Koruna Himalájí pre Petra Hámora

V polovici mája vrchol Dhaulágirí (8 167 m) zahaľoval sneh. Fúkal silný vietor. Peter s Michalom sa rozhodli prespať vo výške 7 250 metrov a za predpokladu, že sa počasie umúdri, vyraziť skoro ráno k vrcholu. Keď na druhý deň, 15. mája telefonoval manželke Márii, odpovedal na jej otázku, či môže potvrdiť, že boli s Michalom na vrchole, len v krátkosti: Áno, boli sme! Pätnásteho mája t. r. sa tak Petrovi Hámorovi splnil sen. Stál na vrchole obávanej hory a ako jediný Slovák tým získal prestížnu „Korunu Himalájí“.

Prvou Petrovou osemtisícovkou bol Mont Everest (8 848 m). Na vrchole najvyššej hory sveta stál 19. mája 1998. Trvalo mu ďalších devätnásť rokov, kým sa úspešne vrátil aj z vrcholu štrnástej, poslednej osemtisícovky.

V čase, keď sa Peter ešte len pripravoval na odchod pod štvrtú najvyššiu horu sveta, sme chceli vedieť, či dostať sa až na vrchol je len o fyzickej zdatnosti, alebo aj o tom, ako to zvládnuť psychicky. „Fyzická zdatnosť je nutná, ale nie je to to najdôležitejšie. Musíš mať neuveriteľne veľa šťastia, aby všetky drobnosti zapadali do seba, aby šanca, že sa na vrchol dostaneš, bola veľká. Hádam ani nepotrebuješ nič viac. Fyzická príprava je super. Ale ja pred expedíciou trénujem len preto, aby som mohol povedať, že som urobil všetko preto, aby som na ten kopec vyliezol. Keby som to nezvládol iba preto, že nevládzem, tak by som sa hanbil sám pred sebou. Pretože som niečo podcenil, zanedbal, odflákol. Príroda je všemocná a čím vyššie kopce, tým je menšia šanca, že na ne vylezieš. Ale nesmie to byť preto, že nevládzeš.“

Peter Hámor je už doma. A my sa spoločne s jeho najbližšími tešíme, že je zdravý, plný optimizmu a na Dhaulágirí nestratil svoj zmysel pre humor. (lba)