Budú Taraba a Kuffovci novodobí „JUDÁŠI“ v parlamente ?

Mal som možnosť byť dva a pol roka v Národnej rade a tak si chvíľu po boku Vladimíra Mečiara užiť politické „maniere“ a politikárčenie, respektíve politickú kultúru v tejto najdôležitejšej inštitúcii Slovenska. Aj Mečiar mal svojich „judášov.“ Volali sa Eduard Kolesár a Karol Džupa. Týchto, podľa svedkov, navštívil večer pred hlasovaním Jirko Malchárek s kufríkom a na druhý deň hlasovali s Dzurindom. Vtedy sa jednalo o veľké peniaze, pochopiteľne štátne, teda peniaze všetkých občanov.

Pozorne som v stredu 28. septembra a vo štvrtok dopoludnia počúval rokovanie v Národnej rade. Nebudem rozoberať jednotlivé diskusné príspevky, ale si môžem urobiť svoju vlastnú mienku. Teraz sa rokuje, poviem o historickom odvolávaní politika Igora Matoviča, ktorého už jeden krát „zhovädil“ jeho súputník Richard Sulík, keď ho zrušili z pozície premiéra. Vtedy však Matovič zasadol na stoličku ministra financií. Vedel, že i z tejto pozície bude môcť veci riadiť ďalej. Teraz, títo jeho „bratia v triku,“ sa rozhodli ho odvolať aj z pozície ministra.

Argumentácia si vždy nájde svoju cestičku. V podaní poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu možno mala svoju logiku, ale to, že majú čarovnú guľu a vidia dopredu čo sa stane, jednoducho nesedí. Teraz som pochopil, prečo barometer v podobe politických prieskumov nedáva strane Život, pod vedením Tomáša Tarabu žiadne, respektíve minimálne desatiny percent nad nulou. Bolo počuť „veď ten Taraba mal firmu s Petrom Koščom na úteku.” Povedal som si, že na tom nevidím nič zlé. Keď som počul, že tí Kuffovci, to sú takí „pánbičkári,“ tiež som si povedal, že to je normálne a rešpektujem ich svetonázor… ich videnie sveta. Argumentácia, ktorú predviedli pri obhajobe svojho hlasovania v prípade Matoviča ma presvedčila, že sa jedná o “obchodníkov s teplou vodou.” A potom nastáva logická otázka. Vážení páni Taraba a Kuffovci, ktože Vás to vyviezol do NR SR? Nebol to náhodou Marián Kotleba? Vy ste už jeden krát zradili. Neviem, aké ste mali s Kotlebom dohody. Možno, že sa odčleníte. Pre mňa je to totiž zrada. Prvým takým zradcom bol dnes už nebohý František Gaulieder. Potom sa už toto prebiehanie stalo normálne. Sú však nepísané zásady. Napríklad. Keď návrh zákona predkladá opozičný poslanec, tak sa neschváli, aj keď by bol akokoľvek dobrý. Česť výnimkám. Tiež je nepísaným pravidlom, že keď príde návrh na odvolanie koaličného ministra, hlasovať za jeho odvolanie je povinnosťou každého opozičného poslanca, čo títo páni už v štrnástich prípadoch aj urobili.

Takže páni, zapíšete sa do histórie Slovenského parlamentarizmu ako JUDÁŠI, teda zradcovia? Najsmutnejšie na tom ale je, že dobrý zvuk mena Kuffa, teda hlavne vďaka kňazovi Mariánovi
Kuffovi, by v takomto prípade dostal úplne iný tón. Môžu byť akékoľvek dohody, principiálna povinnosť je hlasovať za odvolanie.
To, že nastúpi nový liberalizmus za pomoci Petra Pellegriniho je dosť pravdepodobné, ale aj stále s otáznikom. A iba čas ukáže. Jediné, o čo sa tu ešte možno hrá, je štátny rozpočet. Ale istota s akou včera Boris Kollár povedal, že táto vláda bude pokračovať ďalej len potvrdila, že tu niečo nie je v poriadku. Že dohody existujú a Tarabovci sú pravdepodobne ich súčasťou. Človek mieni, „Život rieši.” Vždy je z pravidla viac riešení. Ako naznačil Roman Michelko. Môže nastať ešte aj podobný scenár, ako v prípade Miroslava Kollára a Tomáša Valášeka. Tí jednoducho opustili rady koalície a dnes sú pripravení hlasovať za odvolanie Matoviča. To isté môžu urobiť napríklad aj Juraj Šeliga
a Jana Žitňanská. No a v tom prípade by sme mali zase inú situáciu a stým spojenú zmenu politických síl. A potom by už neboli Taraba a Kuffovci len „judáši,” ale aj „somári.”

Nakoniec sa tento týždeň, aj kvôli týmto politickým šachom, hlasovať nebude.
Je štvrtok poobede a padlo rozhodnutie poslaneckého grémia. Hlasovať o odvolaní Igora Matoviča sa bude až v utorok 4. októbra 2022.

Miroslav Jureňa, 29. septembra 2022