Buďme väčší egoisti

Spotrebiteľské poradenské centrum S.O.S. Poprad oslavuje v týchto dňoch svoje piate narodeniny. Po celý čas kontinuálne poskytuje poradenstvo spotrebiteľom, ktorým predajcovia odmietajú uznať reklamáciu, zrušiť zmluvu, majú problém s úžernými úvermi či zmluvami uzavretými pokútnym spôsobom medzi dverami, cez telefón či na predvádzacej akcii. O činnosti združenia i samotných spotrebiteľoch nám viac porozprával jeho predseda a mediátor Ing. Michal Fáber.

Aké projekty v súčasnosti realizujete?

Vďaka podpore Ministerstva hospodárstva SR môžeme prevádzkovať dve poradenské centrá pre spotrebiteľov v Prešovskom, Košickom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji so sídlom  v Poprade a Nitre. Spolupracovníčku máme i v Bratislave. Uchádzame sa  i o podporu projektu Senior Ombudsman, ktorý sa teší veľkej obľube. Veríme, že uspejeme. Poslali sme prihlášku za člena organizácie BEUC, európskej spotrebiteľskej organizácie, ktorá presadzuje záujmy spotrebiteľov na európskej úrovni a v súčasnosti má 41 členov z 31 krajín. Podali sme aj niekoľko ďalších projektov, o ktorých budeme verejnosť včas informovať.

S akými problémami môžete spotrebiteľom pomôcť?

V súčasnosti riešime veľké množstvo reklamácií obuvi. Už po pár dňoch nosenia sa topánky doslova rozpadajú, no reklamáciu predajca zamietne, pretože ju dá posúdiť vlastnej eseročke. Žiaľ, umožňuje to zákon. Máme veľmi veľa prípadov týkajúcich sa reklamácií kuchynských spotrebičov, elektroniky, nábytku či šperkov. Okrem krajských inšpektorátov SOI k nám dokonca už i sudcovia posielajú spotrebiteľov, ktorých gniavia úvery najmä od bánk a nebankoviek. Oni sami sa už na to, čo sa deje, nedokážu pozerať. Prichádza leto, a to je u nás sezóna reklamácií nevydarených dovoleniek a služieb s tým súvisiacich. A čo nás mrzí, je stále prekvitajúci “obchod” dodávateľov energií “medzi dverami”. Už dlhšie voláme potom, aby tento spôsob uzatvárania zmlúv bol považovaný pri zmluvách s dodávateľmi energií za nekalú obchodnú praktiku. V niektorých krajinách je vyslovene zakázaný a aj podľa európskeho práva by sme to v našej legislatíve mohli takto upraviť. Rovnako poplatky a sankcie, nazvite si ich ako chcete, za predčasné ukončenie zmluvy či prechod k inému dodávateľovi. Z nášho pohľadu jednoznačne ide o neprijateľné zmluvné sankcie, no kompetentní to nechcú vidieť. Potom k nám doslova plačúc prichádzajú ľudia, ktorí si niekoho vyvoňaného a slušného pustili do bytu, popodpisovali mu niečo, čomu vôbec nerozumejú, a keď sa im to v hlave rozjasní, chcú ísť späť k starému dodávateľovi. A za tento “chaos” sa im nový aj starý dodávateľ neostýcha napariť pokutu, ktorú samozrejme nazve krajšie – deaktivačný poplatok.

Mnoho ľudí si myslí, že práve im sa to nestane. Že oklamať, zaviesť a nachytať sa dajú len dôchodcovia…

