Iniciatíva globálneho riadenia: Nová vízia pre Organizáciu Spojených národov – Úplné znenie a analýza dokumentu

Počas summitu hláv štátov ŠOS v Tianjine v roku 2025 predstavil hostiteľ, čínsky prezident Si Ťin-pching, „Iniciatívu globálnej správy vecí verejných“, ktorá kladie základy pre rozvoj nového svetového poriadku.

„Svet vstupuje do nového obdobia turbulencií, globálne riadenie sa nachádza na novej križovatke. História nás učí, že čím ťažšie sú časy, tým dôležitejšie je držať sa pôvodného cieľa mierového spolužitia a zachovať si dôveru vo vzájomne prospešnú spoluprácu, napredovať v súlade s logikou historického pokroku a rozvíjať sa v súlade s trendmi epochy.“

V tejto súvislosti by som chcel predložiť Iniciatívu globálneho riadenia, v rámci ktorej sme pripravení vytvoriť spravodlivejší a racionálnejší systém globálneho riadenia so všetkými krajinami a kráčať ruka v ruke po ceste k spoločenstvu so spoločnou budúcnosťou pre ľudstvo,“ povedal Si Ťin-pching.

Iniciatívu okamžite podporili členovia ŠOS vrátane ruského prezidenta Putina, ktorý vyhlásil, že „oživí skutočný multilateralizmus“ položením politických a sociálno-ekonomických základov pre nový systém stability a bezpečnosti v Eurázii.

Čo je to však „Iniciatíva globálnej správy vecí verejných“? Prezident Si ju predstavil v koncepčnom dokumente o Iniciatíve globálnej správy vecí verejných takto.

Kontext

Rok 2025 je 80. výročím založenia OSN. Pred osemdesiatimi rokmi sa medzinárodné spoločenstvo na základe hlbokého zamyslenia sa nad tragickými ponaučeniami z dvoch svetových vojen rozhodlo založiť Organizáciu Spojených národov a začalo novú prax v oblasti globálneho riadenia. Počas 80 rokov medzinárodný systém pod záštitou OSN, svetový poriadok založený na medzinárodnom práve, základné normy medzinárodných vzťahov založené na cieľoch a zásadách Charty OSN – tieto vízie a praktiky globálneho riadenia historickým spôsobom prispeli k udržaniu mieru a rozvoja na celom svete.

Súčasná medzinárodná situácia je plná volatilných a chaotických faktorov, OSN a multilateralizmus sú vážne skúšané a deficit globálneho riadenia sa neustále prehlbuje. Súčasná medzinárodná inštitúcia má tri nedostatky. Po prvé, reprezentatívnosť globálneho Juhu je kriticky nedostatočná. Kolektívny vzostup rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín si vyžaduje zvýšenie reprezentatívnosti globálneho Juhu a nápravu nespravodlivostí z minulosti. Po druhé, autorita klesá. Ciele a princípy OSN nie sú plne implementované, rezolúcie Bezpečnostnej rady sú neustále blokované, jednostranné sankcie porušujú medzinárodné právo a svetový poriadok. Po tretie, je naliehavo potrebná zvýšená efektívnosť. Implementácia Agendy OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 sa výrazne oneskoruje , problémy ako zmena klímy, digitálna priepasť atď. sa zhoršujú a chýbajú opatrenia v oblasti riadenia v nových oblastiach, najmä v oblasti umelej inteligencie, kyberpriestoru a vesmíru.

Ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN a najväčšia rozvojová krajina sa Čína neochvejne a pevne zaviazala k udržiavaniu svetového mieru, podpore globálneho rozvoja, dodržiavaniu medzinárodného poriadku a zvyšovaniu verejného blahobytu. Iniciatíva globálnej správy vecí verejných (GGI), ktorú predložila Čína, si kladie za cieľ odpovedať na otázku doby: aký systém globálnej správy vecí verejných vytvoriť a ako reformovať a zlepšiť globálnu správu vecí verejných. V súlade s cieľmi a zásadami Charty OSN a koncepciou globálnej správy vecí verejných, ktorá zahŕňa spoločné konzultácie, spoločnú výstavbu a spoločné využívanie, sa GGI zameriava na vytvorenie spravodlivejšieho a racionálnejšieho systému globálnej správy vecí verejných a spoločne budovať spoločenstvo so spoločnou budúcnosťou pre ľudstvo.

