Pjakin: Putin – Biden V ŽENEVE

28. júna 2021

SAMOZREJME, ŽE NAJPOPULÁRNEJŠOU OTÁZKOU BOLA Schôdzka Putina S Bidenom V ŽENEVE. A SAMA OTÁZKA znie takto:

Ruský Prezident Vladimir Putin (AP Foto/Alexander Zemlianichenko, Pool)

NA Putinovej tlačovej konferencii v ŽENEVE ÚROVEŇ OTÁZOK, KTORÉ MU BOLI UKLADANÉ, ukázali, ako mizerne NOVINÁRI ROZUMEJÚ NIELEN súčasnej politickej situácii VO SVETE, ALE aj CIEĽOM TOHO STRETNUTIA. Podľa môjho názoru však, PÍŠE ALEXANDR Z DLR, BOLA tou najzaujímavejšou POSLEDNÁ OTÁZKA novinárky Z RÁDIÁ KANADA, OTÁZKA JEJ DCÉRKY, KTORÁ Putinovi umožnila čo najjednoduchšie vysvetliť potrebu dôležitosti TOHTO STRETNUTIA. JE TO TAK?

Je to tak, aj nie je.

Táto otázka samozrejme Putinovi umožnila odhaliť nutnosť tohto stretnutia, ale nešlo o odhalenie zmyslu toho stretnutia. A tu je nutné spomenúť tú vec, že neporozumenie podstaty zmyslu stretnutia Putina s Bidenom, nie je vlastné len novinárom, ale aj politológom. Najskôr začali hodnotiť, kto vyhral, či jeden alebo druhý, alebo kto z nich prehral. Potom začali hovoriť o tom, že nemožno hodnotiť, kto vyhral a kto prehral, že obaja, ako Putin tak i Biden vyhrali.

Lenže všetky tieto úvahy sú nepresné, ak chápeme zmysel toho stretnutia. Úvahy o tom, či Biden prehral alebo vyhral, sú založené na tom, že Putinovi tak bola poskytnutá tribúna, a to je vraj prehra. A v čom spočíva tá prehra, lebo bola Putinovi poskytnutá tribúna? Čo tým vycítili?

Ono je to tak, že v Západnej civilizácii sa všeobecne prejavuje efekt medvedej služby, kedy je získaný prospech fakticky znevážený, vyvolaný oveľa väčšou škodou. A tú škodu, ktorú to vyvolalo, uvideli mnohí, zatiaľ čo získaný prospech zatiaľ nevidí žiaden. A v tomto ohľade je potrebné sa pozrieť, čo sa vlastne udialo.

Aké ciele malo Rusko, aké ciele malo USA a čo vlastne bolo dosiahnuté? Tak predovšetkým je potrebné poznamenať, že ako americká strana, tak aj Rusko, dosiahli svoje ciele… Tá úloha vytýčená ako americkou stranou, tak i Ruskom, Putinom, ktorý malo to stretnutie vyriešiť, bola splnená, to je bez diskusie. Ale hovoriť o tom, kto vyhral, alebo či vyhrali obaja, znamená absolútne neporozumenie zmyslu toho stretnutia.

My o tom teraz budeme hovoriť, ale skôr, ako si o tom pohovoríme, musíme potvrdiť absolútne rozumnú a oprávnenú obavu všetkých ľudí, ktorí sa báli, že ruský gosudar môže byť zavraždený v dôsledku atentátu alebo inak zabitý, tam na Západe. Odvrátenie prinajmenšom jedného takého atentátu proti Putinovi sa stala svedkom, no, môžeme povedať, že celá planéta Zem. Celý problém spočíva len v tom, či si to tí ľudia uvedomili alebo nie.

Bol natočený o tejto téme film „Teherán 43“. V tomto filme sa rozpráva o niektorých pokusoch hitlerovskej rozviedky zorganizovať atentát proti lídrom Veľkej trojky. Jeden z takýchto pokusov tejto rozviedky zabiť lídrov, alebo aspoň jedného z nich, Stalina, bol plánovaný v priebehu tlačovky, keď predstúpi pred novinárov. Skúšali to rôzne, ale nakoniec došli k záveru, že to takto nepôjde. Áno, ak je to stretnutie zaistené bežným spôsobom za bezpečnostných podmienok na úrovni hláv štátov, je ten variant pokúsiť sa o atentát na lídra na tlačovke nemožný.

Vlastne inak to vyzerá, ak vyvoláte v priebehu tej tlačovky alebo pri jej príprave určitý zmätok. A teraz si všimnite, ako americká bezpečnostná služba organizovala tlačovku, teda príchod novinárov pred začiatkom toho stretnutia Putina s Bidenom. Vždy boli podľa všetkých pravidiel napred rozmiestnení novinári, takže ten zmätok bol vyriešený, bezpečnostná služba každého preverila, a až potom, následne prebiehal obvyklý rituál príchodu lídrov k novinárom, usadenie do kresiel pri stolíku, prednesenie štandardných uvítacích fráz pred začatím skutočnej práce, až potom tí lídri prichádzali.

A čo sa tam stalo teraz? Napred vstúpil Putin a Biden, a potom americká bezpečnostná služba, ktorá to mala na starosti, začala púšťať novinárov, vznikla tak ohromná mela, chaos, v priebehu ktorého sa na tú akciu prebojúvali tí americkí novinári, ktorí nemali priepustku. To znamená, že tam vstupovali mimo protokol. A kým trval celý ten zmätok, prezidenti sedeli a čakali.

To znamenalo skvelú možnosť vykonať atentát proti Putinovi. To ale neznamená, že by mal strieľať priamo niekto z novinárov, to nie. Tí tam boli len na odpútanie pozornosti, na vyvolanie toho zmätku. Načo bola potrebná prítomnosť tých novinárov, ktorí nemali príslušnú priepustku výslovne na túto akciu, na natočenie začiatku toho stretnutia?

Aby sa mohli odvolať na tú dezorganizáciu, že tento tu byť nemal a predsa prešiel, pretože ho tam pustil niekto z ochranky, preto to tak dopadlo. Všetok ten zmätok bol potrebný na to, aby ho niekto využil, vystrelil a schoval sa v tom dave. Lenže k tomu nedošlo. Práca bezpečnostných služieb tu, rovnako ako vtedy v Teheráne v roku 1943, bola na výške a gosudar bol dobre ochránený.

Avšak tá skutočnosť, že ten zmätok americká bezpečnostná služba vyvolala kvôli vytvoreniu podmienok pre atentát na Putina, nevyvoláva vôbec žiadne pochybnosti. Nikto neporuší ten roky odskúšaný bezpečnostný protokol len tak pre nič za nič. Nikto to na kolene nebude naraz meniť. Veď bolo všetko urobené presne tak, aby tam ten zmätok vznikol, aby tam boli ľudia navyše, bez povolenia, ktorých prítomnosť by potom, až by to tam všetko uzavreli, vysvetlila zlú prácu niektorých ľudí, ktorým tam týmto spôsobom prenikol akýsi terorista.

Ale naša bezpečnostná služba realizáciu tohto plánu neumožnila. Prakticky všetci ľudia to videli. Otázkou je, či porozumeli tomu, čo vidia, to už je iná vec. Je preto nutné si uvedomovať, že išlo o pokus vykonať atentát proti Putinovi, lenže hlavný vykonávateľ tam chýbal. Všetci konali podľa plánu, všetci tam vykrikovali, snažili sa tam preniknúť, vyvolali chaos, ale sám atentátnik tam chýbal a hotovo, to je fakt.

To stretnutie Putina s Bidenom sa nepodobá schôdzke Veľkej trojky v Teheráne v roku 1943 len tým nepodareným atentátom na ruského lídra, ale aj zmyslom samotného toho stretnutia. V skutočnosti sa naozaj jednalo o stretnutie analogické schôdzke v Teheráne 1943. V čom spočíval zmysel toho stretnutia v Teheráne?

Bežala svetová vojna. Ako to, že tie štáty, ktoré Hitlera fakticky vypestovali a mali sa teda v podstate stať jeho spojencami, jeho tylom, sa zrazu ocitli na jednej lodi so ZSSR, ktorého mal Hitler fakticky za úlohu zlikvidovať?

Vôbec nepochopili, ako ich Stalin vlastne previezol. Navyše už bol aktivovaný Lend Lease Act, už začala prichádzať pomoc. A tak (pre Západ) vyvstala otázka: „S akým partnerom máme vlastne čo do činenia? Čo sme nepochopili vzhľadom na sovietsky štát? Čo sme neodhadli v sovietskom lídrovi? Aby sme vôbec vedeli ako ďalej, potrebujeme sa stretnúť, potrebujeme si pohovoriť.“

Teraz hovorím samozrejme z pohľadu Západu. „Ako máme postupovať ďalej?“ Po Stalingradskej bitke začalo byť jasné, že s Treťou ríšou je koniec! To práve preto kráľ Juraj VI. daroval Stalingradu meč, symbol rozlíšenia: „My sme pochopili, čo ste zač, ale teraz sa musíme dohodnúť, čo ďalej. Ako bude použitý tento náš meč! „

A práve kvôli tomu, aby si ujasnili parametre krokov sovietskeho štátu, ktorý sa očividne, fakticky zrazu stal subjektom globalizácie a začal uplatňovať svoju globálnu politiku… No, takto pre globálnu i štátnu elitu, pre buržujov, štátne elity Západu vyvstala otázka: „Čo budeme robiť? Ako za týchto podmienok budeme manévrovať? Aký bude výsledok, ak budeme pomáhať ZSSR? A k čomu dôjde, pokiaľ mu nepomôžeme?“

Potrebovali si ujasniť základné veci. Potrebovali pochopiť, ako vidí budúcnosť ZSSR a ako táto budúcnosť zapadá do toho, ako budúcnosť vidí Veľká Británia, USA, ten takzvaný celý „západný demokratický svet“. Preto sa potrebovali stretnúť so Stalinom. Takže sa stretli. A aj keď Stalin jazdil veľmi málo, do Teheránu a Berlína, do Teheránu v roku 1943 a Berlína v roku 1945 išiel, pretože to bolo zásadne dôležité.

