Doc. Dudáš: ODVOLANIE voči Rozsudku Špecializovaného trestného súdu
Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznal vysokoškolského pedagóga Jána Dudáša za vinného zo spáchania prečinu popierania a schvaľovania holokaustu. Sudca Miroslav Mazúch vyhlásil, že „sloboda prejavu nie je bezbrehá“ Doc. Ján Dudáš sa voči svojvôli sudcu a prokurátora odvolal…
Skutok spočíva v tom, že Doc. Ing. Ján Dudáš DrSc. dňa 1. augusta 2019 zverejnil na InfoVojne, pod článkom s názvom „List docenta Dudáša šéfovi Múzea holokaust v Seredi“, svoju reakciu adresovanú vedúcemu pracovníkovi múzea PhDr. Martinovi Korčokovi, PhD., ktorá bola exkurzom do histórie pojmu holokaust, kde citoval viaceré verejné zdroje vrátane slovníka.
Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku uznal vysokoškolského pedagóga Jána Dudáša za vinného zo spáchania prečinu popierania a schvaľovania holokaustu. Uložil mu peňažný trest vo výmere 700 eur, v prípade jeho nezaplatenia náhradný jednomesačný trest väzenia. Tiež prepadnutie veci vrátane osobného počítača. Utorkový rozsudok súdu nie je právoplatný, prokurátor sa odvolal, obhajca obžalovaného si ponechal lehotu na prípadné podanie odvolania.
Trestnú činnosť, pre ktorú bol obžalovaný uznaný za vinného, považuje súd za závažnú, pretože má vplyv aj na ostatných členov spoločnosti. „Sloboda prejavu nie je bezbrehá, má určité limity. Tieto limity vyjadrené zákonom vyplývajú z medzinárodných dohovorov a z Ústavy SR,“ zdôraznil samosudca Miroslav Mazúch.
Konanie obžalovaného však kvalifikoval miernejšie, ako je uvedené v obžalobe. „Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou, že by konanie, tak ako bolo popísané pri vznesenom obvinení a pri podaní obžaloby, napĺňalo aj všetky znaky zločinu výroby a rozširovania extrémistického materiálu,“ doplnil sudca.
Pedagóg zaslal v roku 2019 otvorený list vedúcemu Múzea holokaustu v Seredi Martinovi Korčokovi. V liste obžalovaný napríklad uviedol, že „holokaust v Seredi je mytológia v rozpore so skutočnosťou, de facto je to múzeum niečoho, čo v Seredi neexistovalo“.
V roku 2020 bývalá Národná kriminálna agentúra zasahovala v dome obžalovaného, ako aj v jeho kancelárii na Technickej univerzite v Košiciach.
Súd argumentoval, že to, čo sa dialo počas rokov 1942 až 1945 v Seredi, bolo opísané v znaleckom posudku. Znalec označil list napísaný obžalovaným za nedbalú, neserióznu prácu s odbornou literatúrou. Autor podľa znalca používal selektívne citáty, ktoré boli prekrútené, išlo o neúplné informácie a išlo aj o autorov, ktorí boli na území iných štátov odsúdení pre trestnú činnosť v súvislosti s touto oblasťou.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave Martin Nociar zahlásil odvolanie v neprospech obžalovaného vo výroku o vine i treste. „Aj naďalej zastávam názor, že obžalovaný sa konaním, tak, ako je popísané v podanej obžalobe, dopustil okrem prečinu popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov proti ľudskosti aj zločinu výroby extrémistického materiálu a taktiež zločinu rozširovania extrémistického materiálu,“ povedal pre TASR… viac podrobností v linku dole:
Doc. Ján Dudáš, DrSc., 13.10.2025 podal odvolanie proti rozsudku, ktoré vám prinášame v plnom znení:
Titl.
NAJVYŠŠÍ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ŽUPNÉ NÁMESTIE 13
BRATISLAVA
814 90
Vec: ODVOLANIE PROTI ROZSUDKU ŠPECIALIZOVANÉHO TRESTNÉHO SÚDU V PEZINKU
Odvolávam sa proti rozsudku sudcu Mgr. Miroslava Mazúcha zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, uvedenom v Prílohe č.1, pre nesprávnosť a nepravdivosť výroku:
„ … verejne spochybňoval holokaust, čím spáchal prečin popierania a schvaľovania holokaustu …“ (Príloha č.1)
ODÔVODNENIE
Odvolávam sa proti rozsudku o verejnom spochybňovaní holokaustu ako takého pre nesprávnosť výroku: „ … verejne spochybňoval holokaust, čím spáchal prečin popierania a schvaľovania holokaustu …“.
Mazúch sa údajne opiera o moju reakciu na odpoveď vedúcemu „Múzea holokaustu v Seredi“ PhDr. Martinovi Korčokovi, PhD. (Dokument č. 2). Pozorné čítanie ako reakcie (Dokument č. 2) tak aj listu Korčokovi (Dokument č. 3) svedčí, že oba listy sú zamerané len na pracovný koncentračný tábor v Seredi po roku 1942, nie na jav holokaustu a jeho spochybňovanie či schvaľovanie kdekoľvek inde.
Všetky výroky v oboch listoch a citácie sa opierajú o vierohodné objektivizujúce zdroje skutočných bádateľov, sú viazané na pôvodný a definovaný význam pojmu holokaust, čo som explicitne uviedol v listoch aj citovaním vedeckého diela PhDr, D. Iskrovej, PhD. „Náboženstvo izraelského ľudu“. Definovaný pojem holokaust podľa autorky vedeckého diela Iskrovej som aplikoval aj na jeho použitie pre pracovný tábor v Seredi, ako to plynie z celého kontextu v oboch listoch Korčokovi. Pre tvrdenie, že popieram existenciu utrpenia aj pod názvom holokaust kdekoľvek inde, neexistuje logický ani právny argument, a predstavuje hlbokú dôkaznú núdzu. Absenciu faktov a hrubú dôkaznú núdzu nahradil sudca Mazúch hrubou manipuláciou s textom – alogickým povytrhávaním viet z kontextu, ako to robilo retroaktívne súdnictvo po roku 1946 a aj po roku 1948 v Č-SR.
