JUDr. Adriana Krajníková zlomila covidový trestný rozsudok
KRAJSKÝ SÚD V ŽILINE ZRUŠIL TRESTNÝ ROZSUDOK OKRESNÉHO SÚDU V MARTINE, KTORÝ BOL VYDANÝ Z DÔVODU NEUZAVRETIA PREVÁDZKY POČAS NÚDZOVÉHO STAVU.
Na prelome rokov 2020/2021 bol tento oznam na dverách gastro prevádzok doslova ČERVENÝM SÚKNOM pre policajtov a ďalších strážcov covidového režimu. Privádzal ich do amoku a besneli…
Vláda pod vedením psychopatov vyhlásila opakovaný núdzový stav, prekryla ľuďom dýchacie orgány a zavrela ich do bytov. Kto chcel von, dokonca bez masky, riskoval policajný zásah.
DRUHÝ ROK sú prevádzkari šikanovaní a terorizovaní policajnou a justičnou svojvôľou. Boli zatváraní do ciel predbežného zadržania a do väzby, a súdmi Slovenskej republiky boli odsudzovaní na tresty odňatia slobody. Pre „trestný čin“ neuzavretia prevádzok podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona v čase núdzového stavu. Uvedený oznam bol „dôkazným prostriedkom“.
Uznesením Krajského súdu v Žiline sa veci „zlomili“ a súd v prípade p. Štefana právoplatne rozhodol, že neuzavretie prevádzky v čase núdzového stavu nie je trestný čin.
To, ako sa orgány činné v trestnom konaní a súdy prvého stupňa „dopracovali“ k záveru, že prevádzkari spáchali trestný čin, je viac než znepokojivé.
Za účelom podriadenia sa neústavnému covidovému režimu vlády, vymysleli niektorí „justiční“ jedinci plán a koordinovane konali. Rozkaz znel jasne – udržať covidový režim a svoju stoličku, a tak nabudení štátni zamestnanci prisahali covidu a konali.
Ako prvý krok pre zastrašenie spoločnosti bolo potrebné zatvoriť covidových odporcov. V hlavách dole menovaných, konajúcich za justičné orgány skrsol fantastický plán. Porušenie opatrení ÚVZ SR, ktoré sú vydané na ochranu verejného zdravia, odstíhať podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona. Zopár ľudí zatvoria a národ sa „poučí“. Keďže prevádzkari odmietali „poslušnosť“, pretože chceli iba prežiť, tak im treba ukázať, že „netypicky“ všeobecne záväzné nariadenia jedného muža Mikasa sa plniť budú aj pod stratou slobody.
Problém je však v tom, že citovaný paragraf nehovorí o porušení (Mikasových) opatrení na ochranu verejného zdravia, ale opatrení na ochranu života a zdravia osôb, čo je diametrálne odlišná právna vec.
Už na tomto mieste treba povedať, že právny systém Slovenskej republiky rozlišuje 3 stupne ohrozenia:
1. ohrozenie verejného zdravia – čomu sa poskytuje ochrana podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdraviua,
2. ohrozenie obyvateľstva – ochrana sa poskytuje podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva,
3. ohrozenie bezpečnosti štátu vrátane života a zdravia osôb – ochrana sa poskytuje podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Teda § 290a ods. 1 Trestného zákona sa dá spáchať iba tak, že porušíte povinnosti na ochranu života a zdravia osôb uložené podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu, nie na ochranu verejného zdravia podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia. Kádrovákom to však nevadí. Ani zákon, ani ústava im v pláne neprekáža.