Áno, my sme mohli odďaľovať to stretnutie Putina s Bidenom, mohli. Každý deň, o ktorý by sme to oddialili, to stretnutie, by pracovalo proti USA a na upevnenie štátnej suverenity ZSSR. Rovnako ako v roku 1943, ak by to Stalin odďaľoval… Vo výsledku sa však mohla sformovať úplne iná politická situácia, ktorá by pre Rusko nebola výhodná. Lenže ak sa v dôsledku vyváženosti vnútorných a vonkajších udalostí situácia vyvíja tak, že to stretnutie je potrebné uskutočniť, no, že si to naši partneri jednoducho želajú, tak je potrebné na to pristúpiť. Takto to bolo v roku 1943, aj v roku 2021.

Áno, nepodarilo sa to stretnutie o niečo viac oddialiť, bolo teda nutné ho vykonať. Ak je to stretnutie potrebné, je nutné na neho pristúpiť, poriadne si všetko vzájomne ujasniť potrebujú všetci. Aby dosiahla svoje a mohla Rusku diktovať svoju vôľu americká strana, americké štátne elity vyburcovali všetku tú podpindosnickú zberbu vnútri Ruska. Len sa pozrite, čo sa začína diať okolo toho takzvaného koronavírusu, aká začala hystéria! Pozrite sa aj na ostatné smery. Každý ten podpindosnický nepodarok začal vyvolávať napätie tam, kam dosiahne. Potrebovali maximálne oslabiť Putina, jeho pozície, aby bol takpovediac povoľnejší, aby viac dbal na to, čo hovoria USA.

Samo to stretnutie, ktoré zamýšľali uskutočniť Američania, malo prebehnúť v tej podobe, v akej prebiehalo stretnutie švajčiarskeho prezidenta s prezidentom USA. Podľa ich plánu mal Putin čakať na Bidena, než sa milosťpán uráči vstúpiť. A teraz významné upozornenia pre všetkých chápajúcich. Len si všimnite, švajčiarsky prezident zrazu nečakane, z vlastnej iniciatívy a fakticky s porušením protokolu vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa s Putinom.

Toto stretnutie bolo zorganizované a on tak vyplnil tú medzeru medzi Bidenom a Putinom. To on stál a čakal na Bidena. Domáca príprava americkému tímu nevyšla. A vo výsledku to opäť veľmi poškodilo vzťahy USA s európskymi štátmi. Americká strana predviedla svoj skutočný vzťah k Európe. Biden predsa pred tým stretnutím zvolal NATO, všetkých zjednocoval, dohováral sa, v niečom ustupoval. Európa má málo plynu, a tak musí používať nezmerné množstvo uhlia: „Tak si majte ten Severný prúd 2. Všetko je OK, však sa dohodneme!“

A zrazu taká demonštrácia. Prezident štátu, a nie ledajakého, ale Švajčiarska. Veď na Švajčiarsko sa aj Hitler bál zaútočiť. A zrazu prezidenta takéhoto štátu núti stáť na slnku a čakať, až sa milosťpán uráči. Toto je ukazovateľ sily pre tupca, že sa milosťpán uráčili. Druhí premýšľajú o dôsledkoch. A tie dôsledky budú pre USA veľmi, veľmi nemilé. Takéto urážky nikto neodpúšťa.

Takže tú schôdzku plánovali vykonať práve takto, aby Rusku ukázali, kde je jeho miesto. Potom by podpindosníci tu v Rusku, rôzni tí Sobjaninovia, Kotjakovovia a ďalšia zberba, ktorá teraz trvá na zavedení povinného očkovania. To je zaujímavé, že? O vakcinácii hovoria ľudia, ktorí sa vyznamenali pri vykonávaní genocídy ruského národa v deväťdesiatych rokoch, podieľali sa na reálnej genocíde, alebo sú to zástupcovia rovnakých klanov, ak sa tej genocídy vďaka veku ešte nezúčastnili oni sami! Sú to predstavitelia tých klanov, ktorí tu genocídu vykonávali.

A zrazu… Veď oni dávajú najavo, že je im fakticky jedno, či očkovanie bude alebo nie, pre nich je dôležité zlomiť ľudí, psychicky ich zlomiť. To práve kvôli tomu Sojbanin vykladá: „Nám je to vlastne jedno. Tá vakcína nefunguje, ľudia sa po nej opäť nakazili, no my ich napriek tomu budeme nútiť sa očkovať! Pričom NÚTIŤ! „A kde na to berieš právo? Ty tu zavádzaš fašizmus! Veď ty tu zriaďuješ fašistický koncentrák! To isté Kotjakov a ďalší, ktorí sa o to zasadzujú. Ono je to tak, že si myslia, že tak oslabujú Putinovú pozíciu a neuvedomujú si, že svojimi činmi vytvárajú podmienky pre vlastné čistky, svoju vlastnú čistku.

Pretože riadenie zložitých sociálnych systémov sa vykonáva inak, inak! Keby to všetko bolo tak jednoduché pre Američanov, tak by sa s Putinom nepotrebovali stretávať. Lenže oni si potrebovali niečo vyjasniť. Čo majú robiť s Ruskom, ktoré sa zrazu znova stalo subjektom globálnej politiky.

A všimli ste si, ako americká tlač útočila na Bidena? Vôbec si neuvedomovali, o čo sa jedná. Koľkokrát bola Putinovi položená otázka o predvídateľnosti správanie Ruska? Veď čo to stretnutie riešilo za úlohu? Práve tu, predvídateľnosť správania Ruska! A v akom zmysle? To zostalo úplne mimo akúkoľvek pozornosť.

Pripomeňme si, ako svojho času predstaviteľka USA v OSN Samantha Powerová revala na Vitalija Ivanoviča Čurkina: „Vy ste štát, ktorý prehral. Tak čo si to dovoľujete, správať sa vo svetovej aréne ako nejaký suverénny štát? „Pre Američanov je toto veľká, veľká otázka. Súčasná politická elita vyrástla v podmienkach, kedy sa na jedno lusknutím prstov z Washingtonu, tu sa všetci podpindosníci stavali do pozoru, padali na kolená, bozkávali im zadok, oblizovali kde čo a hovorili: „Pane, my urobíme čokoľvek. Zlikvidujeme celý ruský národ, všetky zdroje ti zabezpečíme a tak ďalej … Všetko len pre teba! „

A oni stále vidia, že týchto podpindosníkov je tu u nás obrovské množstvo a všetci sú usadení v systéme riadenia, takže by sa zdalo, že keď niečo prikazujú USA, všetko by malo byť v súlade s ich rozkazom. Lenže USA niečo rozkážu, zdalo by sa, že to podpindosníci v Rusku presne splnia, ale dopadá to úplne inak! Zdalo by sa, že Putina už zablokovali tak, že sa nemôže ani pohnúť, zviazali mu ruky aj nohy rôznymi dôchodkovými reformami, teraz tým koronavírusom a tak ďalej a on rovnako vždy vykoná manéver a situácia podpindosníkov sa stále len zhoršuje.

Rusko získava štátnu suverenitu. Rusko už získalo, znovu získalo štatút subjektu globálnej politiky. Už nie sme objektom, ktorý okrádali všetci, čo mali ruky a nohy. Získali sme subjektnosť. Ako sa to stalo? Prečo? V USA nejako nedokážu nič naplánovať. Naplánujú jedno a Rusko sa správa inak, nepredvídateľne. Chová sa nepredvídateľne. Majú všetkých tých podpindosníkov, ako tých, ktorých vydržiava v zahraničie, tak aj tých, ktorí sedia tu vo vláde, nielen v tých organizáciách typu Navaľného. Tak prečo sa to nedarí? Prečo keď Rusko… Veď všetko tak vypočítali, a ono sa to nedarí… Ako napríklad ten Navaľnyj. Aká je toto predvídateľnosť?

Keď v deväťdesiatych rokoch človek dostal poverenie, takpovediac „kniežaciu jarlyku“ z Washingtonu, tak si tu mohol robiť, čo si len chcel a nebol si trestne postihnuteľný. A zrazu z ničoho nič Navaľného, ​​o ktorom povedali, že je to ich chlapec, takže mal byť nedotknuteľný a bum, oni ho odsúdili, pričom za konkrétnu trestnú činnosť. „Môžeš vyvádzať, čo chceš, nikto sa ťa nedotkne.“ A on bol prvýkrát odsúdený za konkrétne činy. „No, dobre nevystrájaj. Sedieť nepôjdeš! „A tiež nešiel (dostal podmienku). Bum bác a bol odsúdený druhýkrát. „Nič sa nedeje. Do väzenia rovnako nepôjdeš! „A zasa podmienka. A zrazu ho tretíkrát strčili do väzenia, tak čo je tu predvídateľného? „Oni si dovoľujú trestať toho, kto je pod našou ochranou. V deväťdesiatych rokoch to bolo niečo neprípustného.

Rovnako ako v prvom desaťročí 21. storočia a zrazu si dovolia trestať toho, kto je pod našou ochranou? Ako je to možné? Ako to, že si niečo také dovolia? A prečo im to vychádza? Kto ich počúva? Prečo sme raz prišli na súd a zaparkovali, kde nás napadlo, a keď sme prišli druhýkrát, tak nám povedali, aby sme si hľadali parkovisko? Prečo sa nám to nedarí? „Pre nich je to nepredvídateľné. Oni tomu nerozumejú. Neustále to musí klapať, akonáhle niečo rozkážu, v Rusku to musia všetci plniť.

