Od konských česákov po tepelné čerpadlá

 170 rokov Tatramatu v Poprade-Matejovciach

Koncom augusta uzrela svetlo sveta zaujímavá publikácia s názvom Od C. A. Scholtza po Tatra­mat, s podtitulom 170 rokov do­mácej kvality.

Autori Mikuláš Argalács a Iveta Kontríkova po prvýkrát predložili čitateľom ucelenú históriu spoloč­nosti Tatramat, ktorá určite patrí k najstarším strojárskym podni­kom v našom regióne a snáď aj na Slovensku. Táto kniha by však mohla mať aj podtitul Od kon­ských česákov a kravských zvon­cov po najmodernejšie technoló­gie vo výrobe ohrievačov vody a tepelných čerpadiel.

„170. výročie nie je samozrej­mosťou, najmä ak výrobný závod existuje tak dlho, viac-menej stále na tom istom mieste. Zistili sme, že o histórii Tatramatu existuje len málo dokladov a archívnych záznamov. Ing. Peter Štrbian mal myšlienku nájsť historika, ktorý zdokumentuje celú minulosť Tat­ramatu. Nechceli sme len suchú odbornú publikáciu, ale aj knihu, v ktorej by boli zachytené perlič­ky zo života podniku,“ povedal pri našom stretnutí Ralf-Rainer Nolte, riaditeľ spoločnosti. Myšlienku konateľa Tatra­matu autori pretavili do sku­točnosti. Úspešný príbeh spo­ločnosti, ktorý v roku 1845 začal písať Matejovčan Carl August Scholtz, vykreslili v historických súvislostiach, ktoré odrážali dobu, kedy sa rozhodovalo o bytí či nebytí firmy. Vnímať malú dielňu na výrobu klincov, konských česákov a kravských zvoncov s piatimi – šiestimi zamest­nancami, v dnešom poníma­ní fabriky, by bolo nereálne. Ako však ukázala doba, práve tento počin zakladateľa diel­ne bol pre budúcnosť Tatra­matu rozhodujúci.

Už v roku 1869 sa vybu­dovala prvá nová budova fabriky a objavili sa i novin­ky, ako bolo zhora poháňané vodné koleso. Začali sa tu vyrábať poľnohospodárske stroje, strúhače na zemiaky, mláťačky na obilie, šrotovní­ky, sejačky, zhrabovače sena či vyorávače zemiakov. Postupne sa výrobný program menil a rozšíroval. Koncom 19. storočia k vodnému ko­lesu pribudol parný stroj a lis na výrobu plechového riadu pre smaltovne. A smaltovaný riad z Matejoviec si pamäta­jú už aj mnohí súčasníci. Ale nie iba smalto­vaným riadom bola fabrika známa. Počas I. a II. svetovej vojny firma C. A. Scholtz vyrá­bala i vojenské prilby. V rokoch 1917/1918 ich vyrábali pre ra­kúsko-uhorskú armádu. Aj ten­to výrobok spo­ločnosti sa pos-tupne zdokonaľoval. Prilby z Matejoviec používali vojaci Wehrmachtu, ale aj sloven­ská a česká armáda a mnohé iné v Európe i vo svete. Za­ujímavo sú spracované i časti počas veľkej hospodárskej krízy, medzivojnového obdo­bia, emigrácia Scholtzovcov v roku 1945 do Nemecka, ale aj ťažké povojnové časy. V roku 1946 bol závod pre­menovaný na Kovosmalt, v roku 1949 Spojené smal­tovne a v roku 1950 Tatra­smalt. V roku 1961 začali v Matejovciach vyrábať prvé 80 a 125-litrové ohrievače vody a v roku 1968 sa už za­čal formovať nový výrobný program – automatické práč­ky. Zaujímavý je pohľad na výrobný program Tatrasmal­tu v roku 1979. V tom roku mali vyrobiť 30 tis. práčok, 110 tis. el. zásobníkov vody, 14 tis. rúr na pečenie 11 tis. el. panelo­vých radiátorov. V týchto rokoch dochádza i zme­ne názvu firmy a mení sa na Tat­ramat a v roku 1982 predstavil na medzinárodnom veľtrhu v Brne elektrický ohrievač vody EO 940. V roku 1988 sa Tatramat stal súčasťou ak­ciovej spoločnosti Strojársky spotrebný tovar Bratislava. História Tatramatu od jeho vzniku až po prelomový rok 1989 zachytáva aj vývoj v so­ciálnej oblasti, v oblasti škol­stva a vzdelávania, kultúre a v športe. Novodobej histórii je v knihe venovaná len men­šia časť. V roku 1990 začal Tatramat fungovať ako štátny podnik a neskôr bol zaradený do transformačného procesu a v roku 1992 bol založený spoločný podnik s americkou firmou Whirlpool Európe. V roku 1994 prebral kont-rolný balík nad slovenskou spoločnosťou Whirlpool Tatramat Whirlpool Europe. V roku 1992 začala v Mate­jovciach pôsobiť spoločnosť Tatramat Quasar s pestrým výrobným programom. Ma­terskou spoločnosťou zostal Tatramat, a. s., ktorý sa za­meral na technológiu výroby elektrických ohrievačov vody v širokom sortimente. Gene­rálnym riaditeľom sa stal Ing. Ján Miško. V roku 2004 sa divízia ohrievačov vody vy­členila z a. s. Tatramat a vy­tvorila sa samostatná spoloč­nosť, ktorej stopercentným vlastníkom sa stala nemecká firma Stiebel Eltron.

„Myslím, že kniha splnila naše očakávania. Je napísaná zaujímavo, seriózne, je tam dostatok ilustrácií. Zachytená nie je len história Tatramatu, ale venuje sa aj vtedajšej dobe a historickým udalos­tiam, ktoré mali vplyv na jej rozvoj, úspechy či neúspechy. Kniha zachytáva vývoj Tat-ramatu do revolučných čias, do privatizácie závodu a zmeny majiteľov a Tatra­mat, a. s., ktorý sa stal výrob­com ohrievačov vody a v súčasnosti aj vývoj a výro­bu tepelných čerpadiel,” povedal na záver Ing. Peter Štrbian, konateľ spoločnosti.

(reš)