Kardinálnym dôkazom nepravdivosti výroku sudcu: „ … verejne spochybňoval holokaust, čím spáchal prečin popierania a schvaľovania holokaustu …“ je aj moja explicitná odpoveď Korčokovi, známa aj sudcovi Mazúchovi, na otázku: „ .. pevne verím, že je Vám ľúto každého jedného nevinne vyhasnutého života počas holokaustu a odsudzujete páchateľov, ktorí sa na tom podieľali“, ktorá je: „Samozrejme je mi ľúto každého zmárneného života a to nielen účelovo a výberovo humánnych príslušníkov židovských klanov“ (Dokument č. 2). Každému, kto je schopný čítať text s porozumením, je okamžite a bezpochyby jasné, že výrok sudcu Mazúcha „ … verejne spochybňoval holokaust, čím spáchal prečin popierania a schvaľovania holokaustu …“ (Príloha č.1) je v rozpore so skutočnosťou, teda irelevantný, pretože to je odsúdenie holokaustu v oboch interpretáciách kdekoľvek vo svete a dôkazu nepravdivého výroku sudcu Mazúcha. Evidentné klamstvo a manipulácia sudcu s textom dokumentov č.2 a č. 3 Mazúcha navrhujú, že ide o absenciu čítania s porozumením resp. politický aktivizmus sudcu proti skutočnosti a pravde.
Ďalším kardinálnym dôkazom nepravdivosti výroku sudcu a dávno pred začatím tohto de facto manipulovaného politického procesu a môjho psychického týrania som v knihe „LEXIKÓN MENEJ ZNÁMYCH A MÄTÚCICH SEKULÁRNYCH A NÁBOŽENSKÝCHPOJMOV, 2017“ odsúdil všetky antihumánne hnutia: „Akceptujem ideológie, hnutia a politicko-ekonomické systémy, rešpektujúce slovom i skutkom prirodzené právo človeka i neodňateľné ľudské práva, právo slobody a rovnosti pred spravodlivým zákonom. Odmietam akékoľvek slovom i skutkom šírené antihumánne, rasistické a svetovládne ideológie a systémy. Odmietam ostrakizovanie od fundamentalistov a fanatikov akéhokoľvek nábožensko-politického hnutia, od akýchkoľvek služobníkov deviantných antihumánnych síl najmä z mainscreamového (tzv. mainstreamového) priestoru mediálnych kurtizán. Vyjadrujem nulovú toleranciu voči systematickému ohlupovaniu kýmkoľvek“ (Dudáš 2017).
Aj tento nespochybniteľný dôkaz nepravdivosti vyššie uvedeného výroku sudcu bol doručený sudcovi Mazúchovi, čo je zahrnuté v trestnom spise (sp. zn. 6T/6/2024), ktorý ho bezdôvodne ignoroval. Aj táto ignorancia nespochybniteľného dôkazu je svedectvom subjektívnosti a selektívnosti výberu materiálov sudcom Mazúchom a tým absencie spravodlivého a zákonného procesu zo strany sudcu a teda aj ŠTS.
Výrok sudcu Mazúcha nie je založený na faktoch, ktoré by to potvrdzovali tento výrok, ale na hrubej a perverznej manipulácii s textom mojich dvoch listov v rozsudku Mazúcha. Sudca Mgr. Miroslav Mazúch účelovo manipulatívne a alogicky povytrhával vety z kontextu mojich dvoch listov v mojej reakcii na odpoveď vedúceho ako aj z listu tomuto riaditeľovi (Dokument č. 3), čím vznikol nepravdivý, falošný a teda v rozpore so skutočnosťou obraz o mojich citáciách tam uvedených kritických vedeckých diel.
V rozsudku je rozhodujúce konštatovanie „ … verejne spochybňoval holokaust, čím spáchal prečin popierania a schvaľovania holokaustu …“. Ústredným pojmom rozsudku je slovo „holokaust“ a „holokaust v Seredi“.
Pre pochopenie problematiky ústredného pojmu obvinenia – javu holokaust – je nevyhnutné objasniť vznik pojmu holokaust cca v 6. storočí pred n. l. a jeho zneužitie pomocou prevertovaného obsahu po druhej svetovej vojne pre ideologicko-mocenské použitie, ktorý podľa ich tvrdení nie je známy vedúcemu múzea Korčokovi, ani súdnemu znalcovi Szabóovi a ani sudcovi Mazúchovi.
Existujú dva významy slova holokaust.
1)Pôvodný význam slova holokaust je spálenie zvieracej obete, jej celopal a následne jej konzumácia. Pojem holokaust je starý a znamená spálenie celej obete, ako to vyplýva z gréckeho slova hólos – celý, úplný a kaustós – spálený (Iskrová, Daniela (2012). Náboženstvo izraelského ľudu, Ružomberok, Verbum – Vydavateľstvo Katolíckej univerzity 2012, s. 167, ISBN 978-80-8084-957-3, s. 84; https://sk.wikipedia.org/).
To je jasná definícia pojmu holokaust.
„Meno, ktoré židia Hitlerovmu „konečnému riešeniu“ dali – shoah (katastrofa) sa vzťahuje k pálenej obeti. Hoci je to nesprávne pomenovanie, slovo holokaust sa vžilo pre celú taktiku masového vyhladzovania, za ktoré získalo Hitlerovo Nemecko svoje potupné postavenie vo svete“ (Fullbrook, Mary, Dejiny moderného Nemecka, Grada Publishing , a. s., Praha,2010).