Pre dosiahnutie zámeru si naša organizovaná skupina spôsobom odporujúcim §-u 290a ods. 1 Trestného zákona zostrojila skutkovú podstatu odlišnú od citovaného ustanovenia, kde objekt skutku – život a zdravie osôb „nahradila“ svojim objektom – verejným zdravím. Čáry máry paragraf ohnutý a dosiahli čo chceli. Zatváranie podnikateľov pre porušenie Mikasových opatrení, čo v skutočnosti nie je skutok podľa citovaného ustanovenia. Tejto „rekvalifikácii“ skutku prispôsobili celé konanie a dokazovanie, a predstieraním, že ide o skutok podľa 290a ods. 1 Trestného zákona na ochranu života a zdravia osôb, zatvárali ľudí pre porušenie opatrení na ochranu verejného zdravia. Márna bola obrana či na polícii, u prokurátora, alebo pred súdmi. Išli svoje…
Keďže ďalšia organizovaná skupina na Slovenskej advokátskej komore mi spôsobom odporujúcim zákonu pozastavila výkon advokácie (o tom budem samostatne informovať), justičné orgány ma nechceli pripustiť do konania, aj keď mali povinnosť posúdiť moju námietku o nedoručenie rozhodnutia o tomto pozastavení (je povinnosťou každého orgánu preskúmať námietku nedoručenia príslušného rozhodnutia, na podklade ktorého sa uplatňujú ďalšie nároky), tu však nikoho zákon nezaujímal, všetci išli v jednom šíku ako fanatici, len aby som vo veciach nemohla oficiálne konať!
Takto v jednom prípade bol dokonca stíhaný chlapík väzobne pre porušenie opatrení na ochranu verejného zdravia o povinnej izolácii. Vo väzbe bol dva mesiace. Napriek tomu, že ochrana verejného zdravia nie je skutkovou podstatou citovaného ustanovenia. To je ako sedieť v base za paragraf pre lúpež, pretože zle parkujem.
1. Skutkový stav veci:
Na základe nariadení Úradu verejného zdravotníctva SR boli v r. 2020 – 2021 uzavreté gastro prevádzky. Mnoho podnikateľov ma žiadalo o právnu pomoc, a tak sme zvolili spoločný postup. „Moji prevádzkari“ vyvesili na svojich podnikoch oznamy, že nezatvoria … Janko, Arpád, Betka, Jaro, Tonko, Štefan… a ďalší.
Na základe týchto oznamov začal štátny teror a šikana. Polícia Slovenskej republiky niekoľkokrát za deň vstupovala do prevádzok a robila tam kontroly dodržiavania opatrení ÚVZ SR o uzavretí prevádzok.
Pre legitímne odopretie kontroly vrátane s tým spojenej nedôvodnej výzvy na preukázanie totožnosti nastúpilo zo strany policajných orgánov besné násilie, dokazovanie si moci, putá, dehonestujúce predvádzanie na políciu za použitia donucovacích prostriedkov a výsluchy spojené s niekoľkodňovým uzavretím v celách predbežného zadržania (ako pri najťažších zločinoch). Niekto si prišiel na svoje a svoje emócie z pocitu neobmedzenej moci nevedel ovládať.
Následne boli prevádzkari obvinení pre trestný čin porušovania predpisov za krízovej situácie podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona, pretože nerešpektovali nariadenie ÚVZ SR o uzavretí prevádzok vydané podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia (ako je uvedené vyššie, tento paragraf nemožno spáchať útokom proti verejnému zdraviu, teda porušením povinností na ochranu verejného zdravia).
Počas pobytu v cele boli zo strany policajných orgánov zastrašovaní vysokými trestami, a „priateľsky“ im bolo odporúčané zobrať „symbolický“ trest, inak skončia v base „natvrdo“, pretože skutok spáchali za krízovej situácie.
Takto „predžutú“ vec už ďalej spracovávali prokurátori Slovenskej republiky a ako na páse podávali obžaloby pre útok voči verejnému zdraviu, aj keď zákon hovorí o útoku voči životu a zdraviu osôb.
Po 4 dňoch a 3 nociach v celách nasledovali presuny do pojednávacích miestností v putách a zlomení „páchatelia“, inak bezúhonní podnikatelia, prijímali a ďakovali za tresty iba s podmienkou a „pre istotu“ sa vzdávali opravných prostriedkov, aby nedostali vyššie. Polícia, prokuratúra a súdy využívali stav, že som tam nebola…
Medzi prvými bol p. Jaroslav z Prešova, ktorého „zahnali do kúta“ v čase Vianoc, a prijal akýkoľvek „iba podmienečný“ trest, len aby sa dostal domov.