A tak sa zrodila myšlienka… Biden… Čo je potrebné spomenúť? On má samozrejme ohromné množstvo problémov. Už len tá jeho účasť v predvolebnej kampani, tam tých jeho prechmatov bolo plno, ale s čím súviseli? Ono to súvisí, povedzme to takto, s jeho vekom. Starček nie je v tak dobrej fyzickej kondícii. Mám na mysli, v akej by mohol byť.

Nie v tom ohľade, že sa prebehol, a vy poviete, že nemá dobrú fyzičku. Tá predvolebná kampaň, obzvlášť s ohľadom na americké štandardy, vyžaduje vynaloženie mnohých síl. Aj keď sedíte v bunkri, rovnako to vyžaduje veľa síl, a o to viac, že ​​tu je tá Koronavírová hystéria, a tak ďalej. A človek, ktorý môže v obyčajnej situácii uvažovať úplne rozumne, všetko si v pokoji premyslieť, keď ho nikto nenaháňa, sa tak dopúšťa chýb. Pletie si ženu so sestrou. Proste sa otočí na druhú stranu, a myslí, že je to ona… Je v napätí. Tak to je. Ale keď ho oslobodíte z tohto zhonu, tak je z neho razom úplne rozumne uvažujúci štátny činiteľ.

A takí dnes v americkej elite fakticky žiadni nezostali. Trebárs Kissinger, koľko že už je mu to rokov? 98? A stále pracuje, dôležité je jasne myslieť a tie podmienky, za ktorých tieto jeho myšlienky budeme počúvať, to už je iná vec. Takže ten problém je v tom, že americká politická kultúra nedovoľuje začuť napríklad práve Bidena. A kvôli svojmu fyzickému stavu, už len kvôli tomuto fyzickému stavu nie je schopný viesť aktívnu politickú činnosť tým spôsobom, aby všetkých staval do pozoru.

Prečo o tom hovorím? V roku 2011 prišiel Biden do Ruska a povedal Putinovi: „Hej, ty nýmand, ty teraz uvoľníš miesto nášmu chlapcovi, Dimonovi (Medvedevovi), to na neho sme vsadili. Rozhodli sme sa, že prezidentom urobíme jeho. „A bum, Putin do tých volieb išiel a vyhral. A žiadne Bolotné námestie organizované z USA s tým nič nezmohlo, hoci tam Raskin, skalný podpindosník, pritiahol aj ľudí za KPRF. Rozbehli sa tam všetci, aj ľudia zo Spravodlivého Ruska.

Mimochodom Spravodlivé Rusko opäť hrozí: „My urobíme Majdan ..“ Ten, ako sa volá… No ten… Ó Bože, ten grafoman, ten spisovateľ vyhlásený za nového ruského génia. Prilepin! Vyhráža Majdan. A to je celá odpoveď na to, prečo bol uvedený do politiky. Chce vyvolať sociálny výbuch, chce vyvolať Majdan.

Biden teda vtedy už s Putinom rokoval a získal vďaka tomu nejaké skúsenosti. Už spolu určitú situáciu zažili, pričom nepredvídateľnú situáciu! A či už tie skúsenosti boli akékoľvek, obzvlášť tie negatívne, je to výhoda do budúcnosti. Ak má Biden také skúsenosti, tak pri novom rokovaní s Putinom, tentoraz už za iných okolností, môže vyrozumieť, kde sa ukrýva to „vojenské tajomstvo“…

Ako v tej Gaidarovej rozprávke, v čom spočíva, porozumieť tej ruskej nepredvídateľnosti, aby si ujasnil … Čo im naháňa taký strach na tom nevypočítateľnom Rusku? Bol to superštát číslo jeden, ktorého sa báli. Ako podpisovali zmluvu Brežnev a Nixon? Nixon neustále nazeral Brežnevovi pod ruku. Ako ten napísal písmeno vo svojom podpise, on tiež. Napísal Brežnev, napísal i Nixon. Báli sa, skutočne sa báli ZSSR. USA bol štát, ktorý s ním nič nedokázal urobiť, vôbec nič.

A zrazu sa v tom štáte dostala k riadeniu skupina, ktorá sa rozbehla na Západ a kričala: „Vezmite nás medzi buržujov ako svojich otrokov. Keď z nás svojich otrokov urobíte, my vám na striebornom podnose prinesieme celé to Rusko so všetkým jeho bohatstvom i ľuďmi! „Odpovedali:“ Tí ľudia sú nám k ničomu.““ Tak my ich zlikvidujeme, pane, len si nás vezmi k sebe ako svojich otrokov. „

A hlava jednej z takých mocných skupín, ktorá sníva o tom a proste si nedokáže predstaviť život bez otročenia Američanom, je Vološin. Na neho to všetko sedí. Deripaska je to isté a mnohí ďalší. Ten výpočet by bol dlhý. Ale túto skupinu teraz fakticky symbolizuje Vološin, tých, ktorí nedokážu žiť bez podriadenosti Američanom. Pre nich nemá život inak zmysel, pre čo by potom žili? Komu by slúžili? Iný pán tu nie je: „To je AMERIKA, naše všetko!“ A Američania nevychádzali z údivu, raz dva a všetko bolo inak, bola tu superveľmoc a zrazu sa tí ľudia z ničoho nič sami vzdali svojej subjektnosti, svojej veľkosti, svojej moci, aby sa premenili v žobrákov, aby sa mohli plaziť po bruchu, tak kde je tu aká predvídateľnosť?

Skúste nájsť aspoň jedného amerického miliardára alebo nejakého podnikavého človeka, ktorý by sa sám vzdal svojho bytostného ja? A v Rusku / ZSSR sa zrazu ocitla celá taká partajná nomenklatúra, tá „elita“, ktorá sama svoj štát rozvrátila len kvôli tomu jednému veľkému želaniu, stať sa americkými otrokmi! To vrúcne prianie ju priamo spaľovalo. To bolo tiež nepredvídateľné, avšak z hľadiska Američanov išlo vtedy o žiadúcu nepredvídateľnosť.

Sami sa im podriadili a Američania si to tu v deväťdesiatych r. riadili, ako chceli. Prišiel Putin, jedna odchýlka, druhá, tretia… A zrazu tu bola jedna nepredvídateľnosť za druhou. A dokonca aj v čase, keď tu dosadili do prezidentskej funkcie svojho chlapca Dimona… Pýtajú sa, prečo nie je na Saakašviliho vydaný zatykač? A ako by ho mohli vydať, keď by Saakašvili okamžite potopil svojho kumpána, svojho spolupáchateľa v tom zločine, veď by tresol Dimona. Toho p“rezidenta“ USA v Rusku, Dmitrija Anatolijeviča Medvedeva.

Okamžite by ho tresol, jednoducho raz dva, pretože keby sám nedostal jasné záruky od Medvedeva, že žiadna odpoveď od Ruska nebude nasledovať a nechajú ich v pokoji zlikvidovať celé Južné Osetsko, tak by na ňu Saakašvili nikdy nezaútočil. A zrazu sa tu objavil Putin a odpoveď nasledovala!

Zase sa im zdalo, že to majú plne pod kontrolou, všetko istené. A Sarkozy potom plakal a prosil Putina: „Počkaj ešte aspoň jeden deň! Veď si len premiér a za Rusko teraz zodpovedá Medvedev. Ty budeš z obliga. Tak prečo? „Lenže im to nevyšlo. To všetko stále narastalo, narastalo. A prvé, čo Putin… Napred nad tým vždy iba mávli rukou. Jeden telefonát, druhý.

Rusko sa pomaly začalo stavať na nohy, získavať postupne viac suverenity. Rusko proste zbieralo sily. Ako sa hovorí: oni si mysleli, že kľačíme na kolenách, a my sme si len viazali šnúrku na topánke. A zrazu im v roku 2007 Putin na Mníchovskej konferencii povedal: „Páni, toto postavenie nás neuspokojuje, keď sa hráte na pánov sveta. My máme svoj pohľad na svet.“

A aká nasledovala od Američanov odpoveď? Voš, ktorá zakričala! Tak aká môže byť u Ruska predvídateľnosť v ich očiach? „Akási voš si dovolila zarevať. Veď ju zašliapni! „A podarilo sa im to? Nepodarilo a bolo toho len viac.

Zdalo by sa, že keď sa zbavia Putina, veď v roku 2007-2008 už nebude prezidentom, len premiérom. Rovnako im to nevyšlo. A takto to je stále dookola, stále sa im niečo nedarí. A oni teda potrebujú ako dúšok vzduchu nejakú tú predvídateľnosť. To práve preto pokladali také otázky, že je potrebná predvídateľnosť a Rusko je nepredvídateľné.

Putin na to: „My, že sme nepredvídateľní? My sme predvídateľní, my sa správame v súlade, ruský štát, Rusko sa chová v súlade s tým, aký naň okolité prostredie vyvíja tlak. Ale v tom je práve ten problém, že všetka západné elita, americká štátna elita, odmieta Rusku priznať samotné právo na existenciu štátu. My máme byť len územím, ktoré je možné drancovať. Oni Putina nepochopili: „Aká je to predvídateľnosť? Rusko, že je zrazu štátom? My sme vás predsa, obzvlášť v deväťdesiatych rokoch, drancovali, ako sa nám chcelo. A teraz sa nám zrazu vzpierate? Dovoľujete si uplatňovať samostatnú politiku? To je všetko v štýle, že to, čo má šikovný v hlave, má hlupák, banderovec na jazyku. Oni predsa reálne stavajú svoju politiku na tom, že zajtra niekto na Rusko zatlačí, že tie klany v riadení Rusko zapredajú a Rusko sa premení v rovnaké treťotriednu, desaťtriednu surovinovú kolóniu ako je Ukrajina. A žiadna suverenita nebude, o všetkom bude rozhodovať americký veľvyslanec, ako tomu bolo za Jeľcina.

