukrajine prostredníctvom dialógu a rokovaní sa nebude riešiť, ak sa ako „vyjednávači“ budú presadzovať aktéri ako Ursula von der Leyenová, Macron, Scholz, Sanchez, Tusk alebo Orbán. Vyžaduje si to úplne nový typ diskurzu, preto potrebujeme nové tváre.  

indymedia.ie