Holokaust slúžil na zabezpečenie mäsovej stravy – upečených baránkov kaftanovej šľachte – jahvistickým mocenským špičkám. Celá myšlienka obetovania v chráme v Jeruzaleme reprezentovala príživníctvo jahvistických kňazov, zdôvodňovaná, samozrejme, náboženskými dôvodmi. Navyše si zabezpečili počas kráľovstva aj tzv. posvätnú prostitúciu oboch pohlaví“ (Eliade, Mircea (1995). DEJINY NÁBOŽENSKÝCH PREDSTÁV A IDEÍ I., Bratislava, Agora 1995, s. 398, ISBN 80-967210-1-1, s. 165). 11
2)V roku 1958 vytvoril pôvodom rumunský žid pojem holokaust v románe, navyše s prevertovaným obsahom a nadto difúznym, teda nedefinovaným obsahom, ktorý má nekonečné množstvo interpretácií. Tento pojem prevzatý do legislatívy je nedostatočne definovaný a nie je určené, čo všetko musí tento pojem jednoznačne spĺňať, aby každý vedel posúdiť toto je a toto nie je holokaust, aký je rozdiel medzi genocídou a holokaustom.
Podľa oficiálneho naratívu bol holokaust zviazaný s obeťami židovského pôvodu v koncentračných táboroch nacisticko-socialistického Nemecka, išlo o skupinové popravy v týchto táboroch a to sa dialo v plynových komorách pomocou otravného plynu. Adekvátnejší názov pre nacistické zločiny je genocída. Je príznačné, že pre všetky nežidovské obete sa používa slovo genocída a len pre židovské obete pojem holokaust. A takýto románový pojem bol bez jeho definície prevzatý do legislatívy ako gumový náhubkový zákon. Na rozdiel od práva v prírodných i technických vedách každý pojem musí mať presne definovaný obsah, inak je nepoužiteľný. Použitie difúzneho a teda nedefinovaného pojmu holokaust do zákona reprezentuje právne šarlatánstvo.
Podľa wikipédie “…. autorom termínu holocaust je Elie Wiesel (1928-2016), ktorý ho použil vo svojom románe Noc (La Nuit, 1958)“ (https://sk.wikipedia.org/). Vzhľadom na uvedené vedecké práce vedcov D. Iskrovej a M. Eliadeho konštatovanie „autorom termínu holocaust je Elie Wiesel“ je v zásadnom rozpore so skutočnosťou a navyše je to dôkaz nevierohodnosti, nepravdivosti a teda neobjektívnosti wikipédie, ktorá sa nadto takýmito pseudoinformáciami stáva nevedeckou ideologickou platformou proti praqvde. Wikipédia je dielo 2 300 len západných vybratých de facto pseudohistorikov, ktorí ju vytvárali dva a pol roka z poverenia americkej špionážnej NSA (profesor Staněk, 2025). Encyklopédia wikipédia a podobné projekty sú najsilnejším nástrojom propagandy.
Wiesel je zrejme autor prevertovaného významu slova holokaust. Miesto slova holokaust výstižnejšie je slovo šoa, znamenajúce katastrofa, no nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť.
Na nebezpečenstvo ideologického prevertovania obsahov slov upozornil izraelský profesor Sh. Sand: „Pozornejšie čítanie historických a politických prác, ale i moderných európskych slovníkov, odhaľuje nepretržitú migráciu významu v rámci hraníc termínov a pojmov, hlavne tých, ktoré sú určené na vykladania premenlivej sociálnej reality. Príčinou sú nielen politické záujmy (napríklad s cieľom slúžiť sionistickému koloniálnemu podniku), ale aj lenivosť či neschopnosť humanitnej inteligencie vytvárať nové pojmy..“ (Sand, Shlomo (2009). Jak byl vynalezen židovský národ, Praha, Rybka Publishers 2015, s. 492, ISBN 978-80-87950-16-6, s. 42, 45).
Iniciátor môjho politického trestného stíhania OČTK za list, nie za navádzanie na násilnosti, riaditeľ „Múzea holokaustu v Seredi“ PhDr. Korčok, PhD., označením židovských obetí v koncentračných táboroch názvom holokaust ich podľa definície holokaustu dáva na úroveň obetovaných zvierat, čo je ich vrcholné zneuctenie.
Tvrdenie o holokauste v Seredi sa objavilo v názve múzea v tomto meste až v roku 2016. Je to adekvátne napríklad súčasnému tvrdeniu, že v roku 1945 bol podniknutý internetový kybernetický útok na počítače, ktoré vtedy neexistovali a ani internet.
Ad „HOLOKAUST V SEREDI“:
Moje citovania na tému holokaust v Seredi sa viažu na pôvodný a definovaný význam slova holokaust – spálenie zvieracej obete a jej konzumácia – ako je to explicitne uvedené aj v Mazúchom citovanom mojom liste riaditeľovi „Múzea holokaustu v Seredi“ citáciou vedeckého diela dr. D. Iskrovej. Preto obvinenie z trestnej činnosti a päťročné psychické terorizovanie podsunutím vyjadrení o holokauste podľa definície pod prevertovaný význam slova holokaust je nielen logický nezmysel v rozpore so skutočnosťou, ale aj hrubý podvod osôb z OČTK, zaangažovaných v tomto vykonštruovanom politickom procese. Uvedený výrok sudcu je v rozpore so skutočnosťou, je to protizákonný postup a zneužitie právomoci verejného činiteľa..
