Harabin: Z Ukrajiny sa stala teroristická organizácia a skončí presne ako ISIL v Sýrii

JUDr. Štefan Harabin

Vladimír Putin vyhlásil v stredu stanné právo v štyroch subjektoch Ruskej federácie – Doneckej a Luganskej ľudovej republike, ako aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozhodnutie ruského prezidenta okomentoval bývalý dlhoročný sudca, expredseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin.

Harabin: V tejto spojitosti treba uviesť, že uvedené oblasti a republiky sa stali z hľadiska štátoprávneho definitívnou súčasťou územnej celistvosti Ruskej federácie.

Nielen ja, ale celý svet, ktorý prijíma pravdu vie, že v roku 2014 došlo na Ukrajine k neústavnému teroristickému štátnemu prevratu. Aj moskovský súd v tomto smere vydal konkrétne a jednoznačné rozhodnutie.

V Kyjeve je pri moci nacisticky teroristický banderovský režim, ktorý má z hľadiska doteraz produkovanej nacistickej činnosti a konkrétnemu teroristickému pôsobeniu vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu jasné atribúty teroristickej organizácie.

V tomto smere, je len logické a nesporne legitímne, že prezident Putin vzhľadom na posledné teroristické aktivity, jednak vo vzťahu ku krymskému mostu, ale aj vo vzťahu k teroristickým konkrétnym akciám voči týmto republikám, resp. oblastiam, vyhlásil v týchto lokalitách stanné právo.

Je v tejto súvislosti nutné konštatovať, že na územiach Doneckej a Luganskej republiky bolo aplikované stanné právo už predtým, než sa stali súčasťou Ruskej federácie. Ide o logický rezultát, že z hľadiska bezpečnostného nasledoval v legislatívnej rovine tento krok zo strany prezidenta Ruskej federácie Putina.

Aj na vzhľadom už na vyššie vyjadrené argumenty zjavne prestala existovať ukrajinská štátnosť v klasickej podobe i práve cez neústavne udalosti v roku 2014 a následne teroristické akty. Dostala sa očividne do polohy teroristickej organizácie, ktorá skončí presne takým istým spôsobom ako jej paralelný súputnik ISIL v Sýrii.

Vladimir Putin zaviedol stanné právo v štyroch nových regiónoch: čo to znamená?

Jeho prvky budú pôsobiť v celom Rusku

Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol zaviesť stanné právo v DĽR, LĽR, ako aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Oznámil to počas operatívneho stretnutia s členmi Bezpečnostnej rady. Text dekrétu je zverejnený na internetovej stránke Kremľa. O jeho podpise boli poslanci informovaní a už bol zaslaný na schválenie Rade federácie.

“Vzhľadom na to, že ozbrojená sila sa používa proti územnej celistvosti Ruska <…> rozhodujem sa: zaviesť stanné právo 20. októbra 2022 od nultej hodiny na územiach Doneckej ľudovej republiky, Luganskej ľudovej republiky, Záporožia a Chersonu regióny,“ píše sa v správe. Hlava štátu pripomenula, že stanné právo bolo v týchto regiónoch zavedené ešte pred vstupom do Ruska: „Teraz musíme tento režim formalizovať už v rámci ruskej legislatívy.

Šéfovia Chersonskej a Záporožskej oblasti, ako aj Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky dostanú dodatočné právomoci na zaistenie bezpečnosti, uviedol Putin. Objasnil, že ich konanie by malo byť primerané situácii.

Samostatne sa v dekréte uvádza, že „ak je to potrebné“ počas obdobia stanného práva v Rusku (bez obmedzenia na konkrétne regióny), možno uplatniť iné opatrenia ustanovené zákonom „o stannom práve“. Zavedenie stanného práva znamená, že v týchto regiónoch možno prijať tieto opatrenia:

• posilnenie ochrany verejného poriadku, zabezpečenie verejnej bezpečnosti, stráženie vojenských, dôležitých štátnych a špeciálnych objektov;

• zavedenie osobitného režimu prevádzky pre dopravné a energetické zariadenia, ako aj komunikačné a komunikačné zariadenia;

• kontrola práce uvedených zariadení, tlačiarní, počítačových centier a automatizovaných systémov, ako aj ich využitie „pre obranné potreby“;

• evakuácia hospodárskych, sociálnych a kultúrnych zariadení, ako aj dočasné presídlenie obyvateľov do bezpečných oblastí s povinným zabezpečením stacionárneho alebo dočasného bývania týmto obyvateľom;

• pozastavenie činnosti politických strán, iných verejných alebo náboženských združení, ktoré podkopávajú obranu a bezpečnosť Ruska, ako aj ukončenie činnosti podobných medzinárodných organizácií;

• zavedenie osobitného režimu vstupu na územie regiónu a výstupu z neho, ako aj obmedzenie slobody pohybu na ňom;

• obmedzenie pohybu vozidiel a ich kontrola;

• zavedenie vojenskej cenzúry poštových zásielok a správ prenášaných pomocou telekomunikačných systémov, ako aj kontrola telefonických rozhovorov, vytvorenie cenzúrnych orgánov, ktoré sa priamo zaoberajú týmito otázkami;

