Nemám rád…
Nemám rád, keď je niečoho veľa. Mal som rád svoje rodné mesto, v ktorom vládol poriadok. Tí, čo ho nevedeli dodržiavať sa do centra mesta nedostali. Mali sme krásne korzo, skoro všetci sme sa poznali. Až prišlo HUKO. Naraz vyrastali sídliská na miestach, kde sa predtým zdržiavali tí, čo nesmeli do centra. Zakrátko sa doň nas-ťahovali a bolo ich habadej. Nemal som rád prvomájový sprievod – pohybujúcu sa masu. Nemal som rád stav, keď sme sa báli otvoriť vodovodný kohútik, aby z neho nevykukol čelný predstaviteľ doby.
Aj teraz sa už obávam vyššie spomínaného javu! Z každej strany sa valia informácie o imigrantoch – o mase ľudí, ktorá sa hrnie z každej svetovej strany. Je mi ľúto, keď je niekto prenasledovaný, keď nemá kde byť! Ale neviem sa vyrovnať s tým, keď počúvam aké vysoké náklady museli vynaložiť na to, aby sa dostali do vytúženej bohatej krajiny, ani s tým, čo po nich zostane na mieste, kde sa kratšiu dobu zdržiavali. Bojím sa budúcnosti aj pri informáciách o vyčíňaní tzv. IŠ a úvahe o tom, že nevedno koľkí sú vys-lancami tejto spoločnosti.
Nemám rád to, čoho je veľa – mravcov, lebo sú nepríjemné, keď sa mi dostanú na kožu. Nemám rád čierne vtáctvo, ktoré masívne špinilo priestory pred stanicou a teraz sa presťahovalo na Juh. Nemám rád slizniakov, lebo je ich veľa a zožerú všetko, čo im vyrastie v okolí a čo vlastne nevysadili, nemám rád… (DrB)
Zanechajte nám komentár