Najväčší remeselnícky festival skončil

Počas druhého júlového víkendu sme na festivale EĽRO videli prá­cu takmer 200 remeselníkov, ktorí prezentovali okolo 50 remesiel a viac než tisícku účinkujúcich zo Slovenska i zo zahraničia.

Remeselníci a ľudoví umelci nám predvádzali rôzne druhy umenia od rezbárskych sôch, fujár, tvorby z kože, ľudovej a poľovníckej kera­miky, vyšívaných obrusov, až po vý­robu drevených a textilných hračiek. Pod ich šikovnými rukami vznikajú majstrovské výrobky zo skla, hliny, dreva, kovu a iných materiálov, kto­ré sme mali možnosť nielen vidieť, ale si ich zakúpiť priamo na mieste.

„Každý rok chodím na EĽRO hlavne kvôli kováčstvu. Môj otec bol kedysi jedným z nich, takže si ho takto pripomínam,“ povedal náv­števník Martin.

Jedným z umeleckých kováčov bol tento rok Peter Gurník z Vydr­níka, ktorý zhotovil klietku hanby, ktorá stála hneď vedľa pódia. Oko­loidúcim predstavoval rôzne plas­tiky ľudských tiel, hudobníkov hra­júcich na rozličné nástroje a hlavu šaša s červeným nosom.

„Mojou inšpiráciou je hlavne hud­ba. To, čo počúvam, sa odráža na mojich výtvoroch. Či už mám puste­nú klasiku alebo rock,“ priznal kováč Peter, ktorý sa tomuto remeslu ve­nuje viac ako 25 rokov.

V nedeľu popoludní vyvr­cholil festival Európskeho ľu­dového remesla vyhlásením Kráľa remesiel. Bohatý troj­dňový program v historic­kom centre Kežmarku bol už tradične cieľom stretnutí nie­len remeselníkov, šermiarov, domácich a zahraničných folklórnych skupín, ale i her­cov, milovníkov vážnej i mo­dernej hudby, sokoliarov, vzácnych hostí, ale najmä ľudí z blízkeho i vzdialeného okolia. Na festivale sa stretli návštevníci, folkloristi a re­meselníci, ktorí prichádzajú pravidelne už niekoľko ro­kov, alebo ktorí prichádzajú po prvý raz, aby na jednom mieste našli všetko, čím sa môžu súčasné i predošlé ge­nerácie pochváliť. „Hodnotiť budeme až neskôr, ale myslím si, že sme to zvládli. Nielenže bol tento ročník jubilejný, ale bol aj rekordný, kto bol v so­botu v Kežmarku videl, že tu bolo veľmi veľa ľudí. Budme nielen hodnotiť, ale začíname s prípravami budúceho roční­ka EĽRA. Čo vieme vylepšiť, ako to organizačne zvládnuť ešte lepšie a čo priniesť nové, aby návštevníci, ktorí k nám prídu, zažili niečo nové,“ po­vedal Ján Ferenčák, primátor mesta a riaditeľ festivalu.

„Počas troch dní, tak ako sme to mali naplánované, podujatia na nádvorí hradu a v hrade dopadli podľa na­šich očakávaní a dovolím si tvrdiť ešte lepšie, pretože ohla­sy verejnosti na podujatia boli naozaj veľmi priaznivé. Mali sme veľký počet návštevní­kov. Podľa priebežných zistení sme mali návštevnosť väčšiu, ako minulého roku. Možno aj tým, že večerné predstavenia sme začali hrať už vo štvrtok. Všetky vstupy boli obsadené, v sobotu v noci okolo 2. h sa hralo posledné predstavenie. Oplatilo sa a v takomto duchu budeme pokračovať,“ zhod­notila Erika Cintulová, ria­diteľka Múzea v Kežmarku. Na hlavnom pódiu pri rad­nici, po skončení kultúrneho programu, bol organizátormi festivalu vyhlásený a koru­novaný nový Kráľ remesiel 2015, umelecký kováč Vla­dimír Eperješi, ktorý na ko­runováciu prišiel na svojom vlastnoručne ukovanom do­bovom elektro-autíčku.