Prax hovorí iné. Slovač, keď počuje, že môže niečo ušetriť, zdravý rozum sa vypína. Je jedno, či ide o mladého inžiniera alebo osemdesiatročnú pani. Pritom napríklad spomínaný energetický trh je u nás tak výrazne regulovaný, že je v podstate úplne jedno, s kým máte uzavretú zmluvu na dodávku elektriny či plynu, pretože každý má možno s rozdielom troch eur rovnaké ceny. Rovnako sa správame pri organizátoroch prezentačných akcií. Niekto nám zavolá, je milý, ponúkne darček, výhru zadarmo, dohodne si stretnutie doma, vraj mate pozvať priateľov, nech je veselšie, a zrazu sa ráno prebudíte a v kuchyni stoja škatule s nepotrebnými hrncami, masážnymi či detoxikačnými prístrojmi, dekami alebo inými haraburdami, za ktoré ste „vyvalili“ celé úspory. Vďaka deravej legislatíve je obrana veľmi ťažká, pretože na akcie usporiadané u vás doma zákon prihliada benevolentnejšie ako na klasické “predvádzačky” v pohostinstvách, nákupných centrách či obecných domoch. A napríklad  starostovia a primátori obcí a miest by mali oveľa viac dbať na to, aby ich obecné médiá nepropagovali tieto nekalé obchodné akcie.

Ako sa brániť? Ako nesadnúť na lep podvodníkom?

Možno to bude znieť nemilo, no ľudia by sa mali viac starať o seba. Byť egoistickejší v tom zmysle, že si radšej doprajú menej, no o to kvalitnejšie. Vezmime si napríklad potraviny. V ich prípade sa naozaj vyplatí premýšľať a nedať do úst hocaký akciový, lacný tovar. Necháme sa kŕmiť chémiou a odpadom a potom o pár rokov plačeme, aké drahé sú lieky. Zabúdame, že najlepším liekom je strava a preto sa do nej oplatí investovať viac. Rovnako ostatný tovar. Tu doslova platí, že menej je viac. Radšej si kúpim kuchynský robot v kamennom obchode ako na predvádzačke, kde mi tvrdia, že stojí 1500 eur, ale mne ho práve dnes dajú len za 900. Na 100% je predražený a keď sa nebodaj pokazí, kde je lepšie ho reklamovať? V neďalekom kamennom obchode alebo u milého, vyvoňaného predavača, ktorý zdúchne s našimi peniazmi a už ho nikdy v živote neuvidíme?

Rovnako dôležitá je tzv. nedotknuteľnosť obydlia…

Áno, je to ľudské právo garantované ústavou. Nikoho cudzieho, čo ako príjemného, do bytu, ani do vchodu, nikdy nepúšťajte. Ani keď sa u vás vopred telefonicky “objedná”. Načo? Všetko, čo potrebujete, nájdete v kamenných obchodoch. Tovar si tam môžete popozerať, vyskúšať, môžete si urobiť prieskum, porovnať ceny a kvalitu ostatných výrobkov. Nie ste hlúpejší ani nevzdelanejší od suseda, keď sa budete rozhodovať či niečo kúpite alebo podpíšete aj celé dni alebo týždne. Práve naopak, je to veľmi múdre. Dobre urobíte, ak sa pred podpisom akejkoľvek  zmluvy či kúpou tovaru poradíte s blízkymi alebo rovno s odborníkom. Pýtajte si návrhy zmlúv a oboznámte sa s nimi. Nikdy nič nepodpisujte medzi dverami.  Ušetríte si tak množstvo bezsenných nocí a peňazí.

A čo povestný lokál patriotizmus? Je tento prístup pro-spotrebiteľský?

Veľmi. Naše babky kupovali všetko v inom obchode, aby zarobili všetci susedia, ktorí niečo vyrábali či predávali, nielen jeden. Všetko v blízkosti svojho bydliska. Tak bolo dobre všetkým. Alebo napríklad Švajčiari. Keď niečo potrebujú, najprv sa poobzerajú vo svojom meste. Ak to nedostať tam, hľadajú vo svojom kantóne, regióne. A ak danú vec nenájdu ani v ponuke švajčiarskych výrobcov, popremýšľajú, či daný tovar vôbec potrebujú. Podporujú svojich. A to je cesta. Nenakupujme v zahraničných supermarketoch cudzokrajné tovary, naše sú veľmi často oveľa lepšie. A zároveň, dbajme o svoje životné prostredie, pretože keď sa oň budeme starať, odplatí sa nám zdravšími potravinami. Nie je to nič komplikované. Môžeme začať napríklad tým, že obmedzíme používanie plastových vreciek a igelitiek. My, Slováci ich totiž používame, úplne zbytočne, najviac v EÚ.  (pva)