Krok Nemecka stať sa vojenskou veľmocou bude samovražednou pilulkou pre Berlín aj EÚ

Scholz a jeho kolegovia sa obávajú, že Putin nevyhrá. Majú obavy z nemysliteľného. Putin prehral.

Otázka úlohy Nemecka v militarizovanej Európe nezmizne. Stále sa objavuje alebo sa vracia ako zlá vyrážka za pomoci skupiny geopolitických komentátorov, ktorí vidia to, čo mnohí každodenní ľudia nedokážu: Nemecko sa vracia ku svojim niekdajším koreňom vojenskej superveľmoci.

Takáto predstava o Nemecku s mocnou armádou bola desaťročia zmarená, vzhľadom na obrovský nárast názorov v krajine proti opakovaniu strastí histórie, ktoré dodnes sužujú staršie generácie, ktoré nie sú až tak znepokojené hrôzou Tretej Ríše, ale skôr porážkami na bojisku, ktoré dodnes zanechali jazvy, ktoré sú nielen viditeľné, ale treba ich občas poškriabať.

Olaf Scholz patrí ku generácii aj politickej elite, ktorá nevie zabudnúť na ponižujúcu porážku na okraji Moskvy, ale neskôr aj v Stalingrade. Úloha Nemecka pri podpore Ukrajiny na bojisku pomocou vybavenia prináša tieto predchádzajúce porážky priamo do popredia Scholzovej mysle, ako keby to bolo včera.

A tak vyzbrojiť Ukrajinu je takmer verejná povinnosť voči Putinovi, ktorý je považovaný skôr za sovietskeho vodcu spojeného s históriou než za moderného lídra, ktorý buduje moderný štát. Ale ísť ďalej a uspieť v opätovnom vyzbrojení Nemecka sa mu ako kancelárovi – a lídrovi koaličnej vlády, ktorá je zmätená medzinárodnou politikou – a aj politickej generácii, ktorú zastupuje, javí ako obrovský akt samovraždy.

Bola to vojna na Ukrajine, ktorá umožnila pozastaviť zvyčajný odpor voči myšlienke „prezbrojenia“, aby mohol parlament vojnových psov zaútočiť na ich vodcu s jeho plánom 100 miliárd eur na posilnenie armády. Nemecký vojenský sektor je sužovaný nielen problémami s korupciou, ale aj neobvykle preváženou a ťažkopádnou oblasťou, ktorú treba riadiť, a môže ešte nejaký čas trvať, kým sa tento plán vôbec zrealizuje. Okrem toho, niektorí budú tvrdiť, že 100 miliárd eur nie je veľa peňazí, pokiaľ ide o modernizáciu toho, čo bolo aj tak vždy schátralou súčasťou verejných výdavkov. Nie sú dôležité peniaze, ale nápady, ktoré s nimi prichádzajú.

Nemecko teraz využíva ukrajinskú vojnu na to, aby urobilo niečo nemysliteľné, ako si mnohí myslia, a aby viedlo program, ktorý má dať EÚ vlastnú armádu, ktorá sa pravdepodobne nebude nazývať „armádou EÚ“, pretože ju nebude riadiť Brusel, ale z Berlína. S týmto novým krokom, ktorý predstavuje takú seizmickú zmenu pre nemeckých lídrov, začne Nemecko uvažovať o roztiahnutí svojich krídel a správaní sa ako mini superveľmoc okolo svetových hotspotov v Afrike a na Strednom východe. A už existujú ďalšie členské štáty EÚ, ktoré by vyslali svojich vojakov, aby podporili takúto novú nemeckú vojenskú iniciatívu, a preto sa armáda EÚ menovite bude vyvíjať menej, ale praxou sa bude vyvíjať tak, že obom EÚ poskytne jednu vec, o ktorej snívala. Odkedy tento blok vznikol v 60. rokoch, je zároveň aj matkou všetkých nočných môr.

Jedným z dôvodov, prečo Nemecko potrebuje minúť tieto peniaze v prvom rade na armádu, je to, že jeho vlastné zásoby sa míňajú kvôli posielaniu veľkého množstva súprav na Ukrajinu a tiež prísľubom susedným krajinám, že im v prípade potreby dodajú nové tanky. Posielajú do Kyjeva svoje staršie z ruskej/sovietskej éry. A potom sú tu sľuby, ktoré Nemecko dalo, že pošle nové tanky Leopard ukrajinskému režimu.