I.POBYT ŽIDOV V TÁBORE V SEREDI MÁ DVE OBDOBIA:
1)Obdobie po ich zriadení v roku 1942:
Samotní židovskí autori pôvodom zo Slovenska podali svedectvá o pomeroch v pracovných koncentračných táboroch. Napríklad slovenský historik židovského pôvodu I. Kamenec písal o židovských pracovných táboroch v Seredi, Novákoch: „V židovskom pracovnom tábore v Novákoch mali poľnohospodársku výrobu na 15 hektároch pôdy. Slúžila na zásobovanie zeleninou a živočíšnymi produktmi. Postupná konsolidácia a upevňovanie hospodárskeho postavenia tábora dovoľovali vybudovať v ňom niektoré sociálne zariadenia, ktoré by sme asi ťažko našli v podobných židovských inštitúciách na európskom území kontrolovanom fašistickým Nemeckom. V roku 1944 boli v nováckom pracovnom tábore už vaňové kúpele, plavecký bazén a športové ihrisko. Veľkou zvláštnosťou židovských pracovných táborov bolo to, že sa v nich zriadili detské jasle, opatrovne a obecné školy. Táborovú školu prebralo do svojej kompetencie ministerstvo školstva a národnej osvety, čo dalo škole podklad k legálnej platnosti. Okrem toho sa v nováckom tábore pre 14- až 16-ročných zaradencov usporiadali odborové kurzy v rozličných remeselníckych odboroch a dospelí príslušníci navštevovali pravidelné kurzy slovenského jazyka. Pre starých príslušníkov tábora sa zriadil v Novom Meste nad Váhom starobinec. Nespornou zvláštnosťou tábora v Novákoch bolo aj to, že sa tu usporadúvali bohoslužobné obrady židovské i kresťanské“ (Kamenec 1966).
Alebo „americký“ historik židovského slovenského pôvodu tvrdí: „Judaisti si do táborov priniesli svoje remeselnícke nástroje a stroje, napríklad do Novák desiatky šijacích strojov. Z mestečiek ako Prievidza a Topolčany neďaleko Novák prešli celé komunity dobrovoľne do tábora. Vytvorili si dramatický krúžok, postavili bazén a športové zariadenia na ľahkú atletiku. Judaisti mali vlastnú samosprávu, aj políciu a vo Vyhniach členovia judaistickej polície spolupracovali s Pracovnou skupinou, zadovážili si zbrane aj s pomocou ľudí z nováckeho tábora a schovali ich na tajné miesta (boli objavené, keď SS ovládla tábor po bystrickom povstaní)“ (Jelinek, Ješajahu Andrej (2009). Dávidova hviezda pod Tatrami, Praha, Vyd. J. Mlynárika 2009, s. 494, ISBN 978-80-904134-3-6., s. 343, 357).
Židovský lekár MUDr. Gabriel Hoffmann ako táborový lekár v Seredi a svedok udalostí počas druhej svetovej vojny v kresťanskom časopise M ROSA uviedol, že v nacistických “koncentračných táboroch mali židia absolútnu samosprávu. Riadili chod tábora, bola tam židovská polícia, ktorá bola pánom nad životom a smrťou všetkých židovských väzňov” (Hoffmann, Gabriel, Hoffmann Ladislav, Katolícka cirkev a tragédia slovenských židov v dokumentoch, Partizánske, G-print, s. r. o. 1995, s. 236, ISBN 80-855887-03-3).
Historik a filozof dr. V. Timura, ktorý pracoval 11 rokov na Federálnom ministerstve obrany na oddelení 255, odlúčené pracovisko v Bratislave, ktoré hodnotilo žiadosti o potvrdenie o odbojovej činnosti, uviedol: „Potvrdzujem, že židovské tábory v Novákoch a v Seredi neboli hodnotené ako koncentračné tábory a za pobyt v týchto táboroch sa 255 nedávala! (Timura 2020).
Tieto fakty nesvedčia o existencii ani pôvodného významu slova holokaust ani prevertovaného významu slova holokaust v pracovnom tábore v Seredi.
Neexistuje forenzný dôkaz, že by v tábore v Seredi boli osoby spaľované a následne jedené v prvom období 1942 -1944.
Neexistuje forenzný dôkaz o existencii plynových komôr v pracovných táboroch a ich využívaní pre likvidáciu osôb.
2)Obdobie po vypuknutí povstania a jeho porážke v roku 1944:
Po vypuknutí bystrického povstania židia/chazari opustili tábory a niektorí sa pridali k partizánom. Po porážke povstania Nemci sústreďovali v Seredi obyvateľov židovského pôvodu na transport do Nemecka a celkovo bolo odtransportovaných vyše 10 000 osôb.
Absencia odborného dokazovania – neexistujú forenzné dôkazy, že by v tábore v tomto období 1944 -1945 v Seredi boli osoby spaľované a následne jedené.
Absencia odborného dokazovania – neexistujú forenzné dôkazy o existencii plynových komôr v pracovných táboroch v tomto období 1944 -1945 a ich využívaní pre likvidáciu osôb v tomto období.
Fakty a svedectvá (Kamenec, Jelínek, Hoffmann, Timura) dokazujú, že v Seredi nebol holokaust podľa jeho definičného významu ani prevertovaného slova holokaust v rokoch 1942 – 1944, utrpenie a prenasledovanie bolo v rokoch 1944 – 1945 v ingerencii nacionálno-socialistického Nemecka po porážke povstania, no nebolo spaľovanie obetí ani popravy plynom.
V tomto období sa slovo holokaust nevyskytovalo v žiadnych dokumentoch, v súvislosti s pracovným táborom v Seredi vzniklo až po vzniku „Múzea holokaustu v Seredi“ až v 21. storočí.