Odchádzajúci Kráľ remes­la z roku 2014, umelecký drevorezbár Cyril Kocúrek symbolicky predal korunu novému kráľovi. „Kráľovať sa dá rôzne. Celý rok som pri­pravoval prekvapenie nielen pre Kežmarčanov. Pre tento ročník som venoval sochu s rozprávkovým motívom Dlhý, široký a bystrozraký. Viem, že ten kráľ, ktorý na­stúpi po mne, má tvrdé dlane. Prajem mu, aby sa mu darilo prácou ukázať, ako budeme ďalej šíriť myšlienku remesla. Nech sa nikdy neuberá proti tradíciám ľudového remesla,“ povedal Kežmarčan Cyril Kocúrek, umelecký drevo­rezbár. Vyhňa nového Kráľa remesiel pútala pozornosť návštevníkov počas celých troch dní. Jeho zručnosť a kumšt obdivovali nielen návštevníci, ale i prezident, ktorý v piatok zavítal do Kež­marku. U majstra Eperješiho Andrej Kiska pre manželku ukul narodeninový darček v podobe srdca. „Chodil som tu pred rokmi, ako návštev­ník, ako každý druhý turista. Dostal som sa tu pred dvoma rokmi, kedy som už prišiel ako kováč. Minulého roku som do Kežmarku nemohol prísť, pretože som robil veľkú sochu trojhlavého draka, kto­rá je umiestnená na Chopku. Tento rok mi to vyšlo,“ Vla­dimír Eperješi, umelecký kováč.

Kráľ remesla Vladimír Eperješi pochádza z Nové­ho Ruskova, tri kilometre od Trebišova. Pôvodne bol elektrikár. Pracoval v strojár­skej spoločnosti ako majster a tam privoňal, ako sám vra­ví, k železu. Zo záľuby sa sta­lo remeslo. Svoju vyhňu volá detská izba, v ktorej si plní sny dospelého chlapa a re­meslu sa venuje už dvanásť rokov. „Iba vylepšujeme to, čo niekto už dávno vymyslel. Odkedy je železo, odvtedy je aj kováčstvo a patrí k druhé­mu najstaršiemu remeslu. Je to pekný a silný pocit stať sa Kráľom remesla, je to akoby ocenenie, že tú vašu prácu si niekto všimne a ocení ju,“ s úsmevom ho­vorí Vladimír Eperješi.

Organizačný výbor pri výbe­re remeselníkov pozerá hlavne na to, že to musia byť remeselníci – umelci, ktorí nie sú iba pre­dajcovia a po­čas troch dní si organizátori všímajú ich prá­cu. Gro remesla musia aj ukázať, prezentovať ho návštevníkom a to je aj jedným z atribútov, ktoré musí nový Kráľ remesla spĺňať. Jeho remeselný kumšt musí zaujať väčšinu, nielen tých ktorí hodnotia, ale aj návštevníkov.

„Novému Kráľovi remesiel prajem, nech mu to dobre kuje, aby mu mal kto me­chy ťahať a aby jeho výrobky obšťastňovali a prinášali ra­dosť všetkým. Na voľbe nové­ho Kráľa remesiel sa podieľal celý organizačný výbor, bolo viacero kandidátov, ale jed­noznačne zvíťazil pán Eperje­ši, ktorý získal najviac hlasov. Jeho dielňa je úžasná a mô­žem povedať, že si to zaslúži. Má to svoju myšlienku a du­cha,“ s úsmevom reagoval na voľbu nového kráľa primátor mesta án Ferenčák.

Ulice Kežmarku pomaly stíchli, návštevníci odchá­dzali, remeselníci balili svo­je stánky a život v meste sa začal vracať do zabehaných koľaji. A. Jurišová, pks