Najlepšie batizovské pirohy navarilo družstvo Levoraky

Nádherné, slnkom zaliate sobotňajšie ráno sľubovalo organizátorom 4. ročníka súťaže o najlepšie batizovské pirohy príjemný deň. Urči­te k tomu prispela aj zmena miesta konania súťaže, kto­ré sa z futbalového ihriska prenieslo do parku pri hoteli Guľa a poskytlo nielen súťa­žiacim, ale aj občanom a návštevníkom príjemný chládok.

Pod viac či menej vyzdo­benými altánkami sa tohto roku stretlo desať družstiev. Okrem už klasických Koči­šiek, Levorakov, Machrov či Hasičov sme tu našli i nových kuchárov z ďalších družstiev – Na poslednú chvíľu, Veselá štvorka, Matičiari, Folklóris­ti, Ho-ki a Firetím. Už zav-čas ráno sa v parku stretla viac ako stovka Batizovča­nov, súťažiacich, organizá­torov i tých, ktorí pomáhali stavať altánky, či prišli pod­poriť rodinných príslušníkov, ktorí sa rozhodli zapojiť do súťaže vo varení obľúbenej batizovskej pochúťky – pi­rohov plnených zemiakmi, s tvarohom, pažítkou a so slaninkou.

„Batizovské pirohy úplne iné byť nemôžu, lebo musia byť uvarené len z tých ingre­diencií, ktoré sa v Batizov­ciach už po stáročia do pirohov dávajú. Ale okrem toho tam treba pridať veľa, veľa lásky. S láskou ich treba variť a tie potom budú najlepšie a víťaz­né,“ odpovedal na našu otáz­ku, ako navariť batizovské pirohy úplne iné, ako všetky ostatné a samozrejme víťaz­né, Jaroslav Pitoňák, zakladateľ súťaže.

Ale to sa už spod kotlíkov s vriacou vodou dymilo na celú dedinu, súťažiaci škra­bali zemiaky, pripravovali cesto, rezali slaninku, mie­šali, vykrajovali, plnili, lepili, varili, ochutnávali, veď išlo aj o prestíž. Najväčšou devízou ale bola vynikajúca nálada, úsmevy, „doping“ v podobe štamperlíka či piva, vese­lá vrava, doberanie si jeden druhého, ale aj povzbudzova­nie a „dobré rady“ tých, kto­rí si súťažiť síce netrúfli, ale kibicovanie im išlo celkom dobre. Najrýchlejším kuchá-rom stačila azda trištvrte ho­dinka a prvé pirohy, pekne upravené na tanieri, bohato posýpané tvarohom, pažít­kou a zaliate slaninkou, boli hotové a postupne k nim pribúdali ďalšie a ďalšie. Všetky rovnaké a predsa každé iné, pre­tože neexistuje kuchár, ktorý akékoľvek jedlo uvarí vždy rov­naké. Už len roz­diel vo varení na elektrickej, ply­novej či klasickej peci na drevo a v kotlíku je podstatný. Treba mať dobrý odhad a vedieť, kedy sú naj­prv zemiaky a potom i piro­hy uvarené tak, ako byť majú a dochutené tak, aby svojou chuťou najviac pripomína­li batizovské pirohy starých materí, na ktorých boli všetci súťažiaci odchovaní.

Potom už začala práca po­roty, ktorá nebola vôbec ľah­ká, pretože tak, ako povedal Jarko Pitoňák, batizovské pi­rohy nemôžu byť iné. U poro­ty, ktorú tvoril šéfkuchár Mi­chal Škorec a skúsené dedin­ské gazdinky a ochutnávačky Ružena Varholíková a Mária Šemcerová, zrejme rozhodo­vala najmä veľkosť a sila už spomínanej lásky, s ktorou boli všetky pirohy uvarené a všetky boli jedinečné a vy­nikajúce. Hodnotili nielen čas prípravy, vzhľad, spôsob prípravy, chuť a najvyššiu známku kvality získali pirohy družstva Levoraky (na sním­ke vľavo dole), v zložení Milan Levocký, Svetlana Levocká, Dana Rakytová a Markéta Musilová. Tomuto tímu pat­rila víťazná trofej, ktorú pre nich z hliny vyrobili klienti Centra sociálnych služieb Domov pod Tatrami v Bati­zovciach.Tohtoročná súťaž vo varení batizovských pirohov ale splnila svoju hlavnú úlo­hu, ktorú moderátor súťaže a zabávač Laco Františka de­finoval takto: „Aj keď v kútiku duše jednotlivým družstvám ide o tíťažstvo, všetci chápe­me, že ide najmä o to, aby sa ľudia zabavili, aby sa priatelia stretli, porozprávali a prežili príjemný deň, na ktorý budú spomínať a tešiť sa na budúco­ročné batizovské pirohy.“

„Vzhľadom k tomu, že súťaž vo varení pirohov je pre mňa premiérová, pretože som no­vým starostom, hodnotím ju veľmi vysoko a veľmi pozitív­ne. Veď už okolo deviatej tu bolo viac ako sto ľudí a na „fi­nále“ tu bola azda celá dedi­na. Rodičia, deti, ktoré šantili na preliezkách, ale aj veľa cez­poľných, ktorí prišli ochutnať batizovské pirohy,“ povedal Gabriel Bodnár, starosta obce a dodal, že minulý rok sa do súťaže zapojilo 6 družstiev, teraz ich tu je desať a okrem družstva Na poslednú chvíľu bolo viac takých, ktoré sa pri­hlásiť do súťaže nestihli ani „na poslednú chvíľu“, hoci chceli. Na našu otázku, prečo tohto roku nesúťaží družst-vo obce a či pirohy vie variť aj starosta? nám povedal, že „kuchárky“ z obecného úradu majú veľa práce cez týždeň, takže ich cez víkend nechal vydýchnuť, aby v pon­delok boli zase plné pracov­ného elánu. Dozvedeli sme sa však, že obecné kuchárky boli odcestované a preto bol problém družstvo vytvoriť. „Mám starú mamu, čo robí najlepšie pirohy a ani by som sa neodvážil fušovať jej do re­mesla a už vôbec jej nechcem konkurovať. Veď nemôžem byť vo všetkom najlepší,“ odpove­dal na našu druhú otázku so širokým úsmevom starosta s pripomienkou, že teraz ne­vie, či mu po takejto odpove­di ešte stará mamka pirohy vôbec niekedy navarí…. (reš)