Po ňom prišla na rad p. Alžbeta z Martina, ktorá pre neuzavretie prevádzky dňa 3.3.2021 bola na základe obvinenia polície povereným príslušníkom ppor. Bc. Jakubom Kružecom, následne obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin JUDr. Mariána Ťažiara odsúdená trestným rozkazom sudkyne Okresného súdu Martin JUDr. Veroniky Pavlákovej na 4 mesiace odňatia slobody s podmienečným odkladom na 2 roky. Pre trestný čin proti ochrane verejného zdravia, aj keď taký neexistuje. „Poučená“ v CPZ sa „pre istotu“ vzdala opravného prostriedku. Následne jej Okresný úrad v Martine odňal živnostenské oprávnenie a ostala „na ulici“… Po tomto podal proti nej na základe ďalšieho obvinenia polície povereným príslušníkom npor. Jánom Černákom prokurátor Okresnej prokuratúry Martin JUDr. Branislav Konečný ďalšiu obžalobu pre rovnaký, už pokračovací skutok spáchaný v dňoch 18.12.2020, 20.12.2020, 8.1.2021, 31.1.2021 (čítate dobre, pokračovací skutok je spáchaný skôr, ako skutok prvotný) a sudca Okresného súdu Martin JUDr. Marián Rošak ju trestným rozkazom uznal vinnou za „pokračovací“ trestný čin proti ochrane verejného zdravia, aj keď taký skutok neexistuje!
Ako jeden z ďalších prenasledovaných bol (a stále je) p. Štefan – pohostinstvo Punto, predaj sudového vína v Martine, ktorý v zmysle garancie ústavy Slovenskej republiky o právnom a demokratickom – nie policajnom štáte, podstúpil besné fyzické násilie zo strany polície, pretože neuzavrel prevádzku a pri policajnej kontrole tohto nariadenia sa odmietol na výzvu policajta legitimovať.
Policajný zásah:
P. Štefan bol (rovnako ako p. Alžbeta) pre neuzavretie prevádzky dňa 2.3.2021 na základe obvinenia polície a následne obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin na 4 mesiace odňatia slobody s podmienečným odkladom na 2 roky. Pre trestný čin proti ochrane verejného zdravia, aj keď taký neexistuje. Následne mu Okresný úrad v Martine odňal živnostenské oprávnenie a ostal tiež „na ulici“… Po tomto podal proti nemu na základe ďalšieho obvinenia polície prokurátor ďalšiu obžalobu pre rovnaký, pokračovací skutok spáchaný v dňoch 18.12.2020, 19.12.2020, 26.12.202, 31.12.2020, 2.1.2021, 4.1.2021, 5.1.2021, 6.1.2021, 8.1.2021, 9.1.2021, 10.1.2021, 11.1.2021, 16.1.2021, 23.1.2021, 28.1.2021 (aj tu čítate dobre, pokračovací skutok je spáchaný skôr, ako skutok prvotný) a táto vec je v konaní.
Proti trestnému rozkazu však p. Štefan zahlásil odpor, pretože v CPZ ho nezlomili. Po dokazovaní na súde k veci ohrozenia verejného zdravia bol rozsudkom Okresného súdu Martin znova uznaný vinným za „pokračovací“ trestný čin proti ochrane tohto verejného zdravia, aj keď taký skutok neexistuje!
Proti rozsudku sme podali odvolanie a Krajský súd v Žiline po mojich „šachových partiách“ rozohratých s viacerými súdmi a úradmi v množstve covidových prípadov, kde poznám už ich všetky „hlúpe argumenty“ a ďalšie nemajú (iba ak že Zem sa netočí), inkasoval „šach-mat“. Musel uznať moje námietky, že neuzavretie prevádzky za krízovej situácie nie je trestný čin.
P. Štefan sa po celý čas držal statočne, zniesol fyzický útok, zniesol poníženie z policajného predvádzania pred verejnosťou a zákazníkmi, zniesol mediálnu dehonestáciu, zniesol opakované šikanovania zo strany polície, zniesol ekonomický úpadok, zniesol moju dehonestáciu ako jeho advokáta s nezákonne pozastaveným výkonom advokácie… a po všetkých tých právoplatných rozsudkoch v ostatných prípadoch o trestnom čine neuzavretia prevádzky mi ako právnikovi dôveroval, že nejde o trestný čin.
