DOKUMENT: Harabin žiada Žilinku zrušiť rozhodnutie o obvinení za hanobenie ukrajinského národa
Harabinove obvinenie za výrok o Putinovi je založený na nasledujúcom právnom idiótizme – podľa Lipšica, Honza, Nociara, prokurátorov špeciálnej prokuratúry, Piknu, sudcu špecializovaného trestného súdu a Kochlica, vyšetrovateľa NAKA: „Každý musí byť trestne stíhaný a odsúdený za to, že si dovolil kritizovať režim Hitlera v Nemecku, lebo tým hanobil nemecký národ“
Bývalý minister spravodlivosti SR Štefan Harabin sa prostredníctvom svojho advokáta dožaduje u generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní.
Ako obvinený zo spáchania prečinu schvaľovania trestného činu v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa §§ 338 ods. 1 a 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. týmto prostredníctvom obhajcu podávam podľa ustanovenia § 364 ods. 1 písm. a) Tr. por. generálnemu prokurátorovi návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní a to z nasledujúcich dôvodov.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený 16. 5. 2022 priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť, ktorú podaniami z 31. 5. 2022 a 1. 6. 2022 podrobne odôvodnil. Uvedená sťažnosť bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 7. 9. 2022, sp. zn. VII/2 Gv 53/22/1000-36, zamietnutá ako nedôvodná.
V 28 stranovom odôvodnení zamietajúceho uznesenia, ktorým správoplatnil vznesenie obvinenia sa dozorujúci prokurátor nezaoberal zjavnými nezákonnosťami, ktoré boli konkrétne vytýkané písomne odôvodnenou sťažnosťou 31 mája 2022 a 1. júna 2022. V intenciách zákonných povinnosti uložených dozorujúcemu prokurátorovi Trestným poriadkom, prokurátor, argumentačno-analytickým spôsobom po právnej stránke nereagoval ani na jedinú z tam detailne faktograficky poukázaných nezákonnosti, ktoré predchádzali vzneseniu obvinenia.
Vzhľadom na absenciu konkrétnej právnej reakcie prokurátora v zamietajúcom uznesení opieram predmetný návrh na rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 Tr. por. o právnu argumentáciu, ktorú som do spisu sprítomnil v sťažnosti 31. 5. 2022:
„JUDr. Tomáš Honz ÚŠP v úradnom zázname prokurátor z 15. 4. 2022 sp. zn. VII Gv53/22/1000-4, uviedol: „V trestnej veci pre trestný čin – prečin schvaľovanie trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák., kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci uznesením podľa § 199 ods. 1 Tr. por. z 27. 2. 2022 vydaným vyšetrovateľom MV SR, NAKA, odbor Bratislava,ČVS:PPZ-4/NKA-BA2-SV-2022, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v predmetnom uznesení, ktorá trestná vec bola odstúpená z dôvodu vecnej príslušnosti okresným prokurátorom OP Bratislava II 08.04.2022,sp. zn. 3Pv 79/22/1103-14, že skutok bude v ďalšom konaní právne posudzovať ako spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Urobil tak bez akejkoľvek zmeny či špecifikácie skutkových okolností, pričom zo skutku v uznesení o začatí trestného stíhania z 27. 2. 2022 ani len náznakom nevyplýva, že by mohol byť posudzovaný i ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák..
V tomto konkrétnom postupe prokurátora jednoznačne ide o subjektívny postoj, právny názor k právnej kvalifikácii dovtedy posudzovaného skutku iba ako prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. V čase vydania tohto úradného záznamu som bol pritom jedinou osobou podozrivou zo spáchania tohto skutku, ktorý podľa vyšetrovateľa napĺňal iba znaky prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák.. Úradný záznam bol vyšetrovateľovi PPZ, NKA doručený 27.04.2022. Aj z tohto dôvodu preto procesne rozhodovať o mojej sťažnosti je oprávnený najbližšie Honzovi nadriadený prokurátor podľa § 190 ods. 2 písm. a) Tr. por.. Ak o sťažnosti nebude rozhodnuté postupom podľa § 190 ods. 1 Tr. por., je prokurátor ÚŠP povinný predložiť kompletný spis na rozhodnutie najbližšiemu nadriadenému, ktorým, pre notoricky známe nepriateľstvo voči mojej osobe nemôže byť Lipšic.
V uznesení vyšetrovateľa PPZ, NAKA, z 27.02.2022, sp. zn. PPZ-4/NKA-BA2-SV-2022, o začatí trestného stíhania vo veci, je skutok kvalifikovaný ako prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. V tomto štádiu vyšetrovania skutok neobsahoval následok spôsobený konaním dovtedy neznámeho páchateľa. Po odstúpení trestnej veci okresným prokurátorom OP BA II na ÚŠP, Honz 15.04.2022 vydal „pokyn“, že skutok sa bude ďalej posudzovať aj ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Následne, ale až 16.05.2022, vyšetrovateľ vydal uznesenie o vznesení obvinenia voči mojej osobe pre prečiny schvaľovania trestného činu a hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa §§ 338 ods. 1 a 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Až v tomto uznesení vyšetrovateľ doplnil skutok o formuláciu: „ ….ktorého sa dopustil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin v súvislosti so spáchaním aktu agresie Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorý začal 24.02.2022 a zároveň verejne hanobil ukrajinský národ.“
Takto formulované skutky v jednotlivých štádiách trestného konania spôsobujú nezákonnosť postupu vyšetrovateľa pri vydávaní rozhodnutí, pretože totožnosť skutku je zachovaná aj totožnosťou následku. Následok musí byť vždy totožný, konkrétny. Na začiatku vyšetrovania nebol vyjadrený v skutku následok. Následkom sa rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu/ov, ktoré sú objektom trestného činu. V prípade oboch prečinov ide o rôzne a odlišné následky. Porovnaním skutkov v jednotlivých uzneseniach, absentuje nielenže totožnosť vyjadreného následku, ale aj to, že pre skutok posúdený prokurátorom ÚŠP ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nebolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a do uznesenia o vznesení obvinenia bol doplnený následok vyjadrený slovami „hanobil ukrajinský národ“.
Viac v dokumente TU.
Zdroj: 
Zanechajte nám komentár