MALGORZATA TWARDZIK – WILK „Krajina predstavivosti“

ATELIÉR POPPRAT organizuje 6.12.2019 otvorenie výstavy o 18.00 hod. spojenú s vernisážou, na ktorú spoločne s poľskou autorkou srdečne pozývajú priaznivcov umenia.

V roku 1992 ukončila štúdia na katedre maliarstva, na Univerzite Marii Curie-Sklodovskiej v Lubline.
Každoročne prezentuje svoju tvorbu na individuálnych a kolektívnych výstavách v Poľsku aj v zahraničí. Jej diela sa nachádzajú v zbierkach galérií a múzeí v Poľsku, Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Slovensku, Ukrajine, Macedónii, Rumunsku, v Maďarsku, tiež v USA.
Získala niekoľko ocenení za svoju tvorbu v zahraničí. V roku 2010 – v Rumunskom Foeni , v roku 2016 v Maďarskom Pocspetri.
Autorka sama je organizátorkou, komisárkou aj účastníčkou medzinárodných plenérov, organizuje tvorivé maliarske dielne pre deti, mládež a dospelých. Je členkou Umeleckej Besedy Slovenskej.
Žije a tvorí v Glowience pri Krosne.  

Pracuje s technikami olej, akryl  a pastel.

V jej obrazoch ide o atmosféru,  náladu a dekoratívne vyjadrenie predmetu.
Ďalším objektom záujmu autorky je príroda a jej krása. V obrazoch zachytáva, premýšľa o prírode a jej náladách.

Nech hľadím na obrazy Malgorzaty Twardzik Wilk z tej alebo onej strany, vždy s potešením konštatujem, že sú úprimné. A úprimne sa teším, že mi z roka na rok dáva dosť príležitostí, aby som sa mohol nabažiť pohľadom na jej práce a žičlivo konštatovať, že sú stále o čosi úprimnejšie, a tým aj lepšie. Veď, či nie je jednou z primárnych, najpresvedčivejších i najakceptovateľnejších výbav umelca práve úprimnosť? A či rovnako nie je tým najsilnejším posolstvom a najlepším poslaním umenia šíriť a rozdávať krásu?

Pravda, sú aj iné tvorivé pohnútky a umelecké programy, ktoré narábajú s iným repertoárom a registrom výrazových  prostriedkov, koloristických a kompozičných prístupov a sémantikou tlmočených obsahov. Svojou úprimnosťou však jatria, zraňujú a drásajú, negujú a nivočia, pričom krása je v nich nie objav, ale obeť. 

Esenciálnosť maliarskej výpovede Malgorzaty Twardzik Wilk má iné žriedla a iné pramene – v jej dielach je voda vodou, sklo na váze naozajstným sklom a vkusne aranžované kvetiny tým najkrajším, čo popri jej očiach, možno v tomto priveľmi krásy zbavenom svete nájsť. Či je to zlé vysvedčenie? Či to nie je dobrá vizitka vynikajúco zvládnutého remesla a akceptovateľnej profesijnej úrovne?

 Áno, je to neotrasiteľný, čoraz istejší fundament, na ktorom vznikajú stále presvedčivejšie a pôsobivejšie kreácie. Jej maľba, ako sme naznačili, sa pohybuje v rozmedzí vyznačenom na jednej strane polohami korešpondujúcimi s vizuálnou realitou, ale čoraz smelšie a istejšie preniká aj do polohy abstraktnej tvorby. Nie je jej cudzie ani symbolicko-alegorické stvárnenie myšlienky, poetizácia námetu, aditívne priraďovanie motívov a ich prelínanie, ale rovnako aj „nezávislé“ maľovanie zbavené akejkoľvek závislosti od predmetného sveta, bezprostredne a spontánne odrážajúce momentálne tvorivé napätie autorky, jej reakcie na vonkajšie podnety i na vlastné citové rozpoloženie. A nad tým všetkým citlivá farebnosť a veľa, veľa nepredstieranej radosti.

Či je to málo?

PhDr. Emil SEMANCO