Harabin na konferencii v Teheráne: Zabráňme zničeniu planéty Zem prostredníctvom jadrového konfliktu

V panely 4. pod názvom: „Ako môže medzinárodné spoločenstvo posilniť zodpovednosť štátov, ktoré vykonávajú alebo podporujú protiprávne útoky proti civilnej jadrovej infraštruktúre?“, som okrem iného povedal:

Vážení kolegovia, drahí hostia dovoľte mi k našej téme upriamiť vašu pozornosť najmä na tri hlavné otázky. Po prvé, na existenciu základných a všeobecne platných právnych noriem medzinárodného práva. Ide najmä o Chartu OSN, ktorá vyslovene zakazuje štátom použitie sily, alebo hrozby silou proti iným štátom. Následne samotná Zmluva o nešírení jadrových zbraní jasne ustanovuje právo každého štátu na mierové využitie jadrovej energie. Ruská federácia predložila v máji roku 2024 na rokovanie Bezpečnostnej rady OSN návrh rezolúcie, ktorý žiadal zákaz rozmiestňovania či používania zbraní vo vesmíre.

Tu treba zdôrazniť, že Bezpečnostná rada OSN túto rezolúciu neprijala, pričom tu išlo o zákaz akýchkoľvek zbraní, nielen jadrových. Súčasne dnes USA obviňujú Ruskú federáciu, že táto sa snaží umiestniť do vesmíru jadrovú zbraň, ktorá by zrušila ich satelitné spojenia. Po druhé, na fakt, že už existujú okrem pokusov útokov na iránske jadrové zariadenia aj skúsenosti z vojnového konfliktu Ukrajiny proti Ruskej federácii, ktoré tiež priamo potvrdili útoky na jadrové zariadenia, na jadrovú elektráreň v Kurskej oblasti v auguste roku 2025, či viacnásobné útoky kyjevského fašistického režimu na Záporožskú jadrovú elektráreň v tom istom roku.

Tieto útoky boli potvrdené aj pracovníkmi Medzinárodnej atómovej agentúry (MAAE). Po tretie každý štát má právo na sebaobranu v zmysle čl. 51 Charty OSN v prípade napadnutia silou, nesporne teda aj Irán pri útokoch Izraela ho mal. Dovoľte mi predložiť môj návrh na zváženie pre účastníkov panela. Podľa môjho názoru je nevyhnutné spoločne spájať všetky dostupné diplomatické prostriedky a využiť medzinárodné fóra na formulovanie a presadzovanie spoločnej pozície o označovaní akýchkoľvek pokusov o útoky na jadrové zariadenia zo strany ktoréhokoľvek štátu za teroristický čin. A najhlavnejšie, spoločne prijať označenie takýchto štátov za štáty teroristické. Bez najmenších pochybností ide o reálnu hrozbu nielen úniku radiácie, ale vypuknutia všeobecnej jadrovej vojny. Ani jeden štát si totiž nemôže byť istý, či sa nestane cieľom teroristického útoku na svoje jadrové zariadenia. Je preto nevyhnutné sa spoločne proti teroru brániť. A teroristický štát následne treba podrobiť sankciám, politickej, diplomatickej a ekonomickej blokáde až do doby, keď sa verejne nezriekne takýchto útokov, či nebude s takýmto štátom inak naložené.

V prípade Ukrajiny je táto otázka pomerne jasná už dnes. Nielen predpokladá koniec nelegitímneho fašistického režimu v Kyjeve, ale veľmi pravdepodobne bude ako samostatný štát pod kuratelou veľmocí, v prvom rade pod kontrolou Ruskej federácie. Izrael jasne súčasne porušuje svoje medzinárodné záväzky podľa Charty OSN a rovnako terorizuje okolité štáty. Irán si plní svoje povinnosti podľa článku dva a nasledujúcich zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Izrael ani nepotvrdzuje, ani nepriznáva, že vlastní jadrové zbrane. Fakt, že útočí na jadrové zariadenia však jednoznačne predstavuje teroristický útok. Také pokusy a útoky na jadrové elektrárne vidíme dnes zo strany Ukrajiny.

Záverom vyjadrujem presvedčenie, že práve toto stretnutie v Teheráne bude silným apelom medzinárodnému spoločenstvu, že sme všetci na svojich postoch povinní urobiť všetko, čo je možné, aby sme zabránili zničeniu planéty Zem prostredníctvom jadrového konfliktu.

^{TV MY SK}