P. Štefan je bývalý vojak z povolania a jeho pevnosť, rozvaha a disciplína sa tu zúročili. Aj preto sme vyhrali. Situácia však u všetkých „obvinených“ a „odsúdených“ bola vážna, a všetci prešli peklom štátneho teroru a šikany. Ľahko sa to píše, ťažko to bolo žiť…
Keďže pre nezákonné pozastavenie výkonu advokácie mi orgány činné v trestnom konaní znemožnili robiť obhajcu, a to nielen v Štefanovom prípade, niektorým som pre oficiálne úkony zabezpečila kolegu, a zároveň som všetkým ako „obhajca v ilegalite“ písala potrebné veci do konaní. (Aj) za toto si príslušné osoby ponesú zodpovednosť.
2. Právny stav veci:
§ 290a ods. 1 Trestného zákona: Kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Čl. 1 ods. 2 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu: Základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov.
A zvyšok je zhrnutý v záverečnej reči pre p. Alžbetu:
Skutková podstata trestného činu podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona je už zo znenia tohto ustanovenia definovaná ako porušenie ústavného zákona na obranu štátu, kam patrí ochrana života a zdravia osôb, nie ako porušenie zákona na ochranu verejného zdravia.
Chráneným objektom podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona je život a zdravie osôb, nie verejné zdravie.
Prípravné konanie a konanie na súde prvého stupňa:
Odporujúc § 290a ods. 1 Trestného zákona osoby konajúce za justičné orgány si samé určili skutkovú podstatu trestného činu. Je to nebezpečný moment v myslení štátneho úradníka a v jeho konaní. Tejto zvrátenosti prispôsobili dokazovanie, ľudí teatrálne zatvárali do CPZ a do väzby, a v putách ich privážali na pojednávania, kde sa ako na páse vyhlasovali rozsudky o odňatí trestu slobody – pre konanie, ktoré nanajvýš patrí do oblasti správnych deliktov.
Organizovaná skupina zložená z policajtov, prokurátorov a sudcov si z predmetu administratívneho skutku vytvorila spôsobom odporujúcim zákonu trestný čin a hrala sa na „vykonávateľov zákona“. Po prevádzkaroch šla ako „po údenom“ a konala ako utrhnutá z reťaze.
Pre úplnosť veci uvediem aj zákonný postup, ktorý spočíva v tom, že podľa § 33 a nasl. zákona č. 355/2007 Z. z. (platného v čase skutku) neplnenie opatrení ÚVZ SR podnikateľmi (kam patrí opatrenie o uzavretí prevádzok) je otázkou správneho konania o správnom delikte, kde podľa § 57 ods. 40 cit. zákona správne delikty prejednávajú výlučne orgány verejného zdravotníctva, nie polícia.
Podľa zákona č. 355/2007 Z. z. (v čase skutku) v spojení so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore polícia nemá právomoc odhaľovať a prejednávať správne delikty, preto za účelom kontroly opatrení ÚVZ SR nemala právny dôvod vstupovať do prevádzok. Neexistuje služobná úloha, ktorú by tým plnila.
Konanie príslušníkov polície, opakovane vstupujúcich do prevádzok za účelom kontroly dodržiavania opatrení o ich uzavretí nespĺňalo podmienku plnenia služobnej úlohy, čím zneužívali svoju právomoc jej prekročením, v takomto prípade nikto nie je povinný plniť výzvu „policajta“ na preukázanie svojej totožnosti. Za uvedeného stavu zasahujúca osoba nie je policajtom, ale právomoc policajta zneužíva.
Uznesenie Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. 2T 136/2013: „Žiadna osoba nie je povinná uposlúchnuť ani podrobiť sa takej výzve príslušníka PZ, ktorá nemá oporu v platných právnych predpisoch. Voči osobe, ktorá takto postupuje, nie je možné vyvodiť trestnoprávnu (ani administratívnu) zodpovednosť založenú na nerešpektovaní takejto výzvy“.
Konanie prokurátora a konanie sudkyne bolo odporujúce zákonu, čím išlo tiež o zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pretože podľa § 290a Trestného zákona vybavili iný útok, než určuje zákon. Sudkyňa pri tom navyše ohla právo, aby z ochrany verejného zdravia urobila ochranu života a zdravia osôb.