Ale ani za toho Jeľcina tomu tak úplne nebolo. Dokonca aj Jeľcin si predstavoval nárok na určitú samostatnosť a neprijímal diktát ako taký zo strany amerického veľvyslanca. Chcel dostávať pokyny priamo od amerického prezidenta, od žiadneho veľvyslanca, v súlade so svojím postavením.

A pozrite sa na ukrajinskými prezidentmi počnúc, tým prvým, kto to bol? Kučma alebo Kravčuk? Tí predsa všetci bez všetkého počúvali pokyny veľvyslanca. Pre nich je americký veľvyslanec stelesnením Boha a je jedno, kto to práve je. A preto teraz majú Američania problém, ako sa zorientovať. Ako by mali porozumieť tomu, čo si počať s Ruskom, akou od neho čakať reakciu. Veď by sa zdalo, že majú u nás všade dosadených svojich ľudí. Dimon má peknú funkciu, aj všetci tí ostatní.

Dokonca aj ruskú ekonomiku majú fakticky pod svojou kontrolou: „My sme predsa vyviedli všetky riadenia vašej ekonomiky do zahraničia. A môžeme vám zariadiť haváriu ako na Sajano-Šušenskej hydroelektrárni, kedy si spomenieme. Ako dokážete manévrovať tak, že sa tomu vyhnete a naše postavenie je čím ďalej tým horšie, a to vaše čím ďalej tým lepšie? Ako dokážete takto manévrovať? Ako tomu máme rozumieť?

Prečo naši podpindosníci nezvládajú úlohu riadiť Rusko ako kolóniu, ako surovinové územia? Prečo sa z Ruska formuje superveľmoc? „Rusko sa fakticky stalo subjektom globálnej politiky, získava stále viac a viac suverenity. „Vykonali ste zmeny v ústave a na ich základe si dovoľujete fakticky ľubovoľne manévrovať! A ak sa dokážete oslobodiť od podpindosníkov, bude z vás štát! „Nie v tom zmysle, že už štátom sme. Ale nemôžeme byť subjektom globálnej politiky, bez toho aby sme neboli štátom. Mám na mysli v podobe štátneho útvaru. Pretože globálny prediktor je subjektom globálnej politiky, aj keď riadi bezštruktúrne. Kým Putin a Rusko sú zosobnenie štátu.

Ale v každom prípade ten štát, ktorý uplatňuje… Tá štátnosť, ktorá uplatňuje globálnu politiku, nemôže byť nezosobnením štátu. Preto sú takto zosobnené USA aj Veľká Británia. Aj Čína je takto zosobnená, rovnako ako Irán, teda centrá koncentrácie konania. Fakticky je to podmienkou funkčnosti davo- „elitárskej“ spoločnosti, zákonitostí riadenia davo-„elitárskej“ spoločnosti.

A tá skutočnosť, že to všetko riadi globálny prediktor, a že je reálnym subjektom, neznamená, že sa v súčasnej chvíli môže zaobísť bez nástrojov v podobe štátov. Snaží sa, aby to tak byť nemuselo, ale to je ešte veľmi vzdialená budúcnosť. Zatiaľ obdobie existencie národných štátov neskončilo, takže bez štátu riadiť globálnu politiku nie je možné. Práve preto boli nútení po rozklade ZSSR odovzdať jeho riadenie nástrojmi v podobe štátu USA. Prečítajte si prácu… Fakticky je nutné si prečítať všetky štyri: Západ a ZSSR, ako v skutočnosti prebiehala studená vojna, Štát, Vojna a Boľševizmus, kde je východisko z tejto nočnej mory.

Ale to, čo je očividné pre jedny klany v USA, už nie je tak jasné iným americkým klanom. Tí si myslia, že stačí zatelefonovať podpindosníkom do Ruska a tí urobia všetko, čo bude potrebné. Biden to proste len nevie, asi podľa nich nevie používať telefón, či čo.

Tak tí začali pracovať na tom, aby to stretnutie zmarili. Čoho sa báli? Báli sa publicity. Že Putin celému svetu oznámi, že reálne zverejní tú skutočnosť, že Rusko je subjektom globálnej politiky. Oni si to uvedomovali, práve preto sa to pokúšali zmariť, to práve preto sa pokúsili o atentát proti Putinovi.

Vôbec si neuvedomujú, že keby sa im ten atentát proti nemu podaril, tak by sa v prvom rade zrútili samy USA. V prvom rade! Ale oni si to neuvedomujú. Práve preto sú naštvaní na Bidena: „Ty si tam išiel a my potrebujeme nejaký dokument, podľa ktorého bude Putin tvoj poskok.“

Už sa im nepodarilo predviesť celému svetu, ako Putin čaká. Putin by tak ako tak týmto spôsobom na Bidena nečakal, pretože strana, ktorá to organizovala, bol Biden. A Putin prišiel a stretol sa… Aj keby sa nestretol s tým prezidentom, tak by rovnako buď musel byť už v budove alebo prísť až po Bidenovi. To znamená, že už na tejto úrovni nie sú dosť profesionálni. To znamená, že je previezli, so všetkým.

A kde je previezli? Vo Švajčiarsku, ktoré je centrom koncentrácie riadenia, dôležitým centrom. A to natoľko, že aj Hitler dal od neho ruky preč: „Tých necháme na pokoji, inak je Tretej ríši koniec…“ Kým Americká ríša si myslí, že jej je dovolené všetko! Z historickej mierky to už nebude trvať tak dlho, až sa presvedčia o opaku.

Preto boli tie otázky kladené Putinovi tak jednotvárne. „Povedz nám nakoniec, v čom tkvie tá tvoja nepredvídateľnosť! Kde, ako? My to vôbec nechápeme! „Biden tomu porozumel, ale nemôže hovoriť o tom, o čom spolu hovorili. Oni tam predsa preberali všeobecné veci, všeobecné veci! Ale tieto všeobecné veci… A už sme zase pri tom Putinovom majstrovskom konaní. Putin, hoci je to len deklaratívna s tromi odsekmi a zdanlivo prázdna deklarácia, ale bola podpísaná! Bola podpísaná! To znamená, že bol zafixovaný oporný bod na dokumente! A o tento dokument je teraz možné opierať konania.

Pretože: „My sme vám predsa nikde nepodpísali nič o tom, že sa NATO nebude rozširovať?“ „Sľubovali ste nám to.“ „A kde na to máte papier?“ A tu sú všeobecné, základné princípy, prístupy. Presne ako to Putin povedal: „Stretli sa dvaja lídri, aby sa porozprávali a vo svete nedošlo k veľkému nešťastiu!“ To znamená, že tu je základ, na ktorom je možné postaviť základy.

V tomto ohľade sú veľmi zásadné tie Minské dohody. Len si všimnite, ako Ukrajina a celý Západ tie Minskej dohody nenávidia. A čo požadujú? Aby nás tu vnútri Ruska tí takzvaní ruskí patrioti donútili sa ich vzdať. To znamená, že sú Minské dohody tŕňom v oku Západu, ale vzdať sa ich chcú ruskí „patrioti“, aby nás poškodili. Ak sú tak nevýhodné pre Ukrajinu, tak prečo sa tých dohôd sama nevzdá? Prečo Francúzsko a Nemecko nezruší normandský formát? Len do toho, kto vám v tom bráni? Prečo to nerobia? Pretože si uvedomujú dôsledky a naši „patrioti“ tú vykrikujú: „Nám sú tie Minské dohody k ničomu, zbavme sa ich!“

Robiť hlúposti je jednoduché. Zbaviť sa ich môžeme a čo tým získame? My teraz máme v rukách veľmi mocný diplomatický dokument, a potom budeme za všetko môcť len my. Už i tak sme všetkým vinní my, ale vďaka tomuto dokumentu môžeme manévrovať. Vyhýbame sa veľkej vojne a veľkým kataklyzmatom vnútri Ruska. Už by dávno žiadny Donbas nebol, keby Rusko bolo len o trochu slabšie. A neuvedomovať si prínos Minských dohôd podpísaných a potvrdených v OSN v tomto procese, to znamená absolútne nerozumieť štátnemu riadeniu, a tým skôr nadnárodnému konaniu. A to je úroveň, na ktorej bolo uzavreté to všeobecné memorandum zostavené Putinom a Bidenom.

Biden samozrejme nemôže nič povedať o rozhovore s Putinom, preto tie všeobecné frázy. A organizácia bola výborná. Putin nikoho v otázkach, ktoré mu boli pokladané, neobmedzoval. Prečo? Pretože my sme otvorení! My sme otvorení, my nemáme čo skrývať! My na nikoho nešijeme žiadnu búdu, nemusíme schovávať žiadne podvodné kamene, pretože sa nehodláme dopúšťať žiadnych špinavostí. My svetu ponúkame všeobecné princípy budovania na základoch ruského sveta.

A oni vedia, že chcú za svojimi slovami schovať zámer zlikvidovať Rusko aj ruský národ. Nemôže pravdu povedať ani svojim Američanom, ako to naozaj je, pretože by sa im zrútilo ich konanie. A tak len všeobecné frázy, všeobecné reči. No a potom tak: „Ja tu mám zoznam novinárov aj s ich otázkami. Tak to vezmeme poporiadku. „Ak máš zoznam, môžeš si prečítať otázku a hneď na ňu odpovedať. A to navyše zodpovedal sa čítacím zariadením. Prečo?

Pretože bolo potrebné hovoriť tak vyhýbavo, aby vlastne povedané nebolo vôbec nič. Keby niečo teraz povedal, vyvolalo by to napätie s nejakou klanovou-korporatívnou skupinou vnútri USA a tomu sa on musí vyhnúť. A teraz sa vráti a začnú premýšľať čo a ako urobia. Teda vymyslené už to majú, to čo, prečo a načo, ale aby zadali úlohy určitým úradom, musí najprv celkovo sformulovať vytýčenie cieľa.

