Hranica, miesto slobody…

…ale aj utrpenia, dnes aj v minulosti.  Organizátorom pietnej spomienky pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch 1948 – 1989 bolo Svetové združenie bývalých politických väzňov 24. júna na cintoríne v Kežmarku.

Vojny, politické režimy v minulosti a súčasnosti určovali priamo alebo nepriamo stav slobody ľudí na hraniciach krajín. Slobodou, ale aj smrťou, perzekúciami sa končili aj osudy ľudí, ktorí túžili po slobode a pokúsili sa o prechod československých hraníc v dobe totalitného komunistického režimu v rokoch 1948-1989. Hranicu strážila pohraničná stráž s právomocami armády aj polície, strážne psy, elektrifikované ploty, ženijné nevýbušné ale aj výbušné zátarasy. Pri pietnej spomienke na všetkých usmrtených, ale aj na Ondreja Brejku a Milana Dlubača, si tragické udalosti pripomenuli Svetové združenie bývalých politických väzňov spolu s členmi, rodinnými príslušníkmi obetí, zástupcami mesta Kežmarok, Ústavu pamäti národa, Slovenského zväzu VTNP-PTP, žiakov ZŠ s sv. Kríža, s podporou riaditeľa PaedDr. Pavla Krajčího.

Na pietnej spomienke s príhovorom vystúpili Viceprimátor Mesta Kežmarok Ing. Miroslav Perignáth, za Ústav pamäti národa riaditeľ Sekcie dokumentácie Mgr. et Mgr. Ján Endrödi a členovia Svetového združenie bývalých politických väzňov pani Bačkorová a predseda združenia Ing. Imrich Body. V prejavoch pripomenuli historický kontext takzvanej železnej opony, udalostí na hraniciach v dobe totalitného komunistického režimu v rokoch 1948-1989. Zaznelo poďakovanie tým, ktorí sa v minulosti zaslúžili, aby bol odhalený tento pamätník v Kežmarku, ktorý pripomína vyše 400 obetí  na hraniciach po februári   1948, kedy krajinu ovládli komunisti. Medzi usmrtenými boli aj  mladí ľudia Ondrej Brejka a Milan Dlubač, ktorí prišli o život pri prenasledovaní príslušníkmi  pohraničnej stráže 7.júla 1980 na československo-rakúskej hranici. Ich telá boli až po  24 rokoch, na žiadosť otca Ondreja Brejku,  prevezené z Rakúska  na Slovensko.  Zomreli mladí, keď mali celý život ešte len pred sebou.  Bývalý režim im nedoprial ani len dôstojný pohreb za účasti ich blízkych, ktorí sa s nimi nestihli ani rozlúčiť. O to väčší bol  ich žiaľ. Prítomní vyzvali k zachovaniu a prehlbovaniu dosiahnutých slobôd, ľudských práv v našej krajine, aby sa neopakovali zločiny totalitného režimu.

Účastníci si uctili obete položením vencov k pamätníku. Pietna spomienka bola ukončená hymnami štátov z ktorých pochádzali obete. Česť ich pamiatke!