Takže zhrnúc, p. Štefan bol svojvoľným a násilným konaním osôb vystupujúcich za Políciu Slovenskej republiky odvlečený do cely predbežného zadržania pre konanie, ktoré nie je trestným činom a vo veciach správnych deliktov polícia nekoná vôbec.
Po tomto bol poverenou policajtkou por. Ing. Beátou Dičkovou obvinený zo spáchania trestného činu podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona, aj keď jeho útok nesmeroval proti objektu životu a zdraviu osôb, ktorý určuje citované ustanovenie.
Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Martin JUDr. Marián Ťažiar ho obžaloval podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona, aj keď jeho útok nesmeroval proti objektu životu a zdraviu osôb, ktorý určuje citované ustanovenie.
Na konci reťazca ho sudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Pavláková uznala trestným rozkazom vinným podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona, aj keď jeho útok nesmeroval proti objektu životu a zdraviu osôb, ktorý určuje citované ustanovenie, napriek tomu mu za to, že nespáchal trestný čin, uložila trest odňatia slobody.
Sudkyňa Pavláková, aby mohla „páchateľa“ odsúdiť, ohla ochranu verejného zdravia do ochrany života a zdravia osôb. Vybavené. Boli toho plné média a odstrašujúca mašinéria fungovala ako na páse.
Trestný rozkaz (s mojimi okamžitými poznámkami, ako si „kvalita“ rozhodnutia vyžiadala):
Proti trestnému rozkazu sme podali Odpor, v ktorom som právnymi argumentmi a poukazom na ústavu, ústavný zákon a ostatné zákony v y s v e t l i l a (učila prokuratúru a súdy právo), že nejde o trestný čin a že právny inštitút verejné zdravie nie je inštitút život a zdravie osôb a naopak.
Napriek tomu sudkyňa Pavláková išla vo vlastnej hlúpej arogancii ďalej a na ťarchu štátu a daňových poplatníkov vykonala spôsobom odporujúcim zákonu nedôvodné dokazovanie a vypočúvanie svedkov k porušeniu Mikasových vyhlášok na ochranu verejného zdravia, aj keď objektom útoku je život a zdravie osôb. Je vylúčené, aby sa vo 4. rozhodnutí „iba zmýlila“. Jej konanie je úmyselné proti „covidovým odporcom“.
Následne tak Rozsudkom Okresného súdu Martin sudkyňa Pavláková znova uznala p. Štefana vinným pre trestný čin proti ochrane verejného zdravia podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona, aj keď taký skutok neexistuje. Napriek tomu mu za toto konanie, ktoré nie je trestným činom, znova uložila trest odňatia slobody.
JUDr. Veronika Pavláková pokračujúcim konaním zneužila svoju právomoc a spôsobom odporujúcim zákonu si proti jeho zneniu sama opakovane a svojvoľne určila objekt skutku ako ochranu verejného zdravia.
Rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 5.3.202, JUDr. Veronika Pavláková:
Proti tomuto rozsudku sme s p. Štefanom podali odvolanie, kde odvolací krajský súd nemal inú možnosť, iba moje argumenty, že nejde o trestný čin, akceptovať.
Odvolacie konanie na krajskom súde:
Na základe uvedeného krajský súd vydal uznesenie, ktorým zrušil rozsudok sudkyne Pavlákovej s tým, že nejde o trestný čin.
Logicky tým však ide o trestný čin Pavlákovej a celej organizovanej skupiny. Ich koordinované konanie nie je otázkou „právneho názoru“ ani „bežného omylu“ v rozhodovacom procese, ale otázkou svojvoľného určenia vlastného objektu útoku o p r o t i objektu určeného zákonom. Inak povedané, ich konanie odporuje zákonu, čo je zneužívaním právomoci verejného činiteľa. Obdobne, ako keď si s niekým bude treba „zas poradiť“ a Pavlákové bez mihnutia oka kohokoľvek odsúdia na 20 rokov za skutok, ktorý si samé zostroja. Ak si justičné orgány raz dovolili „nahradiť“ skutkovú podstatu zákona svojim vlastným určením, a nebude to potrestané, dovolia si to znova. Džin z fľaše vyletel, a generálny prokurátor ho musí zavrieť späť.