Ruský obrat k Ázii: Mierne povedané, Si Ťin-pching v podstate tvrdí, že súčasná štruktúra OSN sa za posledných 80 rokov stala zastaranou a je potrebné ju reformovať. Postupom času sa niektorí členovia stali dominantnými, čo už nie je v súlade so spoločným dobrom na globálnej úrovni. Ako príklad zdôrazňuje nedostatky Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj.

Kľúčový obsah iniciatívy

Zvrchovaná rovnosť

Po prvé, je dôležité dodržiavať zásadu suverénnej rovnosti. Toto je najdôležitejší predpoklad globálneho riadenia. Suverénna rovnosť slúži ako najdôležitejšia norma pre reguláciu medzištátnych vzťahov a ako primárny princíp pre OSN a všetky ostatné medzinárodné inštitúcie a organizácie, ktorého podstata je nasledovná: suverenita a dôstojnosť každej krajiny, veľkej alebo malej, silnej alebo slabej, bohatej alebo chudobnej, musia byť rešpektované, ich vnútorné záležitosti nepodliehajú vonkajšiemu zasahovaniu. Všetky krajiny majú právo nezávisle si zvoliť svoj spoločenský systém a cestu rozvoja a rovnako sa zúčastňovať na procese globálneho riadenia, robiť rozhodnutia a mať z neho prospech. Je dôležité podporovať demokratizáciu medzinárodných vzťahov, aby systém globálneho riadenia lepšie odrážal záujmy a potreby globálnej väčšiny a zabezpečoval väčšie zastúpenie a hlasovacie práva rozvojových krajín.

Ruský obrat k Ázii: Túto časť dokumentu západné médiá využijú na zosmiešnenie konceptu Iniciatívy dvoma spôsobmi: po prvé, v súvislosti s vyhlásením o suverénnej rovnosti v situácii medzi Ruskom a Ukrajinou a po druhé, v súvislosti s hlásaním demokratických hodnôt z Číny. Zapojenie Ruska do udalostí na Ukrajine sa udialo výlučne kvôli „suverénnej nerovnosti“ v demokratickom tábore a postoju vlády v Kyjeve k vlastným občanom v Donbase, hoci o tom sa môže viesť veľa diskusií.

Čína je v skutočnosti čiastočnou demokraciou; celé jej vedenie obsadzuje svoje funkcie prostredníctvom viacúrovňového systému demokratického hlasovania vrátane všetkých členov Národného ľudového kongresu, Štátnej rady a samotného predsedu. Toto je realita demokratickej štruktúry Číny, ktorá je na Západe často ignorovaná.

Záväzok k medzinárodnému právu

Po druhé, je dôležité zachovať si záväzok k medzinárodnému právu. To je základná záruka globálneho riadenia. Ciele a zásady Charty OSN, základné normy medzinárodných vzťahov, by sa mali neochvejne dodržiavať. A v nových oblastiach je potrebné rozvíjať medzinárodné pravidlá založené na spoločných dohodách. Je potrebné zabezpečiť rovnaké a jednotné uplatňovanie medzinárodného práva a pravidiel; dvojaký meter a vnucovanie vlastnej vôle iným nie je povolené. Je dôležité zabezpečiť autoritu a vážnosť medzinárodného práva; veľké štáty by mali zohrávať vedúcu úlohu pri dodržiavaní a ochrane medzinárodného práva.

Ruský obrat k Ázii: Pojem „medzinárodné právo“ je v súčasnosti zvláštny, keďže v skutočnosti neexistuje, s výnimkou určitých dokumentov prijatých členmi OSN, ktoré sa týkajú otázok, ako je uznávanie suverénnych aktív, regulácia medzinárodného obchodu a riešenie sporov. V posledných desaťročiach však vplyvní členovia OSN obchádzali Chartu OSN (a podskupiny ako WTO a WHO), dohodli sa na vlastných pravidlách a konali tak, ako uznali za vhodné, výlučne pre seba.