Ďalší kardinálny dôkaz o tvrdeniach, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, vedúceho židovského „Múzea holokaustu v Seredi“ PhDr. Korčoka, súdneho znalca Mgr. Szabóa a následne sudcu Mgr. Mazúcha, prezentoval riaditeľ Múzea židovskej kultúry a iniciátor založenia „Múzea holokaustu v Seredi“ P. Mešťan, sám chazarského/židovského pôvodu:
„V každom tábore žilo niekoľko stoviek robotníkov zaradených do jednotlivých dielní a ich rodinní príslušníci. V Seredi mala najväčšie zastúpenie stolárska výroba. V Novákoch to platilo o krajčírskom remesle. Vo Vyhniach prevažovali stavebné práce na výstavbe tamojších kúpeľov či výroba chemicko-technických výrobkov. Po potlačení Povstania a následnej okupácii Slovenska nacistickými jednotkami bol v Seredi zriadený koncentračný tábor. Od septembra 1944 do marca 1945 v tábore väznili dovedna 11 719 židov. V tábore boli vystavení krutému zaobchádzaniu, a, žiaľ, časť z nich tam dokonca zavraždili. Musím poukázať na to, že vznik a založenie pracovných táborov na Slovensku je mimoriadne citlivá otázka. Išlo o koncepciu, ktorá sa zameriavala na prácu ako na prostriedok záchrany pred deportáciami a vraždením. Žiaľ, objavujú sa aj tvrdenia, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Múzeum holokaustu v Seredi, ktorého vznik som inicioval a podieľal som sa na jeho vybudovaní, sme pripravili s renomovaným českým dokumentaristom Jakubom Fischerom dva veľmi vzácne filmové dokumenty o Ing. arch. Andrejovi Steinerovi. Jeden je venovaný tomuto židovskému architektovi pracovných táborov a druhý jeho práci v Pracovnej skupine, čo bola ilegálna skupina pri Ústredni Židov. Ukazuje sa, že s ničím, čo bolo publikované a čo je k dispozícii v Seredi, sa ani mnohí tí, ktorí sa zaoberajú holokaustom, neoboznámili. Vyjadrenie, že „už vôbec nikto z nich netušil, že sa tým (príchodom do pracovného tábora v Seredi, čo konkretizujem ja) zvyšuje šanca na transport do plynových komôr“, je diletantizmus. Títo ľudia nevedia, aké dlhé diskusie sa viedli medzi židovskými činiteľmi Ústredne Židov a vo všetkých pobočkách na Slovensku. Môžem doplniť citácie od jedného z celosvetovo najuznávanejších historikov, ktorí sa zaoberajú holokaustom. Ide o Jehudu Bauera, izraelského profesora dejín. Vychádzajúc aj z jeho publikácií sa dá jednoznačne konštatovať, že Ústredňa Židov bola iniciátorom pracovných táborov a zapojila sa do ich budovania oveľa skôr, ako bola prinútená vládou to vykonať“ (P. Mešťan, https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/615053-zidia-chceli-pracovne-tabory-aby-sa-vyhli-smrti/).
Toto kardinálne svedectvo riaditeľa múzea židovskej kultúry ignorovala celá OČTK vrátane sudcu Mazúcha, Takže fakty, prezentované riaditeľom múzea židovskej kultúry, že židia navrhli pracovné tábory pre záchranu židov, no podľa tvrdení Korčoka i Szabóa slúžili na holokaust židov, teda ich katastrofu čo je protizmyselné popretie základných faktov.
Uvedené fakty dokazujú, že moje trestné stíhanie je v hlbokej dôkaznej núdzi a dokazuje nielen nevzdelanosť riaditeľa Korčoka, „historika“ Szabóa v elementárnych poznatkoch o hlavnom predmete ich činnosti ohľadne týchto pracovných táborov a následne sudcu Mazúcha. Navyše je to popieranie súladných faktov viacerých autorov a svedkov, nadto popieranie vedy a polemiky ako jej nástroja a psychický teror na zastrašenie mňa i celej verejnosti. Takéto činy robia z nich nepriateľov pravdy, vedy, spravodlivosti, zákona a spoločnosti.
II. VEREJNÉ SPOCHYBŇOVANIE HOLOKAUSTU
Ohľadne obvinenia „verejné spochybňovanie holokaustu“ fakty tvrdia nasledovné.
Ak prezentujem fakty, ktoré svedčia, že sa holokaust ani v pôvodnom slova zmysle ani podľa prevertovaného významu v Seredi neudial, z toho v žiadnom prípade nevyplýva geografická externalizácia, ktorú urobil sudca svojvoľne, teda rozšírenie platnosti výroku na akékoľvek iné miesto, na jav ako taký. V žiadnom vyjadrení som sa nevyjadroval o holokauste ako takom kdekoľvek v celom svete, ako o tom svedčí list Korčokovi a reakcia na odpoveď Korčokovi, o ktoré sa opiera sudca Mazúch. .
Neexistuje žiaden logický a právny argument pre konštatovanie, že verejne popieram holokaust ako taký, ktorý sa udial na iných miestach. Absurdnosť takého tvrdenia vynikne porovnaním s výrokom, že ak tvrdím že na niektorom mieste vznikol požiar, že tvrdím, že požiar vznikol vo svete. Tu ide o použitie básnickej licencie sudcom, adekvátnu v beletrii, no neprípustnú v práve. Rozšíriť platnosť výroku o neexistencii holokaustu v Seredi na neexistenciu holokaustu kdekoľvek inde je neprípustné simplicistické rozhodnutie sudcu Mazúcha, zbavené pravdivosti, logiky i súdnosti, teda princípov spravodlivého práva.
Teda moje citácie autorov o podmienkach v pracovnom tábore v Seredi nebolo ani schvaľovanie ani spochybňovanie holokaustu ako takého podľa de facto schizofrénneho paragrafu 422 d), ktorého schizofrénnosť je mimo chápania jeho navrhovateľov, schvaľovateľov.
Dôkazom a v ostrom rozpore s týmto tvrdením sudcu je aj moja odpoveď Korčokovi, známa sudcovi Mazúchovi, na otázku“ „ .. pevne verím, že je Vám ľúto každého jedného nevinne vyhasnutého života počas holokaustu a odsudzujete páchateľov, ktorí sa na tom podieľali“, ktorá je: „Samozrejme je mi ľúto každého zmárneného života a to nielen účelovo a výberovo humánnych príslušníkov židovských klanov“. Teda to je odsúdenie holokaustu v oboch interpretáciách kdekoľvek vo svete.