Prevádzkari podajú v mojom zastúpení trestné oznámenia na sudcov, prokurátorov a policajtov, ktorí v týchto veciach konali. Viac o tom porozprávame s p. Štefanom v piatok 4.11.2022 www.slobodnyvysielac.sk o 12h00 – 15h00. Podporte prosím prevádzkarov na náklady na tieto konania cez občianske združenie, postavili a vzopreli sa za nás všetkých:
OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková
Uznesenie Krajského súdu v Žiline:
Krajský súd správne rozhodol, že porušenie opatrení ÚVZ SR nie je trestným činom, pretože objekt ochrany podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona je život a zdravie osôb, nie verejné zdravie (opatrenia ÚVZ SR), avšak nesprávne vec postúpil okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku.
Predmetná vec nemôže byť prejednaná ako priestupok, pretože nejde o priestupok (ani teoreticky). Ide o otázku prevádzky a teda otázku správneho deliktu podnikateľov, kde príslušným orgánom na konanie je úrad verejného zdravotníctva, nie okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy. Ten prejednáva iba priestupky, nie správne delikty.
Podnikateľ na úseku zákona o ochrane verejného zdravia nevie spáchať priestupok, iba ak správny delikt, rovnako tak fyzická osoba nevie spáchať správny delikt, iba priestupok.
Je deprimujúce vedieť, že na Slovensku takmer nikto z justičných orgánov (česť výnimkám) nepozná právo a postačí mu slúžiť iba politickej moci.
Právne podstatné v tejto chvíli je, že po dvoch ťažkých rokoch zápasu s políciou, prokuratúrami a súdmi musel krajský súd „pustiť perie“ a potvrdiť, že neplnenie nariadení na ochranu verejného zdravia nie je trestným činom.
Napriek tomu ľudia sedeli v CPZ a vo väzbe a dnes majú právoplatné rozhodnutia o uznaní viny pre konanie, ktoré nie je trestným činom.
Po tomto rozhodnutí krajského súdu začnú konania o zrušenie týchto rozsudkov, trestné oznámenia na sudcov, prokurátorov a príslušníkov PZ a náhradu škôd.
Vážený pán Žilinka, okresné prokuratúry Slovenskej republiky pod Vašim vedením – a ja som na to hlasno poukazovala a žiadala tieto právne nezmysly ukončiť, podávali ako zmyslov zbavené obžaloby podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona pre konanie, ktoré nie je trestným činom vôbec, a ľudí za to zatvárali do CPZ a do väzby! Následne súdy za to vydávali rozsudky a ukladali tresty odňatia slobody. A Vy ste mlčali. Dialo sa to dva (!) roky a Vy ste spoza okuliarov iba mlčali…! Využívali ste 363-ku pre osoby z vysokého politického prostredia a na občanov ste zvysoka iba kašľali.
Polícia a prokuratúra pozorne počúvajú moje relácie na Slobodnom vysielači a keď „zachytili“ rôzne moje výroky, pre ktoré som bola šikanovaná podávať vysvetlenia, zachytili určite aj to, že otvorenie prevádzky počas núdzového stavu nie je trestným činom, a mohli si to „doštudovať“.
Ako som uviedla už v úvode, v jednom prípade bol občan pre rovnaký skutok podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona súdený väzobne (mala som s nim reláciu na SV), kde vo väzbe strávil dva (!) mesiace, pretože porušil nariadenie ÚVZ SR o izolácii a pokúsil sa „o útek“ zo štátneho zariadenia, (ktoré neskôr ústavný súd vyhlásil za neústavné). Právne išlo o rovnaký prípad nariadení na ochranu verejného zdravia, čo nie je predmetom trestného konania, a vo väzbe strávil 2 mesiace (!). Po prevzatí „ilegálnej obhajoby“ a na základe tlaku mojich argumentov prokurátor ustúpil na hlavnom pojednávaní od obžaloby a Okresný súd Košice-okolie ho právoplatne oslobodil.
S poukazom na vyššie skutočnosti je Generálna prokuratúra SR povinná všetky „covidové rozsudky“ podľa § 290a ods. 1 Trestného zákona vydané spôsobom odporujúcim tomuto ustanoveniu napadnúť a zosúladiť nezákonný stav so zákonom. V rozhodovacej praxi justičných orgánov takéto precedensy ostať nemôžu. Generálna prokuratúra je povinná konať voči osobám, ktoré pri tomto bezprecedentnom ródeu zneužívali svoju právomoc.