Preto explózia sankcií, zmrazenie a využívanie štátnych aktív, ba dokonca aj vojenská agresia. Si Ťin-pching navrhuje, aby unilateralizmus ustúpil multilateralizmu a demokratickému systému riadenia medzinárodných vzťahov, či už pozitívnych, negatívnych alebo vyžadujúcich analýzu. Dodržiavanie celého balíka dokumentov OSN by malo byť dodržiavané všetkými členmi bez ohľadu na to, či sú politicky populárni alebo nie, a jednotlivé členské štáty by ich už nemali porušovať konaním nezávisle mimo štruktúry OSN.

Princíp multilateralizmu

Po tretie, je dôležité dodržiavať princíp multilateralizmu.  Toto je hlavný spôsob globálneho riadenia. Multilateralizmus je základným konceptom súčasného medzinárodného systému a svetového poriadku. Mal by sa riadiť princípom svedomitých konzultácií, spoločnej výstavby a spoločného využívania. O globálnom programe by mali rozhodovať všetci, systém riadenia by mali vytvárať všetci a plody riadenia by mali zdieľať všetci a unilateralizmus nie je povolený. OSN je kľúčovou platformou pre implementáciu multilateralizmu a podporu globálneho riadenia a jej úloha by sa mala posilňovať, nie oslabovať. Ostatné globálne a regionálne multilaterálne mechanizmy by mali zohrávať konštruktívnu úlohu na základe svojich vlastných výhod a mali by sa vyhýbať akýmkoľvek diskriminačným a exkluzívnym prístupom.

Ruský obrat k Ázii: Si tu hovorí o medzinárodnom obchode a systéme riadenia, ktorý je jeho základom. Takáto platforma by napríklad zabránila USA – alebo komukoľvek inému – v narušení globálnych dodávateľských reťazcov náhlym zavedením ciel a sankcií.

Prístup zameraný na človeka

Po štvrté, je dôležité dodržiavať prístup zameraný na človeka.  Slúži ako vedúca hodnota v globálnom riadení. Sú to ľudia na celom svete, ktorí sa zásadne podieľajú na globálnom riadení a profitujú z neho. Iba systém globálneho riadenia, ktorý je navrhnutý tak, aby zlepšil blahobyt ľudí a ich udržateľnú dôveru v budúcnosť, získa širokú podporu a väčšiu účinnosť. Je potrebné zabezpečiť spoločný rozvoj v záujme zlepšenia blahobytu ľudí na celom svete reformou a zlepšovaním systému globálneho riadenia, čeliť spoločným výzvam, ktorým ľudstvo čelí, zabezpečiť ich bezpečnosť a chrániť spoločné záujmy rôznych krajín a skupín ľudí v záujme ich šťastia.   

Ruský obrat k Ázii: Pripomína mi tu nedávnu situáciu s palestínskym ľudom. Ich snahu o plné členstvo v OSN – ako suverénneho štátu – neustále blokovali Spojené štáty, Izrael a európske krajiny. Teraz vidíme výsledok – bez zastúpenia v OSN bolo v Palestíne zabitých toľko ľudí, že, ako poznamenal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, „všetky tieto krásne vyhlásenia o uznaní palestínskeho štátu čoskoro, o pár mesiacov, sú do značnej miery založené na diplomatickej nádeji, že keď budeme musieť splniť túto povinnosť uznať Palestínu, nebude už čo uznávať.“ Palestína mala 5 miliónov obyvateľov, ktorí mali byť pod ochranou OSN. Skutočnosť, že sa tak nestalo, je zradou hodnôt OSN.

