Najlepšie batizovské pirohy navarilo družstvo Levoraky
Nádherné, slnkom zaliate sobotňajšie ráno sľubovalo organizátorom 4. ročníka súťaže o najlepšie batizovské pirohy príjemný deň. Určite k tomu prispela aj zmena miesta konania súťaže, ktoré sa z futbalového ihriska prenieslo do parku pri hoteli Guľa a poskytlo nielen súťažiacim, ale aj občanom a návštevníkom príjemný chládok.
Pod viac či menej vyzdobenými altánkami sa tohto roku stretlo desať družstiev. Okrem už klasických Kočišiek, Levorakov, Machrov či Hasičov sme tu našli i nových kuchárov z ďalších družstiev – Na poslednú chvíľu, Veselá štvorka, Matičiari, Folklóristi, Ho-ki a Firetím. Už zav-čas ráno sa v parku stretla viac ako stovka Batizovčanov, súťažiacich, organizátorov i tých, ktorí pomáhali stavať altánky, či prišli podporiť rodinných príslušníkov, ktorí sa rozhodli zapojiť do súťaže vo varení obľúbenej batizovskej pochúťky – pirohov plnených zemiakmi, s tvarohom, pažítkou a so slaninkou.
„Batizovské pirohy úplne iné byť nemôžu, lebo musia byť uvarené len z tých ingrediencií, ktoré sa v Batizovciach už po stáročia do pirohov dávajú. Ale okrem toho tam treba pridať veľa, veľa lásky. S láskou ich treba variť a tie potom budú najlepšie a víťazné,“ odpovedal na našu otázku, ako navariť batizovské pirohy úplne iné, ako všetky ostatné a samozrejme víťazné, Jaroslav Pitoňák, zakladateľ súťaže.
Ale to sa už spod kotlíkov s vriacou vodou dymilo na celú dedinu, súťažiaci škrabali zemiaky, pripravovali cesto, rezali slaninku, miešali, vykrajovali, plnili, lepili, varili, ochutnávali, veď išlo aj o prestíž. Najväčšou devízou ale bola vynikajúca nálada, úsmevy, „doping“ v podobe štamperlíka či piva, veselá vrava, doberanie si jeden druhého, ale aj povzbudzovanie a „dobré rady“ tých, ktorí si súťažiť síce netrúfli, ale kibicovanie im išlo celkom dobre. Najrýchlejším kuchá-rom stačila azda trištvrte hodinka a prvé pirohy, pekne upravené na tanieri, bohato posýpané tvarohom, pažítkou a zaliate slaninkou, boli hotové a postupne k nim pribúdali ďalšie a ďalšie. Všetky rovnaké a predsa každé iné, pretože neexistuje kuchár, ktorý akékoľvek jedlo uvarí vždy rovnaké. Už len rozdiel vo varení na elektrickej, plynovej či klasickej peci na drevo a v kotlíku je podstatný. Treba mať dobrý odhad a vedieť, kedy sú najprv zemiaky a potom i pirohy uvarené tak, ako byť majú a dochutené tak, aby svojou chuťou najviac pripomínali batizovské pirohy starých materí, na ktorých boli všetci súťažiaci odchovaní.
Potom už začala práca poroty, ktorá nebola vôbec ľahká, pretože tak, ako povedal Jarko Pitoňák, batizovské pirohy nemôžu byť iné. U poroty, ktorú tvoril šéfkuchár Michal Škorec a skúsené dedinské gazdinky a ochutnávačky Ružena Varholíková a Mária Šemcerová, zrejme rozhodovala najmä veľkosť a sila už spomínanej lásky, s ktorou boli všetky pirohy uvarené a všetky boli jedinečné a vynikajúce. Hodnotili nielen čas prípravy, vzhľad, spôsob prípravy, chuť a najvyššiu známku kvality získali pirohy družstva Levoraky (na snímke vľavo dole), v zložení Milan Levocký, Svetlana Levocká, Dana Rakytová a Markéta Musilová. Tomuto tímu patrila víťazná trofej, ktorú pre nich z hliny vyrobili klienti Centra sociálnych služieb Domov pod Tatrami v Batizovciach.Tohtoročná súťaž vo varení batizovských pirohov ale splnila svoju hlavnú úlohu, ktorú moderátor súťaže a zabávač Laco Františka definoval takto: „Aj keď v kútiku duše jednotlivým družstvám ide o tíťažstvo, všetci chápeme, že ide najmä o to, aby sa ľudia zabavili, aby sa priatelia stretli, porozprávali a prežili príjemný deň, na ktorý budú spomínať a tešiť sa na budúcoročné batizovské pirohy.“
„Vzhľadom k tomu, že súťaž vo varení pirohov je pre mňa premiérová, pretože som novým starostom, hodnotím ju veľmi vysoko a veľmi pozitívne. Veď už okolo deviatej tu bolo viac ako sto ľudí a na „finále“ tu bola azda celá dedina. Rodičia, deti, ktoré šantili na preliezkách, ale aj veľa cezpoľných, ktorí prišli ochutnať batizovské pirohy,“ povedal Gabriel Bodnár, starosta obce a dodal, že minulý rok sa do súťaže zapojilo 6 družstiev, teraz ich tu je desať a okrem družstva Na poslednú chvíľu bolo viac takých, ktoré sa prihlásiť do súťaže nestihli ani „na poslednú chvíľu“, hoci chceli. Na našu otázku, prečo tohto roku nesúťaží družst-vo obce a či pirohy vie variť aj starosta? nám povedal, že „kuchárky“ z obecného úradu majú veľa práce cez týždeň, takže ich cez víkend nechal vydýchnuť, aby v pondelok boli zase plné pracovného elánu. Dozvedeli sme sa však, že obecné kuchárky boli odcestované a preto bol problém družstvo vytvoriť. „Mám starú mamu, čo robí najlepšie pirohy a ani by som sa neodvážil fušovať jej do remesla a už vôbec jej nechcem konkurovať. Veď nemôžem byť vo všetkom najlepší,“ odpovedal na našu druhú otázku so širokým úsmevom starosta s pripomienkou, že teraz nevie, či mu po takejto odpovedi ešte stará mamka pirohy vôbec niekedy navarí…. (reš)
Zanechajte nám komentár