Vec nemala byť predmetom už policajného šetrenia (polícia nevybavuje správne delikty), nieto zatvárania ľudí (!), a nieto obžaloby a vydania meritórnych rozhodnutí súdu prvého stupňa. Všetci označení spáchali ako organizovaná skupina úmyselný trestný čin (§ 15 Trestného zákona) zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. c) Trestného zákona, policajti tiež v súbehu s trestným činom neoprávneného zásahu do práva k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a sudcovia trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona, to všetko za krízovej situácie, kde trestná sadzba je 10 až 20 rokov.
§ 15 Trestného zákona: Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa títo skutoční páchatelia budú pri vlastnej obhajobe vykrúcať a ako sa polícia už v úvode bude snažiť vec odmietnuť. Avšak skutok sa stal, a generálny prokurátor konať musí. Je vylúčené, aby na Slovensku operovali justičné gangy, ktoré si budú samé vytvárať skutkové podstaty a predstieraním ich právnej kvalifikácie budú ľudí trestať a zatvárať. A preto je potrebné, ak prevádzkari voči týmto zločincom v talároch podajú trestné oznámenia, a prokuratúra a súdy začnú konať. Toto na Slovensku nesmie pokračovať…
Vážení vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, koľkí sa ešte a do akých právne nezmyselných rozhodnutí voči občanom pustíte? Lebo nemali rúško, netestovali a neočkovali sa, nemali uzavreté prevádzky a majú zaplatiť stravu za nútenú izoláciu…?!
Pokiaľ títo sudcovia, prokurátori a ostatní štátni úradníci nebudú cítiť hrozbu vlastnej trestnej zodpovednosti, teror a šikana ostane našou súčasťou. Začalo to Covidom a právny štát zanikol. Ocitli sme sa v ťažkej svojvôli psychopatov a samozvaných tvorcov zákonov.
Štát, v ktorom predseda ústavného súdu (Ivan Fiačan) povie, že právny akt vydaný jedným štátnym úradníkom – hlavným hygienikom je „netypicky“ všeobecne záväzný právny predpis a preto ho ústavní sudcovia prejednali ako všeobecne záväzný právny predpis (skrátene povedané iba „právny predpis“, pod čím sa v zmysle zákona vždy myslí „všeobecne záväzný právny predpis“), teda právny akt jedného úradníka nie je v právnom štáte právny predpis (dekréty jednej osoby sú znakom nacistického Nemecka) a nemôže byť ako právny predpis prejednaný, napriek tomu ústavní sudcovia na čele s Fiačanom tieto dekréty vydané jednou osobou prejednali ako právne predpisy. Tým účelne navodili obraz ich všeobecnej záväznosti pre udržiavanie covidového režimu. Takýto štát je štátom justičných gangov, nie právnym štátom. Na ústavnom súde sedí najväčšia justičná mafia, ktorá si dokonca rôznymi právnickými kľučkami a krkolomnými právnymi vetami dovolí na záchranu zločineckej vlády postaviť ľudu, od ktorého má táto vláda odvodenú moc, a opakovane marí referendum.
Na stole je Národný program vyvodenia trestnej zodpovednosti politikov a štátnych úradníkov za covidové zločiny – COVIDOVÝ TRESTNÝ TRIBUNÁL. O tomto som hovorila aj na proteste v Košiciach dňa 28.10.2022. Viac k tejto téme uvediem v ďalšom článku a vo vysielaní na Slobodnom vysielači www.slobodnyvysielac.sk každý piatok od 12h00 do 15h00.
4.11.2022 Slobodný vysielači www.slobodnyvysielac.sk 12h00 do 15h00
Téma: Rozhovor s p. Štefanom.
Kniha, ktorú ste písali VY, vďaka ktorej NIKTO nebude môcť NIKDY povedať, že „to bolo inak“.
GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel.
O tom, ako na Slovensku začala totalita pre „ochranu verejného zdravia“
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok,
prispejete tým na činnosť nášho OZ – Ochrana ľudských práv a základných slobôd
Zanechajte nám komentár