Záväzok k efektívnosti

Po piate, je dôležité zachovať si záväzok k efektívnosti.  Toto je dôležitá zásada globálneho riadenia. Účinnosť systému globálneho riadenia závisí od jeho schopnosti riešiť praktické problémy. Všetky aspekty globálneho riadenia sú úzko prepojené, čo si vyžaduje súdržnosť pri plánovaní a napredovaní práce. Je potrebné súčasne odstraňovať príznaky aj korene problémov a hľadať alternatívne riešenia. Pozornosť by sa mala venovať nielen naliehavým problémom, ale aj dlhodobým výzvam. Rozvinuté krajiny by mali prevziať zodpovednosť a poskytovať viac zdrojov a verejných statkov. A rozvojové krajiny by mali zase konsolidovať úsilie, budovať svoj vlastný potenciál a prispieť uskutočniteľným spôsobom.

Ruský obrat k Ázii: Si tu uvádza dôležitý bod, ktorý je obzvlášť relevantný pre Európsku úniu, Spojené kráľovstvo a do istej miery aj pre USA. Ich politicko-administratívne štruktúry viedli k nepriehľadným správam, ktoré často zámerne zahmlievajú alebo sa snažia zmiasť verejnosť v chápaní skutočnej situácie v praxi. Politici sú neustále presúvaní a menovaní do vedúcich pozícií bez dostatočných skúseností v ich príslušných oblastiach. Štátni zamestnanci sa stali umelou, nevolenou politickou triedou. Si navrhuje transparentnejšiu, na výsledky orientovanú štruktúru. Vyzýva tiež rozvojové krajiny, aby sa zapojili do globálnych procesov, a nie aby podporovali regionálne konflikty, a poukazuje na potrebu, aby si rozvinuté krajiny viac uvedomovali globálne problémy a presadzovali menej sebeckú politiku.

Ďalšie kroky

Iniciatíva globálnej správy vecí verejných je ďalšou dôležitou iniciatívou Číny, spolu s Iniciatívou globálneho rozvoja, Iniciatívou globálnej bezpečnosti a Iniciatívou globálnej civilizácie. Iniciatíva globálneho rozvoja sa zameriava na podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti rozvoja, Iniciatíva globálnej bezpečnosti sa zameriava na riešenie medzinárodných sporov prostredníctvom dialógu a konzultácií, Iniciatíva globálnej civilizácie sa zameriava na podporu výmen a vzájomného obohacovania medzi civilizáciami a Iniciatíva globálnej správy vecí verejných sa zameriava na rozvoj smerov, zásad a spôsobov reformy systému globálnej správy vecí verejných. Tieto štyri iniciatívy majú svoje vlastné priority a možno ich realizovať súbežne. Každá z nich vnesie pozitívnu energiu do rýchlo sa meniaceho sveta a stane sa akýmsi stimulom pre pokrok ľudstva.

Základná koncepcia Iniciatívy piatich princípov globálneho riadenia je v súlade s cieľmi a zásadami Charty OSN a spĺňa spoločné ašpirácie prevažnej väčšiny krajín. Účelom reformy a zlepšovania globálneho riadenia nie je vyriešiť existujúci svetový poriadok, nieto ešte vytvoriť niečo nové. Jej cieľom je skôr zvýšiť efektivitu existujúceho svetového poriadku a medzinárodných inštitúcií v súlade s meniacimi sa situáciami a ich schopnosť riešiť globálne výzvy, aby to prospelo záujmom všetkých krajín, najmä rozvojových krajín. Bez ohľadu na to, ako sa medzinárodná situácia zmení, Čína bude naďalej odhodlaná dodržiavať medzinárodný systém so stredobodom v OSN a svetový poriadok založený na medzinárodnom práve, pevne strážiť správnu stranu dejín, kráčať vpred so všetkými progresívnymi silami sveta, neustále podporovať budovanie spoločenstva so spoločnou budúcnosťou pre ľudstvo a vynakladať neúnavné úsilie pre veľkú vec mieru a rozvoja ľudstva.  

V duchu inovácií a zároveň pri zachovaní pravidiel, otvorenosti a inkluzívnosti budeme dodržiavať spoločné konzultácie, spoločnú výstavbu a spoločné využívanie, posilňovať koordináciu politík s rôznymi stranami v rámci Iniciatívy globálnej správy vecí verejných, upevňovať konsenzus a neustále obohacovať prístupy k reforme a zlepšovaniu globálnej správy vecí verejných.