Takže teraz mesiac bude trvať, než vypracujú odvetnú reakciu proti Rusku na základe novo nadobudnutých vedomostí o ňom. Ale opäť rokujú s fázovým posunom. Áno, oni nám pripravujú, rokovania Sobjanina a ďalej ukazujú, že nám pripravujú veľký Majdan na september. Prinajmenšom o tom fantazírujú, uvidíme, čo z toho im vyjde.

Nemôžem povedať, že sú bezmocní, predsa len sú u riadení, riadia subjekty federácie, sedia vo vláde, môžu toho veľa. Sobjanin napríklad svojvoľne ustanovuje svoju osobnú fašistickú diktatúru. To je stopercentný fašista, vo všetkých ohľadoch a vôbec sa tým netají. Ruská právna úprava sa ho netýka, záujmy ľudí sú mu ukradnuté, dôležitejšie je vyplniť pokyn, ktorý dostal z Washingtonu.

Ale to je taká vedľajšia vec. Čo prebehlo zo strany Ruska? To, že Rusko ohlásilo celému svetu svoju subjektnosť v globálnej politike. Bolo potrebné to urobiť a bolo to urobené. A všimnite si, nakoľko tvrdo sa Putin vyjadril o tej takzvanej nesystémovej opozícii, o Navaľnom a tak podobne.

On povedal: „Vy proti nám vediete vojnu. Vaša Diverzné-výzvedné skupiny pracujú v našom štáte a vy chcete, aby sme proti nim nebojovali? Z hľadiska Američanov, ktorí si v deväťdesiatych r. zvykli, že sú takí ako Navaľnyj, nedotknuteľní… Že sú nedotknuteľní, pretože keď im to povedali vo Washingtone, tak to tak musí byť.

A Putin povedal: „My sme štát, my máme svoju vnútornú, vonkajšiu i globálnu politiku.“ A bolo to vyhlásené tvrdo! Keby… Mimochodom, veľká vďaka súdruhovi Bidenovi, zase by si zaslúžil nejaké to vyznamenanie. Áno, za zásluhy o vlasť.

Čo mám na mysli? Putin je veľmi taktický človek, veľmi taktický. Jednu a tú istú myšlienku môže vyjadriť ostrejšie alebo miernejšie. Bidenová neprítomnosť na tej tlačovke umožnila Putinovi hovoriť o všetkých javoch ostrejšou formou, konkrétnejšie a presnejšie, aby bolo nutné to diplomatické poklonkovanie s vedomím, že partner, s ktorým rokoval, stojí vedľa neho. Takto Putin jednoducho mohol vyjadriť svoju myšlienku a ako na to ty zareaguješ, je už tvoja vec. To vy ste predsa odmietli spoločnú tlačovku. A Putin tú vec využil so všetkou parádou.

Takže čo potrebovali Američania? Tí si potrebovali ujasniť to, čo pre nich bolo nepredvídateľné v ruskej politike. Prečo je tá podpindosnická zberba v Rusku tak neakcieschopná, prečo nedokáže zabezpečiť predvídateľnosť. Rusko zase muselo ohlásiť svoju subjektnosť v globálnej politike. Jedna aj druhá strana svoje úlohy na tom stretnutí vyriešila.

Otázkou len zostáva… Kým pre nás to sú samé plusy, tak pre západnú koncepciu riadenia a globalizáciu vôbec je príznačný efekt „The Monkey’s Paw“ (opičia laba). Nekuj proti nikomu zlo a nebude efekt opičej laby.

A ako to dopadlo u nich? Svoju úlohu splnili a vo výsledku ich v Times obvinili, že Putinovi poskytli tribúnu. To znamená, že dosiahnutý prospech bol opäť znehodnotený a prekonaný sprievodnou škodou. Ale to všetci poznáme, každý sa tak či onak v živote stretol s tým, že bol v bežnom živote nútený zvažovať: „Keď urobím toto, môže mi to spôsobiť takú a takú škodu. Mám to potrebné?

A niekedy hovoria: „Asi vôbec nemyslel, keď to robil, pozri, akú mu to spôsobilo škodu!“ A prečo do toho ten Američan napriek tomu išiel? To tiež všetci poznajú zo svojho života. Niekedy je niečo potrebné urobiť aj cez tú spôsobenú škodu, pretože predpokladáte, že si tú škodu vynahradíte inými spôsobmi. A toto teraz jednoducho urobiť musíte za každú cenu, pretože inak vás nečaká vôbec žiadna budúcnosť.

A teraz si predstavte, v akej sú asi situácii USA, klanovo-korporatívne skupiny v USA, keď boli ochotné pristúpiť na takúto škodu. Vedeli, že k tomu dôjde, predpokladali to, preto tiež niektoré tie klany, čo boli proti tomu, bránili Bidenovi v tej schôdzke, pretože to vedeli. Lenže tí si myslia, že majú všetkých našich podpindosníkov vo vrecku. A aj keď je Rusko nepredvídateľné, tak si môžu na koberček pozvať trebárs Vološina, napľuť mu do tváre, kopnúť ho podkúvane topánkou do držky a ten zavýskne radosťou a urobí, čo bude potrebné. Presne tak Američania rokujú s našimi podpindosníkmi.

Lenže oni sa pletú, Biden je múdrejší. To znamená len jedno, oni dnes bojujú o prežitie. Už nepremýšľajú na dlhú dobu dopredu. Oni potrebujú ten úlohu vyriešiť teraz, v tejto etape. A ako to vyzerá s ich vzájomnými bitkami? Klanovo-korporatívne skupiny si tam idú po krku tak, že sa štát otriasa v základoch a je pred zrútením. USA teraz idú cestou ZSSR, ako im to tiež gosudar povedal.

MÁME TU EŠTE JEDNU OTÁZKU.

V predvečer TOHO SAMITU, v minulej PORADE ZO 14. JÚNA, KEĎ STE odpovedali na otázky, NAČO JE DOBRÁ TÁ schôdzka pre RUSKO, ste povedali, že Rusko musí budovať vzťahy s ďalšími štátmi SVETA A poukázali STE NA TO, ŽE RUSKÝ SVET je budovanie dobrovoľnej spolupráce VŠETKÝCH NÁRODOV. A POTOM tiež tieto NÁRODY zostávajú zachované, NA ROZDIEL OD ZÁPADNÉHO SVETA.

Áno.

A ŽE AK SA NIEKTO pokúša vystavať PRE SEBA RAJ VĎAKA ZNEUŽÍVANIA RUSKÉHO NÁRODA, TAK RUSKÝ NÁROD TO NA ROZDIEL OD TOHTO NÁRODA ustojí. ALE NIE PRETO, ŽE BY RUSKÝ NÁROD TIETO NÁRODY SNÁĎ likvidoval, ALE PRETOŽE svojou vlastnou ČINNOSŤOU BUDÚ KONAŤ V ROZPORE S Božím zámerom, A TÝM SI NA SEBA privolajú rôzne prírodné Kataklizmy, ZEMETRASENIA, epidémie a TAK ĎALEJ. AKO TO TERAZ TIEŽ pozoruje.

V SÚVISLOSTI S TÝM TU SÚ DVE OTÁZKY OD DVOCH RÔZNYCH UŽÍVATEĽOV. VY HOVORÍTE O ZEMETRASENÍ V INÝCH ŠTÁTOCH, ale napodiv v samotnom RUSKU SÚ AKO POŽIARE, TAK aj povodne.  POSLEDNÝ na Kryme a v Krasnojarskom kraji.

To je všetko pravda.

A ČO TEDA ROBÍ ZLE KRYM A CELKOVO RUSKO?

A tu sa takpovediac tou otázkou trafil do čierneho. Je určite potrebné tomu porozumieť, ale skôr, ako prejdeme k prírodným kataklizmatom, musíme pochopiť tú otázku sebalikvidáce národov, ktoré pri strete s ruským svetom uprednostňujú smrť, pretože ich činnosť je v rozpore s Božím zámerom.

Všetko sa najlepšie pozná porovnaním. Kým v ruskom svete národ, akýkoľvek národ dostáva možnosť, aby si sám vybral, či bude existovať v budúcnosti, alebo sa sebalikviduje, tak v západnej koncepcii globalizácie takú voľbu žiaden národ nemá. Vždy je mu to nanesené tak, že za neho o všetkom budú rozhodovať silnejší.

Aby ste to pochopili, pokúsim sa to v krátkosti ilustrovať určitou dejinnou dynamikou, určitými dejinnými udalosťami. Napríklad rok 1830 bol v histórii veľmi zaujímavým rokom. Už neraz som hovoril, že v ľudských dejinách sú také oporné body, že udalosti, ku ktorým v tom čase dôjde, veľmi ovplyvnia následný priebeh udalostí, že prebehnú nejaké natoľko zásadné zmeny, že si to všimnú všetci.

Hovorili sme o 20. storočí. A čo sa týka 19. storočia, tak jedným z takýchto dôležitých oporných bodov bol rok 1830. Čo to bolo za rok? V roku 1830 bolo založené Belgicko. Európska kultúra, národ, že? A my tu hovoríme o akési sebalikvidácii národov zo strany silnejšieho.

Je tu jedna veľmi dôležitá udalosť, ku ktorej došlo v Rusku. V roku 1830 začal upadať obchod s otrokmi, ktorý prevádzkovali kaukazské národy, Adygovia s Tureckom. Adygovia podnikali výpady do ruských krajín, brali zajatcov, ktorých potom predávali v Turecku do otroctva. Mimochodom, ako rozširovanie sa Ruska do strednej Ázie, tak i na Kaukaz, bolo vždy predovšetkým bojom s otroctvom, to predovšetkým! Všetko ostatné už to len sprevádzalo. A v roku 1830 križovanie ruských lodí pozdĺž čiernomorského pobrežia Kaukazu viedlo k tomu, že ten obchod s otrokmi začal upadať.

