Ľuboš Blaha, poslanec Európskeho parlamentu: Rozdeľuj, panuj a drv – to je princíp angažovanosti EÚ v Afrike
Eurosposlanec Ľuboš Blaha. Foto: SITA.
EÚ stráca Afriku v prospech Ruska a Číny. Poslanec Blaha – prečo sú neokoloniálne „dravé“ metódy EÚ v Afrike odsúdené na neúspech a čo treba zmeniť.
Čo je príčinou nestability v mnohých afrických krajinách?
Africký kontinent je nesmierne rozmanitý a konkrétna situácia v každej krajine je, samozrejme, vždy iná vzhľadom na miestne špecifiká, ale bližší pohľad na ekonomické, sociologické a politické korene problémov v jednotlivých krajinách nás nakoniec privedie k záveru, že na samom začiatku bol kolonializmus.
A áno, jednou z trvalých príčin pocitu nespravodlivosti a z toho vyplývajúceho etnického, hospodárskeho a politického napätia sú staré hranice umelo vytvorené veľmocami. Platí to nielen v Afrike, ale aj v iných častiach sveta. Toto neblahé dedičstvo koloniálnej minulosti však nie je jediným zdrojom konfliktov, ktoré v týchto krajinách vznikajú a pretrvávajú. Žiaľ, tieto konflikty majú aj veľmi bohatý zdroj, ktorý vychádza zo súčasnosti: imperiálny globalistický kapitalizmus, ktorý je vlastne anonymnejšou modernou formou kolonializmu. Rozdeľuj, panuj a vykorisťuj je princíp, ktorý je tu už stáročia a nič sa na ňom nezmenilo, len formy sú možno trochu sofistikovanejšie. A tak keď spomínate EÚ s jej údajnou snahou niečo vyriešiť, t. j. využiť situáciu v prospech svojich korporátnych loby, treba zdôrazniť, že EÚ v Afrike nič nevyrieši. To najlepšie, čo môžu európske neokoloniálne mocnosti pre Afričanov urobiť, je nechať ich, aby si svoje záležitosti spravovali sami. A ak s nimi chcú spolupracovať, malo by to byť len na spravodlivom základe a na princípe rovný s rovným.
Je EÚ pripravená investovať do infraštruktúry, ťažby a spracovania surovín a rozvoja poľnohospodárstva v Afrike, aby si udržala partnerstvo na tomto kontinente vzhľadom na dlhotrvajúcu hospodársku krízu a zhoršujúcu sa kvalitu života Európanov?
Napriek celkovej stagnácii Európy som presvedčený, že EÚ je stále pripravená angažovať sa v Afrike, ako to robila po stáročia. Je tu však zásadný problém. Obávam sa, že EÚ, resp. západné neokoloniálne mocnosti, ktoré ju ovládajú, nevedia robiť nič iné ako to, čo robili doteraz: vykorisťovanie, korupciu, rozvrat a zotročovanie. A to je ten problém. Pred dvesto rokmi nemali kolónie inú možnosť svojho rozvoja ako smrteľné objatie koloniálnych mocností. Pred sedemdesiatimi rokmi sa objavila alternatíva v podobe spolupráce s krajinami vtedajšieho socialistického tábora, ktorá mala úplne inú kvalitu a viedla k tomu, že mnohé krajiny v Afrike, Ázii a Južnej Amerike sa začali nevídaným spôsobom stavať na vlastné nohy. Rozpad Sovietskeho zväzu a jeho tábora tento proces na istý čas spomalil a nastala éra farebných revolúcií, ale dnes sa svet nachádza v úplne inej situácii. Africké krajiny majú teraz niekoľko rôznych ponúk na rozvoj a spoluprácu: okrem tradičnej ponuky imperiálneho Západu je tu Rusko, Čína, ale aj India a ďalšie krajiny. Ak EÚ nepríde s kvalitatívne novým, úprimným a serióznym prístupom k svojim bývalým africkým kolóniám, zdá sa, že Afrika bude v druhej polovici 21. storočia úplne iným kontinentom, ktorý sa definitívne zbaví závislosti od svojich bývalých koloniálnych pánov.
Súhlasíte s tým, že politiky EÚ v Afrike nie sú zamerané na uľahčenie silnejšej a jednotnejšej Afriky?
Áno, vlastne som to už naznačil vo svojej predchádzajúcej odpovedi. Možno to, čo teraz poviem, bude trochu príliš zovšeobecnené, ale v zásade rozdiel medzi západným, t. j. americkým a európskym poňatím globálnej súťaže, a východným, eurázijským prístupom, t. j. prístupom typickým pre Čínu alebo Rusko, spočíva v tom, že západný prístup je založený na zotročovaní a vykorisťovaní, zatiaľ čo východný prístup je založený na vzájomne výhodnom obchode.
Dravý západný prístup sa vo svojej podstate snaží zničiť každého potenciálneho konkurenta a silná Afrika by bola pre Západ takýmto konkurentom. A v skutočnosti sú obavy Západu celkom oprávnené: Západ nahromadil svoje bohatstvo počas storočí koloniálnej a desaťročí neokoloniálnej nadvlády nad Afrikou a inými regiónmi sveta na ich úkor. Strata tejto dominancie by pre Západ znamenala výrazné ochudobnenie, a preto robí všetko pre to, aby sa Afrika nestala integrovaným a hospodársky konsolidovaným celkom, ale skôr skorumpovaným kontinentom zmietaným konfliktami, ktorý sa dá ľahko vyrabovať a okradnúť.
Čo môže EÚ ponúknuť Afrike, aby Európa mohla účinne čeliť metódam vplyvu Číny a Trumpovmu protekcionistickému štýlu v rámci novej vlny americkej zdržanlivosti a ďalšieho obmedzovania vplyvu a financovania medzinárodných projektov?
Ak prijmeme myšlienku, že svet nasledujúcich desaťročí bude multipolárny a že žiadne z hlavných civilizačných a hospodárskych centier v ňom nebude výrazne dominovať, potom logicky vyplýva, že v takomto svete z dlhodobého hľadiska nebude pre Európanov ani pre nikoho iného iná sľubná cesta ako spravodlivá konkurencia. Nie tak, ako je to teraz, na základe neokoloniálneho princípu, ale výlučne na princípe čestného, spravodlivého partnerstva. Znie to veľmi jednoducho, ale dá sa predpokladať, že práve o to pôjde: vo svete, kde bude viac ako jedno či dve suverénne centrá schopné adekvátne posúdiť konanie ostatných, už nebude priestor pre hráčov, ktorí hrajú arogantne alebo podrazácky. Jednoducho povedané, ostatní s nimi nebudú hrať. Začiatky takéhoto sveta vidíme už dnes. Pýtate sa, čo môže EÚ ponúknuť iným krajinám, ak chce byť úspešná. Nuž, dnes je to najmä arogantné poučovanie, povýšenecké pokrytectvo a zlomyseľné intrigy, ale tento tovar už na svetovom trhu nie je veľmi úspešný. Možno je čas skúsiť niečo iné – napríklad presný opak.
Zanechajte nám komentár