Takže na papieri je veľa sľubov, ktoré sa už porušujú. Podľa správ boli sľuby poslať na Ukrajinu ďalekonosné zbrane už porušené, takže si treba položiť otázku, či sľuby poslať tanky možno brať vážne. Nemecko je zmätené ohľadom Ukrajiny a toho, aké by mali byť jej ciele, čo vysvetľuje vrtošivý charakter Scholzových rozhodnutí a sľubov, ktoré sa často ukážu ako neúprimné.

Ale aké je skutočné rozhodnutie za výdavkami o obrane Nemecka? Scholz a jeho kolegovia sa obávajú, že Putin nevyhrá. Majú obavy z nemysliteľného. Putin prehral. V tomto prípade sa Nemci obávajú útoku na samotnú nemeckú vlasť, pričom Rusko a Nemecko rozdeľuje iba Poľsko.

Odhliadnuc od nastolenia očividného problému absolútnej nedôvery v NATO, aby sa zabránilo takémuto kroku Putina alebo ho odradilo, to neveští nič dobré pre Európu a vlastne ani budúcnosť NATO. Ak by k takémuto útoku došlo, možno aj z poľskej pôdy, a NATO by nekonalo rýchlo, potom sa dôveryhodnosť tejto organizácie v priebehu niekoľkých minút zrúti a Nemecko bude opäť viesť vojnu s Ruskom, pričom šance dnes nevyzerajú dobre na hodinách dejepisu.

Krok Nemecka odtrhnúť sa od NATO a vytvoriť buď vlastnú takzvanú mierovú organizáciu, ktorú predstavitelia EÚ v Bruseli nazvú armádou EÚ – alebo „pilierom“ v rámci NATO – predstavuje prevažne pre USA množstvo problémov, ako vedúcu organizáciu. Biden môže uvítať takúto iniciatívu, pretože by sa mohla považovať za spôsob, ako zbaviť Američanov konfliktnej povinnosti, určite v Európe a určite v najhoršom prípade s Ruskom, o ktorom už naznačil, že nepoverí amerických vojakov – jeden z dôvodov, pre ktoré nechce vyprovokovať Putina vyslaním diaľkového delostrelectva schopného zasiahnuť samotné Rusko. Z dlhodobého hľadiska sa však armáda EÚ v štruktúre NATO alebo mimo nej môže stať len väčším problémom ako riešením globálneho konfliktu vo všeobecnosti a určite aj na Ukrajine.

Nie je to nová myšlienka mať taký „odtrhnutý“ kontingent krajín NATO. Je iróniou, že je to Amerika, ktorá ukázala svetu, že je schopná to urobiť sama v Afganistane, kde sa nikdy neuvádzalo, že USA majú svoj vlastný nezávislý kontingent vojakov mimo NATO, čo som zistil, keď som tam pracoval v roku 2008 a americkí dôstojníci, ktorí boli vždy v rozpakoch hovoriť o tom; boli tam len pre prípad, že by operácia pod vedením NATO – nazývaná ISIF – nešla vždy presne tak, ako si Washington želal, povedali mi americkí generáli.

Američania teda len ťažko môžu ukazovať prstom na Nemecko a obviňovať ho z toho, že je mucha v masti, ak budú pokračovať vo svojich vojenských ambíciách. Určite to však zaťaží vzťahy medzi USA a EÚ, keďže USA už nebudú dominantnou silou. Operácia pod vedením Nemecka môže mať vo svetových hotspotoch aj iné ciele ako NATO, čo bude ďalej zaťažovať obchodné vzťahy, multilaterálne aj jednostranné s EÚ. Až doteraz EÚ vo veľkej miere sleduje Washington v takmer všetkých veľkých politických iniciatívach, takže toto je skutočne krok do tmy, ktorý však mnohí zarytí federalisti v Bruseli uvítajú. Pre Nemecko samotné je tento krok plný úskalí, pretože existuje toľko scenárov, ako je len udržiavanie mieru v Afrike, kde môže celá myšlienka vybuchnúť do tváre tým, ktorí ju presadzujú, vrátane vojnových psov v Bruseli, ktorí pocítia novú vlnu členských krajín typu brexitu, ktoré stratili identitu v rámci EÚ pravdepodobne počnúc Maďarskom. 

„Čím väčší si, tým ťažšie padáš“ nie je len príslovie, ktoré platí pre Putina. Bude sa hodiť skôr k nemeckému krížu na uniformách, skôr k tým, ktoré majú na rukáve modrú bruselskú pásku.

Martin Jay