Súčasne bol v roku 1830 v USA prijatý zákon, na základe ktorého mali indiáni opustiť tie územia, ktoré sa zapáčila bielym kolonizátorom a ustúpiť ďalej na Západ, do Oklahomy. Pričom mali odísť aj tí, ktorí… No, tých päť civilizovaných kmeňov, ktoré prijali kresťanstvo aj celkový spôsob európskeho života. Lenže tie územia boli potrebné pre bielych, a tak tých indiánov začali vyháňať.

Celej tej ceste sa hovorí cesta sĺz, veľa ľudí na nej umieralo. Bieli chceli pôdu, a tak likvidovali indiánske osady, vybíjali ženy, deti. Proti indiánom bol vedený rozsiahly boj a tak boli nakoniec presídlení.

V rokoch 1853 až 1856 prebehla tá takzvaná „Krymská“ vojna. Aktívne sa jej zúčastnili aj adygovia, ktorí sa pod vedením anglických a tureckých emisárov pokúšali viesť bojové akcie proti ruskej armáde. Výsledkom toho sa stalo to, že… Vykladajú nám, ako ruská armáda všetkých zavalila svojimi mŕtvolami a všetko prehrala. Ale výsledkom toho, aké mala tá ruská armáda obrovské straty a všetko prehrala, sa stalo to, že časť tých Čerkes prejavila svoje želanie presídliť do Turecka. Spustilo to migráciu.

Cárska vláda sa pokúšala viesť opačnú propagandu, v zmysle: „Zostaňte, veď vám tu nič nehrozí. Keď nebudete obchodovať s otrokmi a bojovať proti Rusku, tak bude všetko v poriadku. „Lenže tu boli tie sľuby. Keď sa presťahujú do Turecka, tak im anglickí a tureckí agenti sľubovali: „Ak sa presťahujete do Turecka, tak dostanete domy a majetok Arménov, ktorí sa presťahovali do Ruska. Dostanete pôdu, daňové úľavy, budete môcť mať ruských otrokov, koľko len budete chcieť, budete sa mať ako v bavlnke. A tie tekvice, čo rastú v Turecku! Každá tekvica má veľkosť povozu. Pre rodinu vám bude stačiť vypestovať päť takých tekvíc. Jednu budete sami celú zimu jesť a štyri predáte a budete sa mať! „A táto agitácia vyvolala migračný prúd. Ten vyvrcholil v roku 1864.

A ako to skončilo pre tie pôvodné národy, pre tých Čerkes, ktorí sa presťahovali do Turecka? Skončilo to pre nich tým, že oni sami začali byť predávaní do otroctva. Veľmi často sa stávalo, že keď ste sa na lodi preplavili cez Čierne more a dostali sa do Turecka, tak vás majiteľ tej lode predal do otroctva. To bol taký poplatok. Predávali všetkých. Často tí mladí muži sami predávali svoju ženu, deti a sami sa upisovali k službe v osmanskej armáde s tým, že si potom zaobstará ženu a deti. To znamená, že tak Turecko okamžite získalo ohromný prítok lacných otrokov. Ľudia snívali o slobodnom bohatom živote a dostávali sa do otroctva. Vo výsledku o žiadnom zachovaní národov, ktoré presídlili do Turecka, nemohlo byť ani reči.

Kým kaukazské národy, ktoré dovtedy nemali vlastné písomníctva, tak keď tam prišlo Rusko, zachovali si pod jeho krídlom svoju kultúru, získali svoje písomníctva a rozvíjali sa v bratskej rodine národov, ktorej sa stali súčasťou. Pre kaukazské národy boli určené špeciálne kvóty v rôznych školách. Mnohí zástupcovia týchto kaukazských národov sa stali významnými generálmi, ešte v tom 19. storočí, priamo v tej dobe. Takže žiadny nátlak sa nekonal, zachovali sa, zachovali si svoju budúcnosť, svoju kultúru, zachovali sa ako národ.

Zatiaľ čo tí, ktorí sa presťahovali do Turecka, napríklad Ubychovia, boli ako národ úplne zlikvidovaní. Boli asimilovaní Turkami a prišli o svoju kultúru i jazyk, a ak dnes niekto vôbec spomína na svoj Čerkesky pôvod, alebo že patril k Ubychom, tak len vďaka tomu, že si zachoval nejakú tú rodovú pamäť. Pamäť o svojom pôvode.

Rusko-turecká vojna, ktorá prebehla v rokoch 1877-1878, čiastočne súvisela práve aj s tým presídľovaním. Bolo to totiž tak, že značná časť tých Čerkes bola rozmiestnená na Balkáne, v Bulharsku. A tí adygovia, ktorí si priali dostať od Turecka sľubovaný majetok, začali nemilosrdne okrádať bulharské obyvateľstvo, zabíjať ženy a deti, predávať ich do otroctva a tak ďalej. To znamená tým najdivokejším spôsobom porušovať pravidlá spoločného spolužitia, čo v dôsledku viedlo k povstaniu bulharského národa.

Ruská armáda, ktorá prišla na pomoc bulharskému národu, tú tureckú armádu porazila a v tomto ohľade je zaujímavé správanie Čerkes. Oni sa ako ohňa báli stretnúť sa s ruskou armádou. Boli pripravení likvidovať a tiež likvidovali bulharské dediny, ženy a deti, ale boja s ruskou armádou, o ktorom nám naši západní historici dnes tvrdia, že boli zabíjaní, tak tej sa báli a utekali pred ňou pri prvej možnej príležitosti.

A čo sa dialo v tej dobe v USA? V USA sa platilo za skalpy zlikvidovaných indiánov. V tej dobe sa tam „vyznamenal“ generál Custer, v tom čase tam boli likvidované dediny, osady indiánov. Proste čistili to územie od indiánov.

 Občianska vojna na chvíľu indiánom priniesla trochu úľavy, keď boli bieli zaujatí vzájomným bojom. Ale potom, keď občianska vojna skončila, tak konfederáti aj federalisti začali indiánov likvidovať spoločne.

Leopold II (1835-1909)

A tu sa opäť dostávam k tomu slávnemu Belgicku, ktorým som začal. Rok 1830. Či som to povedal len kvôli tomu, že sa Belgicko… že sa stalo štátom? Nie. Je to tak, že v tej dobe na trón zasadol mladý kráľ Leopold II. Belgický, ktorý v súlade s európskou módou, lebo štát bolo možné považovať za civilizovaný a prekvitajúci len v tom prípade, že mal nejaké kolónie. Preto si vyžiadal od západných štátov, ktoré tu Belgicko založili, aby mu tiež vyčlenili kolónie! Aby malo Belgicko z čoho žiť.

Mimochodom, už v 20. storočí bol tiež jeden štát, ktorý sníval o tom, že sa stane európskym štátom, a preto požadoval od západných štátov kolónie. A to bolo Poľsko, mali tam takú spoločenskú organizáciu Koloniálna liga, ktorá bola fakticky ministerstvom, lebo mala podporu všetkých ministrov, vlády a prezidenta a ďalších úradov. Boli vznášané vládne požiadavky iným štátom: „Vydajte nám tie či oné územia! Ako sa máme považovať za európsky štát, ak nemáme kolónie? „V roku 1939 prestalo existovať Poľsko aj tá Koloniálna liga. Samozrejme, Poľsko tak veľmi chcelo byť tým európskym štátom, že požadovalo tiež pridelenie kolónií.

Ale to bolo také lyrické odbočenie. Teraz k tomu Leopoldovi II. Ten bol vo svojich požiadavkách veľmi dôrazný, a tak mu do jeho osobného vlastníctva vyčlenili „Nezávislý“ štát Kongo, ktorý bol síce bohatý na rôzne zdroje, ale aj tam bola rozšírená mucha tse-tse, preto sa tam Európania moc nehrnuli. Leopold sa sám tam tiež nehodlal zdržiavať, ale keď mu to územie pridelili, tak si tam z miestnych naverboval kárne jednotky, ktoré začali dohliadať na to, aby z Konga začali byť dodávané zdroje do Európy, predovšetkým išlo o kaučuk, no a ešte slonovinu a ďalšie . Ale predovšetkým to bol kaučuk. To bol v tej dobe veľmi dôležitý produkt.

A čo tam vykonávali tí ušľachtilí Belgičania? Tí ušľachtilí Belgičania tam rukami zradcov vlastného národa, jedincov priamo z toho afrického národa, stimulovali prácu tak, že zaviedli kárne opatrenia rôzneho stupňa. Jedným z tých kárnych opatrení bolo, že keď človek neplnil normu vo výrobe kaučuku, tak mu, teda jeho dieťaťu odsekli ruku A tieto ruky boli dokladom … Na internete je dosť fotografií, ktoré si môžete dohľadať, detí s useknutými rukami, z tej doby. Takže Leopold II. dostal do svojho vlastníctva Kongo v roku 1885. Všade sa môžeme dočítať, že až do roku 1914 išlo o mierumilovnú, pokojnú a prekvitajúcu tridsiatku, v ktorej priebehu sa síce hromadili akési rozpory, ale fakticky sa vo svete nič tak zvláštneho nedialo. Z hľadiska Európanov!

Veď čo je také na tom, že v Kongu sa v tej dobe počet obyvateľov znížil z 30 miliónov na 15?! To znamená, že každý rok ho ubudol milión. Ospravedlňujem sa, za tridsať rokov pätnásť miliónov, teda pol milióna ročne. Chápete to? V roku 1885 tam bolo 30 miliónov obyvateľov a v roku 1914 ich už bolo len 15, ale všetko bolo OK!

Počuli ste, že by niekto niekde niečo vyčítal demokratickým štátom? USA za vybíjanie indiánov, za to, že porušili… Tým, že vyhnali tých päť civilizovaných kmeňov, porušili svoje vlastné dohody, ktoré s nimi uzavreli. Oni im sľubovali, že na tomto území už zostanú po veky vekov, navždy. Lenže potom potrebovali pôdu pre bielych kolonizátorov, tak ich vyhnali. Veď to sú domorodci, kto by na nich bral ohľad?