Navyše dávno pred začatím procesu som v knihe „LEXIKÓN MENEJ ZNÁMYCH A MÄTÚCICH SEKULÁRNYCH A NÁBOŽENSKÝCHPOJMOV odsúdil všetky antihumánne hnutia: „Akceptujem ideológie, hnutia a politicko-ekonomické systémy, rešpektujúce slovom i skutkom prirodzené právo človeka i neodňateľné ľudské práva, právo slobody a rovnosti pred spravodlivým zákonom.Odmietam akékoľvek slovom i skutkom šírené antihumánne, rasistické a svetovládne ideológie a systémy. Odmietam ostrakizovanie od fundamentalistov a fanatikov akéhokoľvek nábožensko-politického hnutia, od akýchkoľvek služobníkov deviantných antihumánnych síl najmä z mainscreamového (tzv. mainstreamového) priestoru mediálnych kurtizán. Vyjadrujem nulovú toleranciu voči systematickému ohlupovaniu kýmkoľvek“ (Dudáš 2017).
III. ĎALŠIE NEPRAVDIVÉ VÝROKY SUDCU A MANIPULÁCIA
1)Ku tvrdeniam .“… boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní …“ ..a „ …jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázané …“ namietam, že ide o manipuláciu a marenie zákonného postupu orgánmi OČTK a marenie spravodlivosti:
a) Už počas vyšetrovania ma príslušníci NAKA ako zákonom chránenú osobu protizákonne uniesli na protizákonný príkaz inžinierky ekonómky Z. Goláňovej ako vyšetrovateľky NAKA a vyhrážali sa mi fyzickým násilím, ak sa nepodrobím páchaniu ich trestnej činnosti.
b) Príslušníci NAKA mi bránili kontaktovať advokátku.
c) Prokurátori Honz a Lipšic mi zabránili v procesných úkonoch z údajnej vady – absencie statusu advokátky Krajníkovej, no bez forenzného dôkazu, a zabránili mi právo na spravodlivý súdny proces.
To je dôkaz nepravdivosti tvrdenia Mazúcha, hrubej manipulácie a bezočivého klamstva sudcu.
2)Tvrdenie sudcu „Sloboda prejavu nie je absolútna, bezbrehá a môže byť limitovaná“ je tvrdenie, ktorým sa zaštiťovala justícia totalitárnych štátov ako bolo fašistické Taliansko, nacionálno-socialistické Nemecko či česko-slovenská justícia v podriadenosti a službe trockistickej KSČ, ktorá to uplatňovala pri politických súdnych vraždách (napríklad proces so Slánskeho sprisahaneckým centrom) a v súdnictve počas celej existencie svojej diktatúry v rokoch 1948 – 1989. Humánne princípy spoločnosti vyžadujú obmedziť slobodu prejavu iba pri výzvach na násilnosti, nie na polemiku a už vôbec nie na vedu, pretože najvyššie hodnoty, ku ktorým sa ľudstvo po dlhom období (od neolitickej revolúcie) prepracovalo, sú humánne bytie človeka a poznanie. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v jednom zo svojich rozhodnutí, prijatých 24.2.1997, uviedol, že: „Právo na slobodu prejavu neplatí len pre „informácie“ alebo „myšlienky“ prijímané priaznivo, či považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujúce, či znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu spoločenstva“.
3) Tvrdenie „Ide o vysokoškolského učiteľa, ale technického smeru“ je v porovnaní s faktami vysoko manipulatívne, nivelizujúce a tým dehonestujúce, adekvátne konštatovaniu, že Mazúch je absolventom len základnej školy a nie školy remesla práva s názvom právnická fakulta (Vnútorný prediktor 2021). Ignoruje najvyššiu vedeckú hodnosť doktora vied, ktorá sa udeľuje za vedecké prínosy do svetovej vedy a na Slovensku je len niečo vyše tisíc takýchto vedcov, čo je mimo záujmu, poznania a možno aj chápania sudcu Mazúcha. Som absolventom štúdia špecializácie fyzika na Elektrotechnickej fakulte SVŠT, dnes STU v Bratislave, titul Ing. som získal v odbore fyzika tuhých látok a kandidátsku dizertačnú prácu som obhájil v odbore fyzika a získal vedeckú hodnosť CSc. Dvojnásobnú docentúru som dosiahol v odbore Teoretická elektrotechnika. Najvyššiu vedeckú hodnosť doktora vied som získal v odbore Teoretická elektrotechnika.
Som autorom desiatok karentovaných vedeckých prác, prevažne v zahraničných karentových i prioritných časopisoch a v karentových zborníkoch z vedeckých konferencií. Moje práce boli zahrnuté aj do rozsiahleho karentovaného „Review Article“ vedca z francúzskej akadémie vied CNRS s konštatovaním, že obsahujú obrovské množstvo práce, výsledky sú korektné a opravujú chyby iných autorov.
Moje kritické štúdie o problémoch vysokého školstva boli publikované v zahraničí i doma, sú pozitívne hodnotené nielen domácimi vedeckými recenzentmi aj z humanitných disciplín histórie, filozofie, sociológie, práva, ale aj zahraničnými. Som autorom deviatich kníh literatúry faktu s vysokým hodnotením kníh kritickými recenzentmi aj zo zahraničia a množstva kritických štúdií o stave spoločnosti, najmä inteligencie v oblasti práva a iných humanitných disciplín, vrátane aj prírodovednej a technickej inteligencie.
Korčok v odpovedi uviedol: „Mojím cieľom bolo a naďalej bude upozorňovať na prekrúcanie histórie“ a „Z môjho pohľadu je šírenie polovičnej pravdy horšie ako klamstvo“, no jeho bezargumentačná požiadavka o odstránenie svedectva MUDr. Hoffmanna, táborového lekára v pracovnom tábore v Seredi počas vojny je nielen svedectvom prekrúcania histórie, je navyše v rozpore s jeho prehlásením, ale nadto aj v rozpore s účelom činnosti múzea holokaustu. Je prejavom dvojitej morálky a nadto jeho udanie na políciu za prezentáciu uvedených faktov je útokom proti hľadaniu pravdy, je politický aktivizmus proti demokratickým princípom spoločnosti, zakotvených v ústave SR, v službe rasistickej ideológii. To je patologický stav. Tieto fakty dokazujú, že je to neojezuita, novodobý jezuita. Vzhľadom na to, že vágne a nedefinované slovo holokaust je jedným z ústredných slov ako kyjakov na bielych politického systému sionizmu, to navrhuje, že Korčok je neojezuita politického systému sionizmu a nie vedecký pracovník. Ja na rozdiel od neho pracujem vedecky, čo dokazujú vyjadrenia recenzentov z humanitných disciplín v mojich knihách.