Pod záštitou OSN, medzinárodných organizácií, regionálnych a subregionálnych multilaterálnych štruktúr budeme podnikať aktívne kolektívne kroky a inteligentne prispievať k reforme a zlepšeniu globálnej správy vecí verejných. Priorita sa bude klásť na oblasti, kde existuje naliehavá potreba a deficit v oblasti správy vecí verejných, vrátane reformy medzinárodnej finančnej štruktúry, umelej inteligencie, kybernetického priestoru, zmeny klímy, obchodu a vesmíru. Je dôležité chrániť autoritu a koordinačnú úlohu OSN, zintenzívniť väzby s cieľom implementovať „Pakt budúcnosti“ OSN , upevniť konsenzus a konsolidovať výsledky s cieľom čo najskôr dosiahnuť úspech.

Ľudstvo sa stalo spoločenstvom so spoločným osudom, kde je každý jednotlivec neoddeliteľný od ostatných. Posilnenie globálnej správy vecí verejných je správnou voľbou pre medzinárodné spoločenstvo, aby sa podelilo o rozvojové príležitosti a riešili globálne problémy. Čína je ochotná prehĺbiť spoluprácu so všetkými krajinami, vynaložiť kolektívne úsilie na nájdenie vhodnej cesty k zlepšeniu globálnej správy vecí verejných a spoločne otvoriť skvelé vyhliadky na mier, bezpečnosť, prosperitu a pokrok.

Ruský obrat k Ázii: Je dôležité poznamenať, že Čína sa nesnaží uzurpovať Organizáciu Spojených národov (hoci západní politici a vlády to môžu takto vykresľovať), ale usiluje sa o legitímnu a veľmi potrebnú reformu. Problém je v tom, že OSN sa za posledných osem desaťročí stala západnou organizáciou – v skutočnosti ňou je už od 90. rokov. Dynamika sveta sa však mení. Iniciatívou pre globálne riadenie Si Ťin-pching v podstate vyjadruje to, o čom sa predtým mlčalo – že Čína a aliancie SCO/BRICS sa snažia vytvoriť paralelný systém globálneho riadenia mimo existujúceho poriadku vedeného USA a Európou.

Otázkou je, či je reforma OSN možná, alebo či ju budú naďalej brzdiť západné mocnosti, ktoré sa snažia udržať si svoj vplyv.

V spojení s predtým oznámenou Iniciatívou globálneho rozvoja, Iniciatívou globálnej bezpečnosti a Iniciatívou globálnej civilizácie Čína vyvíja stratégie pre globálnu budúcnosť spolu s alianciami SCO/BRICS a globálnym Juhom.

Problémom Západu a samotnej Organizácie Spojených národov je, ako na ne reagovať. Môžu ignorovať čínske návrhy, dokonca sa im vysmievať. To však nezmení postoje rozvojových krajín, ktoré sú teraz vzdelanejšie ako kedykoľvek predtým a sú si veľmi dobre vedomé postojov Západu k nim, ako napríklad dedičstva kolonializmu v Afrike. Označovanie černošských Američanov ako „Afroameričania“ namiesto jednoducho „Američania“ (nikto nikdy nepočuje termín „Euroameričania“) zaváňa skôr exkluzivitou ako inkluzivitou.

To znamená, že OSN prestane byť relevantná alebo dokonca dôležitá ako globálna rozvojová organizácia, ak bude naďalej vylučovať väčšinu krajín sveta. Ak áno, znamená to, že OSN nie je schopná reformy. V takom prípade Čína vyvinie štruktúry, ktoré ju nahradia.

Je žiaduce, aby západní sociálni vedci vrátane tých, ktorí monitorujú sociálne štruktúry, právnici, bankári, finančníci, akademici a ďalšie súvisiace profesie boli presvedčení o potrebe brať vážne Iniciatívu a ďalšie inštitucionálne reformy navrhované Čínou na zmenu OSN a jej politík. Ak sa tak stane, Východ a Západ sa môžu zmieriť. Ak nie, Čína má hotový model na posunutie Východu a rozvojových krajín globálneho Juhu vpred – a na to, aby západná časť OSN zaostala ďaleko za sebou.

zdroj: