Kto chce psa biť, palicu si nájde!,

hovorí slovenské príslovie a ako vidieť, je nadčasové a platí dodnes. Pred časom sme totiž do redakcie dostali list od bývalej riaditeľky Základnej školy s materskou školou Štefana Náhalku z Liptovskej Tepličky Mgr. Valérie Černohorskej.  Keďže sa u nás už viac ako 25 rokov „oháňame“ demokraciou, je nepochopiteľné, že zamestnanci obecného úradu neumožnili bývalej riaditeľke po jej odvolaní z funkcie vystúpiť v obecnej televízií a oboznámiť verejnosť s tým, ako a prečo bola z funkcie riaditeľky odvolaná.  Pre oslovenie redakcie sa V. Černohorská rozhodla najmä preto, že po obci sa šírili rôzne výmysly a nikto nevedel, prečo sa tak vlastne stalo a začali sa šíriť rôzne klebety. Rodičia, ale aj samotné deti sa dodnes pýtajú na dôvod, prečo sa tak stalo?
K celej kauze je ešte potrebné dodať, že V. Černohorská požiadala o možnosť vystúpiť v obecnej televízií pracovníčku obecného úradu Mgr. Katarínu Fedorovú, ktorá má na starosti obecnú televíziu. Tá jej už pri prvom stretnutí povedala, že asi vystúpiť nebude môcť, ale že sa opýta pána starostu. Neskôr ju informovala, že po rozhovore so starostom obce Mgr. Slavomírom Kopáčom v obecnej televízii nemôže prezentovať svoj názor na jej odvolanie.
Keď sme starostu obce oslovili s tým, aby sa vyjadril k listu, ktorý nám bývalá riaditeľka poslala, na našu otázku, prečo jej neumožnil v  televízii vystúpiť  nám povedal, že on jej to nikdy nezakázal. Nakoniec, necháme na čitateľa, aby si názor na odvolanie riaditeľky školy urobil sám.
Názor Mgr. Valérie Černohorskej, bývalej riaditeľky školy:
Po 13 a pol ročnom pôsobenia vo funkcii riaditeľky školy mi v stredu 27. januára bolo doručené rozhodnutie o mojom odvolaní. Myslím, že tak vážna verejná funkcia, akú som zastávala, si zaslúži, aby som objasnila okolnosti, ktoré sa udiali. Predošlé udalosti mali veľmi rýchly spád, sama som bola veľmi prekvapená, prečo som nebola pozvaná na zasadnutie rady školy, kde bolo jediným bodom programu vyjadrenie sa k odvolaniu riaditeľky školy. Nebolo mi umožnené predtým k veci zaujať stanovisko. Pýtam sa, prečo si ani ja, ani verejnosť nezaslúži, aby o dôvode môjho odvolania mal vopred niekto vedieť? Všetko sa udialo veľmi rýchlo a tajne, nemali sa o tom dozvedieť rodičia, členovia rady školy, ani poslanci obecného zastupiteľstva, ktorým bola daná vec napokon len oznámená. Táto blesková akcia je podobná takým, aké chytajú teroristi, alebo zločinci.
Dôvodom môjho odvolania z postu riaditeľky školy má byť majetkové priznanie, ktoré k 31. marcu každého roka podávajú vedúci zamestnanci vo verejnej správe. Chcem zdôrazniť, že to nie je daňové priznanie, ktoré súvisí s podnikaním. Majetkovým priznaním vedúci zamestnanec deklaruje svoje majetkové pomery, t. j. aký majetok vlastní. Tvorca zákona mal na zreteli, aby sa po dobu vykonávania funkcie majetok osoby neprimerane nezvýšil a nedošlo k podozrivému konaniu. Žijeme v malom priestore, na dedine, kde by takúto skutočnosť občania zaregistrovali. Z určitého uhla pohľadu je majetkové priznanie len papier, ktorý nemá žiaden vplyv na chod školy.
Podľa štatutárneho zástupcu zriaďovateľa t. j. starostu obce, som sa s majetkovým priznaním omeškala v roku 2011 a 2013 a údajne som ho nepodala v roku 2012, čo je  jediným dôvodom môjho odvolania. Vo svojom archíve mám uložené všetky majetkové priznania, nemala som nijaký dôvod niečo zamlčať. Ak som ho vypracovala, musela som ho aj podať. Čestne vyhlasujem, že som všetky priznania podala a nie je mi jasné ako sa  z agendy obecného úradu mohlo niečo stratiť.
Jedinou chybou z mojej strany je len to, že som si osobne nedala potvrdiť u zriaďovateľa jeho odovzdanie. Isto ste si všimli dosť dlhú dobu, ktorá uplynula medzi tým, kedy sa to malo stať a skutočným termínom odvolania. Ak by som sa aj omeškala, alebo zabudla doručiť majetkové priznanie, slušným a ľudským by bolo na chybu upozorniť a nečakať 3,4 alebo 5 rokov. Alebo ma mal zriaďovateľ odvolať práve vtedy, keď som pochybila.
Dôvod môjho odvolania sa javí ako smutno-smiešny. Z iného hľadiska predstavuje neuveriteľnú aroganciu moci, ku ktorej sa najvyšší predstaviteľ našej obce uchýlil.
Každému súdnemu človeku príde, že to môže byť síce právny, ale nie pravý dôvod. Už dlhšiu dobu čelím atakom zo strany zástupcu zriaďovateľa, jedinej osoby, ktorou je starosta obce.  Stala som sa pre neho nepohodlnou aj z toho dôvodu, že požadujem  finančné prostriedky, ktoré prídu na účet obce od štátu pre deti a žiakov. Vždy som sa snažila, aby do školy peniaze skutočne prišli, aby sa nestrácali a  neboli použité na iný účel. Nikdy som nesledovala svoj vlastný prospech.
Svoju funkciu som vykonávala vždy čestne, nikdy som sa nespreneverila deťom, rodičom, zamestnancom školy, nikdy som sa neobohatila na úkor školy. V priebehu vykonávania funkcie som nezaznamenala vážnejšie výhrady k mojej práci. Škola bola kontrolovaná pravidelne, nie len kontrolórom obce, ale aj ďalšími inštitúciami štátu napr. Ministerstvom školstva SR – odborom kontroly, štátnou inšpekciou, inšpektorátom práce, Nezaznamenala som ani jeden prípad závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov.
Škola v Liptovskej Tepličke si prešla dlhým vývojom. Keď som nastupovala do funkcie riaditeľky, situácia bola veľmi zlá: školu do roku 2002 spravoval okresný úrad, po ktorom obec zdedila len zanedbané budovy, absentovali základné hygienické zariadenia, chýbalo materiálne zabezpečenie pre vyučovací proces, bol nedostatok miesta pre deti, vyučovalo sa v dvojzmennej prevádzke. Dnes je to zariadenie, ktoré je výkladnou skriňou okresu, regiónu aj Slovenska. O tom sa opakovane presviedčajú bývalí žiaci, aj návštevníci školy. Realizované úspešné národné aj medzinárodné projekty, ktoré ocenila široká odborná obec nie sú v slovenskom školstve bežné.
V nasledujúcich voľbách riaditeľa školy ako odvolaná riaditeľka už nebudem kandidovať.  Želám preto deťom, súčasným aj ďalším rodičom, aby škola v Liptovskej Tepličke prekvitala, aby ju riadil múdry a dobrý riaditeľ s rozumnými rozhodnutiami. Školu odovzdávam vo výbornej kondícii, tak po stránke materiálnej aj duchovnej. Ostanem s touto školou vždy spätá, budem jej pomáhať a budúcim generáciám držať palce.
Ďakujem všetkým Vám, ktorí ste ma podporovali, pomáhali a ochotne so mnou spolupracovali.
Vyjadrenie starostu obce Mgr. Slavomíra Kopáča:
Mgr.Valéria Černohorská bola odvolaná zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov.
Ďalšie informácie, ktoré uvádza v sťažnosti,  ktorá bola zaslaná do redakcie Podtatranský kuriér, je len jej subjektívny názor, ktorý nebudem komentovať.
Pre objektívne posúdenie sťažnosti žiadam o vyjadrenie Mgr. Alenu Madzinovú za školský úrad.
Vyjadrenie Mgr. Aleny Madzinovej:
Celú záležitosť vnímam ako osobný spor dvoch významných predstaviteľov obce, ktorí si nenašli k sebe cestu a jednoducho nevedia spolu komunikovať.
Pán starosta takýmto spôsobom dokázal, že je silnejší a využil chybu pani riaditeľky, ktorá v r. 2012 neodovzdala majetkové priznanie a v ďalších dvoch rokoch ho odovzdala po termíne. Povinnosť odovzdať majetkové priznanie sa dotýka všetkých vedúcich zamestnancov v štátnej i verejnej správe. Bežná prax je taká, že zamestnanec, ktorý má na starosti majetkové priznania, upozorní dotknutých na skutočnosť, že sa blíži termín jeho odovzdania. Tu sa tak nestalo a naopak, až po rokoch sa uplatňujú postihy. Všeobecne na úradoch je rôzna miera kontroly majetkových priznaní, v mnohých prípadoch kontrolné mechanizmy nefungujú vôbec a tak sa táto (pre mnohých nezmyselná) povinnosť stáva obyčajnou formalitou.
Zvlášť kruté sa mi zdá ustanovenie § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. pre riaditeľov škôl, podľa ktorého neodovzdanie majetkového priznania znamená jeho odvolanie z funkcie a nemožnosť uchádzať sa o miesto riaditeľa školy v ďalších rokoch. U oneskorencov v parlamente, napr. hrozí len sankcia vo výške mesačného platu.
ZŠ v Liptovskej Tepličke patrí medzi najlepšie školy nášho školského úradu. Za jej úspechmi je nesporne aj samotná práca pani riaditeľky. Je na škodu veci, že takéto rozhodnutie neguje jej niekoľkoročné snaženie.
Za zvláštne považujem to, že celý proces odvolania sa udial s odstupom niekoľkých rokov. Zamýšľam sa nad tým, či nekonanie v tomto smere tiež nie je porušenie zákona zo strany obce.
Ľ. Rešovská

Na snímke: Základná škola v Liptovskej Tepličke po rekonštrukcii a dostavbe.

Vyjadrenie Mgr. Kataríny Fedorovej k tomuto článku sme uverejnili v článku z 29. februára pod názvom Ad: Kto chce psa biť, palicu si nájde…