Som autorom knihy „LEXIKÓN menej známych a mätúcich sekulárnych a náboženských pojmov – Netradičný objektivizujúci náhľad do svetových dejín a celkového diania, 2017“, ktorú recenzenti z humanitných disciplín hodnotili: „Kniha je štúdium o mätúcich pojmoch, hlavne z oblasti ideológií prezentovaných ako náboženstvá, ktoré boli z politických dôvodov účelovo deformované. …. Dudášova kniha ponúka čitateľovi analýzy a informácie o všetkých hlavných svetových náboženstvách od hinduizmu a budhizmu cez judaizmus a kresťanstvo až po islam, vecne a objektívne definuje ich hlavné pojmy, dogmy a osobnosti a s nimi súvisiace javy, pôsobiace v jednotlivých vrstvách ľudskej spoločnosti … Autor v tejto knihe vykopáva z hromady lží a falzifikátov pravdu … Hoci ho z jeho predchádzajúcich prác poznáme ako technokrata vyjadrujúceho sa takmer bez výnimky exaktne a lapidárne, z obsahu i formy tejto jeho štúdie zreteľne cítiť, že pri jej písaní sa autor dôsledne riadil zásadou antických filozofov „De omnibus dubitandum“ a že to isté očakáva aj od čitateľa. Dokazuje to aj šokujúce množstvo vyše dvesto titulov použitej literatúry, na ktorú sa Dudáš pri každej vážnejšej téme či probléme dôsledne odvoláva aj s uvedením strany príslušného diela. Preveril som si viaceré tieto jeho odvolávky na tých knihách, ktoré mám v knižnici a môžem potvrdiť ich vecnú správnosť a pravdivosť“.
Vyššie zmienený status fyzika vedcami Snovom, Bradshawom, Weaireom, Weissom potvrdzujú, že fyzik a technický vedec, keďže technika je aplikovanou fyzikou, sú vybavení vedeckou metodológiou a s malým rozšírením uvažovania fyzika môže byť považovaná za vedu všetkého, čo je kvantifikovateľné. Najmä fyzici sú metodologicky vybavení do ľubovoľnej oblasti intelektuálneho snaženia. Už filozof Gasset vyzdvihol výnimočnosť fyziky v poznávaní, vedeckú pravdu fyziky a jej zázračné vlastnosti: jej presnosť a dvojité kritérium pravdy – racionálne závery a ich potvrdenie zmyslami (Gasset 1967). Ja ako vedec – fyzik a elektrotechnik – s prínosom nových vedeckých poznatkov vo fyzike a elektrotechnike vo svete a autor mnohých kníh z humanitných disciplín s pozitívnymi recenznými hodnoteniami a s vyše 120 citáciami som vybavený a pracujem s vedeckou metodológiu na základe faktov. Vyššie zmienené štúdie a ich kladné recenzie sú dôkazom kompetentnosti a dovzdelania aj v humanitných disciplínach, takže plytké subjektívne insuizačné tvrdenia Szabóa sú antidôkazy, nekorektné, ideologické, neobjektívne, tendenčné, zavádzajúce, zákerné a perverzné, teda irelevantné. Dokazujú, že Szabó nie je vedec, ale psudovedec. Navyše neojezuita a politický aktivista politického systému sionizmu, ktorý ne v ostrom a zásadnom rozpore s politickým systémom demokracie.
4) Zdôvodnenie sudcu – „Obrana obžalovaného je vyvrátená …. samotným názvom múzea“ nie je dôkazom, ale len osobným naivným prejavom insítnej slepej dôvery v inštitúciu, ktorá vtedy ani neexistovala a vznikla po viac ako 70 rokoch po uvedených udalostiach. Nemôže mať váhu svedectva na rozdiel od táborového židovského lekára MUDr. Hoffmanna či výskumu židovských historikov tesne po vojne. Je to analogické dôvere v Univerzitu v Rostocku v čase nacizmu, ktorej rektorom počas vojny bol nacistický právnik a rektor Hallstein, čo je zamlčané vo wikipédii, neskoršie prvý prezident tzv. Komisie EÚ.
5) V celom procese mi bola znemožňovaná obhajoba mnou zvolenou advokátkou JUDr. A. Krajníkovou prokurátorom T. Honzom (ktorý údajne absolvoval školenie v Izraeli, čo je v rozpore so stanovenými podmienkami vzdelávania právnikov – JUDr. Š. Harabin), neprokurátorom advokátom a špeciálnym prokurátorom D. Lipšicom vo výkone trestu (absurdita nemožná v africkej Urunda-Burundi no realizovaná v slovenskej justícii), prokurátorom M. Nociarom s absenciou forenzného dôkazu o jej vylúčení zo SAK.
