Milosť, pán prezident

Popradčana, otca, ktorý sa rozhodol ukončiť synovo 24-ročné utrpenie a odpojil ho od prístrojov, sudca naria­dil vziať do väzby z dôvodov útekových a preventívnych. V jednej televízii odznelo, že by dokonca mohol pokračo­vať v konaní trestnej činnosti. Nenapadá ma iný výraz ako bullshit – slušne povedané aj hovadina!

Pán prezident Andrej Kiska by sa mal čo najskôr začať zaoberať týmto prípadom. Nielen preto, že nešťastná rodina pochádza z Popra­du, no najmä preto, že ako zakladateľ nadácie Dobrý anjel dobre pozná utrpenie ľudí, ktorých nevyliečiteľná choroba blízkeho pripravila o vlastné životy. A aj preto, že naše súdy namiesto ma­fiánov, korupčníkov a pod­vodníkov súdia človeka, ktorý si ten najstrašnejší verdikt prisúdil už sám. Niet takého súdu na zemi, ktorý by mu mohol ešte merať trest. Nao­pak, máme prezidenta, ktorý môže zmierniť bolesť rodiny aspoň tým, že nestratí spolu so synom i otca.

Eutanázia je spôsob ukon­čenia života, najmä pacien­tov, podstupujúcich neúnos­né utrpenie spôsobom, ktorý môže toto utrpenie zmierniť. Ide teda o zmiernenie trýzni­vej bolesti alebo silného utr­penia privodením predčasnej smrti jedinca. Etymologicky sa skladá z dvoch gréckych slov eu – dobrý a thanatos – smrť. V Belgicku, Holand­sku, Luxembursku, Švajčiar­sku a Albánsku je legálna tzv. aktívna eutanázia, teda podanie smrtiaceho prost-riedku na žiadosť chorého. V Írsku, Poľsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Srb­sku a Grécku je smrť z milosti zakázaná. Na Slovensku, vo Francúzsku, Taliansku a vo Veľkej Británii je povolená pasívna eutanázia, teda pre­rušenie liečby. Najmä pod­ľa mnohých pozostalých sa u nás pasívna eutanázia, kedy lekári či poisťovne ne­podajú nevyliečiteľne chorým pacientov ďalšie lieky, deje celkom bežne.

Tento príbeh je však najmä o bolesti, ktorú si nikto z nás nepraje prežiť a bez toho, aby sme niečo podobné prežili, si ju nedokážeme predstaviť. Nechcem sa nikoho dotknúť porovnaním so zvieracou ríšou, no ráno, keď sa náš labrador viac nepostavil na nohy, bolo jedno z najhorších v mojom živote. Injekcia bola nevyhnutným riešením. Hoci to mal byť akt milosrdenstva, dodnes ma prenasledujú vý­čitky svedomia, čo sme ešte mohli, mali, smeli urobiť. Na chvíľu, keď som Daltona dr­žala za labky a pozerala mu do očí, kým ich zavrel, nikdy nezabudnem.

Pán prezident, Dominiko­vej rodine môžete pomôcť. Zachráňte jeho otca. Tento čin je dôkazom, že ho mal napriek všetkému veľmi rád a určite do väzenia nepatrí. Pretože v tomto prípade platí doslova – život dal, život vzal. A nemyslím tým Boha. Otec je predsa viac.

Petra Vargová