Hovoril azda niekedy niekto o tragédii v Kongu? Západ si v tom čase užíval v ZOO, kde vystavovali v klietkach ľudí. To tiež všetko dohľadáte na internete, tiež v Belgicku. A keď, ktorý to bol rok, došlo vo Rwande k tej takzvanej genocíde Tutsiov. Prečo takzvanej? Pretože ten problém bol zložitejší, ďaleko zložitejší. Tutsiovia a Hutuovia, tie informácie o tom sú úplne prekrútené. Tam skutočne došlo k masovej genocíde, skutočne masovej, ale to, ako sa to stalo, je prezentované úplne inak, aby to nebolo na Európe.

Áno, v roku 1994. Keď sa tam Belgičania dostali do rúk vzbúrencov, tak to, čo s nimi tí černosi vykonávali, bolo jednoducho príšerné. Ale prečo to robili? To pamäť, spomienky na to belgické kolonizátorstvo Rwandy. Na tých Belgičanov tam hneď tak nezabudnú! Na tie ich metódy riadenia. Mimochodom, tými najmiernejšími boli Nemci, aj keď tá vec je taká…

No a v tej súčasnej historiografii vymizli Ubychovia na tureckom území. Oni tam odišli úplne dobrovoľne a Rusko tú ich emigráciu navyše zaplatilo. Chápete to? Ešte im to zaplatilo! „Chcete odísť? No tak bežte! Nechceli ste zostať. Snívali ste o rajskom živote tam. „A že prestali existovať. Kto za to môže? No samozrejme, že Rusi!

A nejakí Konžan? Nejakí indiáni? „Ale prosím vás, to je predsa civilizovaný svet.“ To znamená, že vždy za vinníka vyhlasujú nevinného. Ja opakujem, že v Rusku nevymizol ani jeden národ, ani jedna kultúra. Všetko, čo bolo možné, tu zostalo zachované. A len prirodzené procesy životnosti národov, kedy sa národ postupne zmenšuje, asimiluje s inými národmi, tu vedie k tomu, že je tých národov čím ďalej menej. Ale to je absolútne prirodzený proces. Takto sa formovali veľké etnické skupiny vždy.

Napríklad sa pozrite, ako sa vzory na vyšívaní v Riazaň líšia od ornamentov z Vologdy a od ďalších. Kedysi to boli všetci Drevjlania a Poljania, potom sa z nich stali Rusi, jedno spoločenstvo. Ale nikdy to neprebiehalo metódou likvidácie kultúry. Tie kultúry sa vzájomne dopĺňali, vždy. A ďalší príklad, ktorý nám neustále vnucujú, že vraj tu v roku 1916 bola genocída Kazachov. Skutočne?

To, že išlo o koordinované kroky britskej rozviedky a vnútorných, vtedajších britanofilov, anglofilov vnútri štátu, nevyvoláva vôbec žiadne pochybnosti. Ale problém spočíva v niečom inom. Vždy na miestnej úrovni, keď niekam prišlo Rusko, vlastné riadenie zostalo ponechané miestnym národným kádrom. A práve tieto národné kádre realizovali vládne nariadenie takým spôsobom, že… A za anglické peniaze… Opäť v tom mali prsty Angličania.

Chceli od nich tie peniaze, a tak súhlasili s tým, že sa postarajú o destabilizáciu ruského tylu. Angličania najali tých ľudí, vykonali prípravné opatrenia a vyburcovali národ, aby povstal, pozabíjali Rusov, porazili telegrafné stĺpy, demolovali železnice a Rusi, no proste… A Rusi to mali mlčky strpieť. Nepočítali s tým, že sa tam vydá ruská armáda, lenže ona prišla. A čo si potom mali počať?

Tí, ktorí vyburcovali to povstanie, vzali aj so svojimi rodmi nohy na plecia a utiekli rýchlo do Číny. Niektorí zomreli cestou, niektorí tam boli predaní do otroctva a aký tam potom viedli život? Aké tam pretrpeli epidémie? Takže to dopadlo tak, že všetci, ktorí tam utiekli sa fakticky sebalikvidovali. A čo tí, ktorí zostali? Boli snáď pobití? Neboli. Dostali možnosť zachovať si svoju kultúru, svoj jazyk, svoj národ a navyše neskôr získali aj svoju štátnosť!

To je rozdiel, že? A kto za to za všetko zase môže? Briti snáď? Alebo tí chudáci malé národy? Nie, zase za to všetko môžu Rusi. Takže tí Rusi, ktorí umožnili danému národu, aby sa zachoval, sú vinní tým, že mu to umožnili.

A Briti, ktorí vyvraždili indiánov, Angličania, Američania, tí nie, tí za nič nemôžu. To predsa nebolo nič tak neobvyklé, čo im vyčítať? A nám vyčítajú, že my tie národy zachovávame.

A to je práve tým ukazovateľom ruského sveta. A teraz k tým povodniam. Keď som hovoril o tom, že niektoré národy chcú zarobiť na protiruskej politike, vedú svoju politiku tak, že je to v rozpore s Božím zámerom, a tým sami vytvárajú pre seba a svoj národ, ich vodcovia, pre seba i svoj národ… Niektorí z tých vodcov sa ešte do nového systému viac menej začlenia, avšak so stratou svojej kultúrnej identity, ale tie národy prestávajú existovať. Prečo? Pretože ich vedú do prostredia, v ktorom ten národ vymizne, jednoducho vymiznú.

A jedinou záchranou pre tých Kazachov, ktorí odišli do Číny, bol návrat do Ruska. Keď sa vrátili, tak prežili. A ak by sa nevrátili, tak by tam vymreli, v biede o hlade a v otrockej práci. Kým tu sa naplno mohli rozvíjať. Dostali možnosť stať sa občanmi Ruska. Vtedy boli ruskými poddanými, ale to už bol asi len rok, a potom občanmi.

Národy samy budujú svoj sociálny život, ktorý vedie k tomu, že buď prekvitajú v jednotnej rodine národov, alebo sa samoizolujú s prianím niekoho utláčať, na niekom parazitovať a samy tak vytvárajú podmienky, za ktorých sa národ sebalikviduje. To sa týka Čerkes, ktorí odišli do Turecka, Kazachov, ktorí odišli do Číny. Tí sami si to všetko zavinili. Ruská armáda žiadne kárne operácie nevykonávala! Nezávisle na tom, čo dnes tárajú, o čom klamú rôzni tí anglosaskí platení prisluhovači, žiadne nevykonala.

To je v rozpore s celými dejinami, také fakty jednoducho nie sú. A tie, čo sú uvedené v publicistike, sa ľahko vyvrátia, keď začnete pracovať s dokumentmi. Takže je to potom tak, ako som vtedy hovoril, tieto národy a prípadne aj iných, začínajú postihovať nejaká Kataklizmy, zemetrasenia, epidémie, povodne.

A čím sa previnili povedzme ľudia na Kryme? A kto povedal, že sa previnili tí ľudia na Kryme? Tá povodeň na Kryme je stopercentne vinou Ukrajiny, ukrajinskej štátnosti, ktorá riadila Krym v postsovietskom čase do roku 2014. Či sa za jeden rok sformovala taká situácia, za ktoré sa riečisko rieky zmenilo o 3,5 až 4 metre? To sa stalo za jeden rok, alebo čo? A tie masové nepovolené stavby bez ohľadu na ochranu prírody. Veď stavali, kde sa len dalo, hlavne aby boli peniaze!

Takže toto všetko sa predsa nestalo naraz. Je to konkrétny výsledok ukrajinského, v zmysle marginálneho spôsobu života. Toto všetko priamo potvrdzuje i… V roku 2012 bola povodeň v Krymsku, hrozná povodeň. Boli vtedy aj obete na životoch, a ako to tam vyzeralo? Opäť nepovolená zástavba, riečištia riek boli tiež znečistené a v dôsledku toho všetok ten bordel, ktorý bol v riekach, v prírodných zúženiach alebo pod mostami vytvárali hrádze a výsledkom bola táto rozsiahla povodeň. Bola to práca ľudských rúk, výsledok ľudskej činnosti.

V roku 2019 Tulun. To ľudia vyrúbali les tak, že sa zrážky nevsiaknú v lese, ale všetko sa to v jednom prúde privalilo na mesto. A teraz v Krasnodare. Opäť vidíme jedno a to isté. Oj, v Krasnojarsku, ospravedlňujem sa. Všade je v tom poznať ľudské ruky. Infraštruktúra to nezvláda. A o čo ide? Kým v ZSSR… Musím pripomenúť jednu vec. Boh je pohan komunikujúci s ľuďmi jazykom životných okolností. A zakaždým, keď ho ľudia budú počuť, tak sa vďaka tým napovedám správajú tak, aby si neprivodili veľkú ujmu. A ak ľudia zostanú hluchí k tým napovedám Zhora, tak dôjde ku katastrofe.

Aj v Sovietskom zväze dochádzalo k rôznym katastrofám. Ale aby boli minimalizované, aby sa ich počet znížil, bolo všade zriadené oddelenie bezpečnosti práce, na všetkých podnikoch, strážili sa polia, lesy, rieky, všetko, aby nedaj Bože nedochádzalo k nejakým katastrofám. A všetky tie predpisy v oblasti bezpečnosti práce boli napísané krvou a životmi ľudí, to všetko. A keď prišiel nejaký pracovník bezpečnosti práce za šéfom podniku, tak počul: „Ja na teba nemám čas. Horí mi plán, neviem čo skôr a ty mi tu hovoríš o akomsi čistení …? A komu to vôbec prekáža? Veď koľko už bolo dažďov a nič sa nestalo…“

Sergej Kužugetovič Šojgu.