• zákaz predaja zbraní, streliva, výbušnín a jedovatých látok, zavedenie osobitného režimu pre obeh liekov a prípravkov obsahujúcich omamné a iné silné látky, alkoholické nápoje;

• obmedzenie výstupu z územia Ruska;

• zapojenie občanov do výkonu prác pre potreby obrany, do obnovy zničených objektov a do boja proti požiarom a epidémiám;

• zaistenie majetku potrebného pre potreby obrany s následnou úhradou nákladov na zaistený majetok;

• zákaz alebo obmedzenie výberu miesta pobytu alebo bydliska;

• zákaz alebo obmedzenie zhromaždení a iných hromadných podujatí, ako aj zákaz štrajkov;

• internácia občanov štátu vo vojne s Ruskom;

• zavedenie režimu zvýšeného utajenia v úradoch;

• uvalenie zákazu vychádzania.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov neskôr uviedol, že uzavretie hraníc sa neplánuje. Túto informáciu potvrdil aj námestník ministra zahraničných vecí Ruska Jevgenij Ivanov.

Prezident tiež rozhodol o zavedení „strednej úrovne reakcie“ v ôsmich pohraničných regiónoch Ruska vrátane Krymu, Sevastopolu, Belgorodu a Kurska. V súlade s týmto rozhodnutím musia vedúci týchto regiónov zabezpečiť:

• posilnenie ochrany verejného poriadku, zabezpečenie verejnej bezpečnosti, ochrana vojenských, dôležitých štátnych a špeciálnych zariadení;

• zavedenie osobitného režimu prevádzky pre dopravné a energetické zariadenia, ako aj komunikačné a komunikačné zariadenia;

• kontrola práce uvedených zariadení, tlačiarní, počítačových centier a automatizovaných systémov, ako aj ich využitie „pre obranné potreby“;

• dočasné presídlenie obyvateľov do bezpečných oblastí s povinným poskytnutím stacionárneho alebo dočasného bývania týmto obyvateľom;

• zavedenie osobitného režimu vstupu na územie regiónu a výstupu z neho, ako aj obmedzenie slobody pohybu na ňom;

• obmedzenie pohybu vozidiel a ich kontrola.

Rovnakým rozhodnutím bol zavedený stupeň „vysokej pohotovosti“ aj v iných regiónoch Centrálneho federálneho okruhu a Južného federálneho okruhu, ktorý rozširuje jeho účinok aj na región hlavného mesta. Podľa textu vyhlášky zavedenie tejto úrovne zahŕňa:

• posilnenie ochrany verejného poriadku, zabezpečenie verejnej bezpečnosti, stráženie vojenských, dôležitých štátnych a špeciálnych objektov;

• obmedzenie pohybu vozidiel a ich kontrola;

• zavedenie osobitného režimu prevádzky pre dopravné a energetické zariadenia, ako aj komunikačné a komunikačné zariadenia;

• kontrolu nad prácou spomínaných zariadení, tlačiarní, výpočtových stredísk a automatizovaných systémov, ako aj ich využívania „pre potreby obrany“. 

Pokiaľ ide o „základnú úroveň pripravenosti“ , ktorá bola zavedená vo všetkých ostatných regiónoch, znamená to:

• posilnenie ochrany verejného poriadku, zabezpečenie verejnej bezpečnosti, stráženie vojenských, dôležitých štátnych a špeciálnych objektov;

• zavedenie osobitného prevádzkového režimu pre dopravné a energetické zariadenia, ako aj spoje a spoje.

Putin po podpise dekrétov dal pokyn na vytvorenie špeciálnej Rady pre koordináciu prác na zlepšení bezpečnosti, ktorú povedie premiér Michail Mišustin. Upresňuje sa, že súčasťou rady budú podpredsedovia vlády, zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní, prezidentskej administratívy, ako aj Štátna rada, „ktorá zabezpečí úzku spoluprácu so všetkými regiónmi krajiny“.

Moskovský starosta Sergej Sobyanin ako predseda komisie štátnej rady pre štátnu správu dostal od prezidenta pokyn, aby sa zapojil do koordinácie práce regiónov na zlepšenie bezpečnosti. „V zmysle týchto dekrétov prijmeme potrebné opatrenia na zlepšenie bezpečnosti civilných objektov a zariadení na podporu života. <…> Zároveň musím povedať, že v súčasnosti sa nezavádzajú žiadne opatrenia na obmedzenie bežného rytmu života v meste [Moskva],“ napísal Sobyanin.

Ako vysvetlil Dmitrij Gorbunov, partner spoločnosti Rustam Kurmaev & Partners, majetok, ktorý môže štát odobrať organizáciám podľa stanného práva na zabezpečenie obranyschopnosti, zahŕňa vybavenie, nehnuteľnosti, produkty atď. Za určitých okolností sa na naliehanie štátu môže zmeniť organizačná forma podnikov, môže sa od nich vyžadovať aj plnenie úloh a zabezpečovanie plnenia objednávok na obranné a bezpečnostné účely, hovorí Gorbunov. Zákon tiež neustanovuje taxatívny zoznam majetku a majetku, ktorý možno odobrať podnikateľom a verejnosti.

Anastasia Morozová