Lenže všetkého do času. Keď bol ZSSR zlikvidovaný, tak namiesto bezpečnosti práce zriadili Ministerstvo pre mimoriadne situácie, v ktorého čele stál Sergej Kužugetovič Šojgu. A v čom spočíva jeho práca? Keď niekde dôjde k tragédii, tak prídu a pomôžu. To znamená, že sa im prestalo prechádzať, len sa čaká, kde sa niečo stane.

To je nový prístup. Ruský svet stojí na tom, že je potrebné odvrátiť katastrofický rozvoj určité situácie a budovať spoločnosť na princípe, že človek je človeku priateľom, súdruhom a bratom, zatiaľ čo západné civilizácie, protiruské civilizácie na kšeftovaní, na zisku. A keď je nutné zarábať peniaze, tak riešiť konkrétne otázky… Navyše sa mestám znížilo financovanie, ten Krymsk napríklad.

Nebolo dosť peňazí na všetko, nehovoriac o tom, že si ešte treba tiež nakradnúť. Teraz predsa všetci všade musia byť tými úspešnými. A ako to dopadlo vo výsledku? Začali zanedbávať ochranu životov, takže príchod budúce katastrofy sa stal už len otázkou času. Zato sa naháňajú po tajge za nejakým osamoteným drevorubačom, ktorý povytínal jednotlivé, vybrané stromy… Len vybrané stromy, pretože on v tom lese žije, takže nemá záujem ničiť okolitú prírodu, len aby si postavil saunu, domček, pretože v tom lese žije.

A my tu mimochodom máme zákon chrániaci národy žijúce v prirodzenom prostredí. Prečo sa to netýka ľudí, ktorí žijú napríklad v tajge? A na neho poštvú OMON, Specnaz a kto vie koho ešte. Prokurátori zahajujú trestné konanie: „Čo si to dovoľuje, je to výrub vo zvlášť veľkom meradle.“ V Krasnodarskom kraji chlapec rozrezal na polienka dva spadnuté stromy, takže sa na neho vôbec nemohol ten paragraf vzťahovať! Ale prokurátori videli kauzu: „Teraz sa s ním môžeme vysporiadať a urobiť si na tom reklamu…“ Rovnako ako sudca! „Pozrite, ako pracujeme, ako vinníkov trestáme!“

Hneď vedľa rúbu tak, že tam nezostáva ani prútik, zanechávajú za sebou spúšť, ktorá potom vedie k povodniam ako v Tulun, ale ani jeden prokurátor nič nevidí! Nevidí sklady, ani tie vyrúbané miesta, žiadne tie karavany nákladiakov s drevom, ani vlaky odvážajúce to drevo. To nevidí! Zato vysporiadať sa s človekom, ktorý ako v Krasnodare urobil dobrú ve … Veď odvrátil nebezpečenstvo, odstránil tie spadnuté stromy z cesty! Ale to nie, na tom si prokurátor zmlsne! Nakoniec chytili ťažkého pytliaka!

A prečo prehliada tých, ktorí skutočne rúbu les? Ale takého prokurátora hneď tak neuvidíte! No a na Kryme Ukrajina zanechala také dedičstvo, ktoré sa ešte bude dlho prejavovať. A akú budúcnosť si Ukrajina pripravuje teraz? Len sa pozrite, ako to tam vyzerá s infraštruktúrnymi objektmi. Oni predsa žijú len tým, aby si teraz nahrabali a po nich potopa.

Akonáhle sa ľudia odchýlia od pravovernosti… A to znamená dodržiavať bezpečnosť a ochranu práce a žiť v harmónii s prírodou. Bolo to veľmi silno predemonštrované v dobe trvania ZSSR i pri všetkých tých mínusoch. Akonáhle sa odchýlite od pravovernosti, povedie to ku kataklizmatom. Potom to vyvolá taký Krymsk – 2012, Tulun – 2019 alebo Krym – 2021. A pôjde to tak ďalej, ak nezmeníme podstatu našej spoločnosti. Ak spoločnosť nezmení svoj mravný stav.

Tulun

Ak to u nás bude fungovať tak, že washingtonský partajný výbor o všetkom rozhoduje a miestni podpindosníci sú pripravení zlikvidovať všetko. To práve v dôsledku ich činnosti, tých podpindosníkov, potom dochádza k takým katastrofám ako v Tulun, na Kryme a v Krymsku. Mimochodom, ten Krymsk, to bolo varovanie už v roku 2012! Tak taká je to situácia.

Je potrebné počúvať Boží hlas, čítať jazyk jeho symbolov, a potom budú katastrofy ubúdať. Áno budú určité povodne, menšie potopy, aby si ľudia mohli na malom probléme uvedomiť možný rozsah blížiacich sa problémov a predísť im.

TO BOLO PRE DNEŠOK VŠETKO.

No čo, v podstate sú tie otázky, ktoré sme dnes preberali, veľmi rozsiahle. Tých informácií je veľmi veľa a všetky sa prebrať nedajú. A o to viac, keď sa pracuje formou otázka odpoveď, keď sa nejedná o vopred spracované pojednanie.

Ale v tom práve spočíva úloha pre každého z vás, aby ste sa stali konceptuálne mocnými, aby ste vedeli, ako sú riadené zložité sociálne supersystémy. Aby ste nečakali, až vám niekto niečo vyloží a keď zmizne, hľadali niekoho iného, kto vám všetko zase objasní. Musíte sa sami vedieť vyznať vo všetkých tých prepletencoch veľkej politiky. Nie je to nič zložité natoľko, ak si osvojíte vedomosti Koncepcie sociálnej bezpečnosti a jej pilier, Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia.

Pamätajte na to, že vedomosti znamenajú moc. Berte túto moc do svojich rúk.

Bráňte záujmy svojej rodiny. Prajem vám mierové nebo nad hlavou a šťastie. Do najbližších stretnutí.

Knihy vnútorného prediktora ZSSR v češtine aj slovenčine nájdete na  www.leva-net.webnode.cz ,  ww w.dotu.ru  alebo môžete zakúpiť v knižnej podobe na KSBPRESS.cz

Fond konceptuálnych technológií uvádza:

Knihu Valerija Viktoroviča Pjakina O svete krivých zrkadiel I. a II. si môžete objednať na:  https: // zakazanevzdelani. sk /

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Právne dokumenty na stiahnutie pre tých, ktorí chcú chrániť svoje práva a práva svojich detí

Malo to byť len na dva týždne… Potom len na ďalšie dva týždne… A je to rok! Rok vaše deti sedia v ...

Nasledujúci článok

Za zrkadlom

STROM ŽIVOTA

Význam a symbolika stromu života sa nachádza v mnohých náboženstvách a kultúrach. Strom života je univerzálny symbol predstavujúci rôzne významy ...
Aktualizované 22.10. 22:55
Spravodajstvo

Harabin o rúcajúcom sa americkom impériu, strachu ruských zradcov slúžiacich americkému panáčikovi, o Putinovi, ktorý prinavrátil Rusku plnú suverenitu a zvrchovanosť a rusko-slovenských vzťahoch

Exminister spravodlivosti a bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin poskytol rozhovor pre ruský spravodajský portál Regnum. Karine Gevorgyan z ruského ...
Spravodajstvo

Prosím, konajte!

Milí priatelia za slobodu, Toto je výzva na povzbudenie k tomu, aby ste pomocou nástrojov, ktoré vám boli poskytnuté, prebudili ...
Aktualizované 22.10. 01:36
SpravodajstvoZa zrkadlom

Satanistický vládcovia sveta - rodiny čiernej šľachty  2. časť – rodina Pallavicini

Toto je exkluzívne jedinečné dielo informácií o archónoch – rodinách čiernej šľachty. Toto veľkolepé dielo bude mať viac častí. Informácie tu ...
Aktualizované 21.10. 22:13
Spravodajstvo

Kotleba: brutálny zákrok policajtov na invalida len tak nenechá, žiada parlament o pozvanie Harabina

Sociálnymi sieťami sa raketovou rýchlosťou šírilo video z klientskeho centra v Prievidzi, kde invalidný dôchodca odmietal opustiť priestory a nasadiť ...
Aktualizované 22.10. 01:35
Spravodajstvo

NEJDE O KRÁDEŽ ANI O ZÁMER, ALE O ROZHODNUTIE FANATICKÝCH COVID-VERIACICH, AKO SA SAMOPOŠKODZOVAŤ a SLÚŽIŤ KLINICKÝM ŠTÚDIAM

9.10.2021, čerpacia stanica Slovnaft na trase Košice – Prešov… a za volantom ja…  Po natankovaní nafty som ako vždy, s ...
Spravodajstvo

Je úplný nezmysel dnes vyhlasovať, že za Fica bol právny štát.

Nebol. Bolo to za Ficovej vlády, kedy boli zrušené Mečiarove amnestie, ktoré vlastne naplno odštartovali ničenie právnosti. A iba podotýkam, ...
Spravodajstvo

Vyšetrovanie a stíhanie osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti

Opäť pripomíname petíciu za stíhanie osôb zodpovedných za Zločiny proti ľudskosti k podaniu na prokuratúru Medzinárodného trestného súdu v Haagu, ...
Spravodajstvo

COVID PASS - FINÁLNY ROZBOR

Priatelia, v prvom rade ponúkame dnešnú správu z denníka N, kde je jasne napísané, že pri kontrole bol odhalený človek, ...
Aktualizované 21.10. 22:06
Spravodajstvo

Poslanec Taraba čelí kritike za zverejnenú fotografiu prezidentkinej dcéry.

Aktualizácia: Televízia Slovan Celé vysielanie z 20. 10. 2021 s Ing. Mgr. Tomášom Tarabom …horúca téma o slobode slova a ...
Spravodajstvo

Stretnutie "MÚDRYCH HLÁV"

Minulý týždeň sa uskutočnilo zaujímavé stretnutie slovenských Vlastencov z celého Slovenska v mimoriadne krásnom regióne Slovenského raja v Hrabušiciach. Príjemné ...