6) Hlavné pojednávanie dňa 8.4.2025 na ŠTS v Pezinku bolo vedené manipulatívnym spôsobom, o čom svedčia nasledovné fakty. Sudca Mazúch vyzval moju advokátku, aby som presadla z advokátskeho miesta na miesto pre verejnosť. Advokátka JUDr. Krajníková žiadala sudcu Mgr. M. Mazúcha o predloženie zákonného rozhodnutia o jej vylúčení zo SAK. Sudca Mazúch ignoroval túto zákonnú požiadavku, opierajúc sa o nedostatočné stanovisko najvyššieho súdu, ktorý nepodal forenzný dôkaz o jej vylúčení zo SAK. Ohľadne vylúčenia advokátky JUDr. A. Krajníkovej z advokátskej komory najvyšším súdom nie je žiadnym zákonným rozhodnutím, pretože najvyšší súd neskúmal a nepreskúmal, čo mal skúmať, t. j. či bola zbavená statusu advokátky zákonným postupom. NS prejavil len dôveru vo vyjadrenie tajomníka advokátskej komory Popovca, ktorý navyše potvrdil A. Gécimu z Topolčian svojím vyjadrením zo dňa 13.12.2024, že nebola vylúčená zákonným spôsobom – rozhodnutím Predsedníctva SAK. NS mal skúmať skutok a poskytnúť forenzný dôkaz, neskúmal podstatu a opieral sa o dôveru vo vyjadrenie tajomníka SAK Popovca.
Po viacnásobnej požiadavke advokátky Krajníkovej na predloženie zákonného rozhodnutia o jej vylúčení zo SAK sudca Mazúch a prokurátor Nociar sa vyzliekli z talárov a utiekli z pojednávacej miestnosti bez udania dôvodu. Po hodine a pol vstúpili do pojednávacej miestnosti ozbrojení strelnými zbraňami príslušníci ZVJS, posilnení príslušníkmi ZVJS z Bratislavy, spolu cca 11 ozbrojených príslušníkov a cca 30 osôb verejnosti. Mimo pojednávacej miestnosti boli desiati ozbrojení policajti aj s brechajúcim psom. Hotová kovbojka.
7) Sudca Mazúch dal s tichým súhlasom prokurátora Nociara pokyn ZVJS na nezákonné vyvedenie advokátky z pojednávacej miestnosti. Príslušníci ZJVS i napriek jej súhlasu a ochoty opustiť pojednávaciu miestnosť zaútočili na ňu a brutálnym a sadistickým spôsobom ju týrali, dusili a vláčili v pojednávavcej miestnosti i mimo nej. Tak ako to robila brutálne polícia po roku 1946 pod záštitou sfanatizovaného právnika povereníka vnútra JUDr. G. Husáka, a aj po roku 1948. Celý zásah videl prokurátor Nociar a nezasiahol i napriek výzve advokátky Krajníkovej. Celý zásah bol zdokumentovaný na videu, ktoré sa objavilo na internete.
Tak hrubo Mazúch manipuloval hlavné pojednávanie a ostal som bez advokáta, ja neznalý suchého mechanizmu paragrafov. Sudca Mazúch pokračoval v zneužívaní právomoci verejného činiteľa tým, že ma hrubo zmanipuloval do nepriaznivých situácií, v ktorých som sa nevedel brániť. Protizákonná činnosť pokračovala ďalej.
Sudcovi Mazúchovi som odovzdal šesť dokumentov do trestného spisu, ktoré majú byť identifikované názvom i obsahom. Sudca Mazúch v rozpore so zákonom manipulatívne zaprotokoloval iba počet. Prítomný bývalý minister spravodlivosti JUDr. Š. Harabin upozornil Mazúcha na túto nezákonnosť. Mazúch upozornil Harabina, aby mu nezasahoval do konania (neprerušoval v páchaní nezákonnej činnosti Mazúchom), lebo ho dá fyzicky vyviesť. Mazúch, ktorý sa dopúšťal hrubého porušovania trestného poriadku, nakoniec identifikoval dokumenty do spisu.
8) V rozsudku uvedený manipulatívny výrok „ … nenávisť, ktorú možno charakterizovať ako najvyššiu formu negativistického postoja jednej osoby k druhej resp. osobám“ nesúvisí s obvinením a znamená podriadenie citu pod normy práva, čo možno chápať ako antihumánny a anticivilizačný postoj remeselníkov práva, jeho degeneráciu a zradu funkcie práva. Vzhľadom na konštatovanie prodekana Právnickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni, že v práve sa nedá robiť výskum (čo je však základná úloha univerzity), tak právni „myslitelia“ vymýšľajú všelijaké pseudoproblémy. Je otázkou, kedy takíto právni myslitelia v mene fašistického neoliberalizmu budú sankcionovať napríklad lásku k rodine a vlasti? Nie je to prejav absurdity týchto tvorcov „filozofie práva“?
9)V rozsudku uvedené konštatovanie o antisemitizme nemá nič spoločné s obvinením, je iba vatou na ideologické vyplnenie nepravdivého rozsudku sudcu Mazúcha.
IV. NEPRAVDIVÉ A ZAVÁDZAJÚCE KRIVÉ SVEDECTVÁ SÚDNEHO ZNALCA
1)Na posúdenie názorov obvineného na otázku holokaustu a s tým spojených historických otázok bol do konania pribratý ako znalec na sľub Mgr. Miloslav Szabó, PhD. Podľa § 11ods. 1, ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. znalec je vylúčený v prípade pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka.
Z informácií z verejne dostupných zdrojov o znalcovi vyplýva, že je daný konflikt záujmu jeho odborných a osobných názorov o holokauste a s tým spojených otázok so záujmom nestranného znaleckého posudku k tejto téme. Podľa informácií na webovej stránke
htttps:/www.litcentrum.sk/podujatie/potraty-dejiny-slovenskych-kulturnych-bojen-od-hlinku-po-kuffu
bol Szabó viacročným spolupracovníkom Židovského múzea v Prahe, teda s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote bude zaujatý a nespôsobilý objektívneho posúdenia a teda nemôže byť znalcom v tomto procese.
Prijatie znalca v rozpore s § 11ods. 1, ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. je dôkazom, že neboli „dodržané ustanovenia o vyšetrovaní“, že nebolo „ … jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázané …“ obvinenie, teda sa nejedná o pravdivé a spravodlivé posúdenie.
2) Ohľadne tvrdení Szabóa o kompetencii výlučne historikov analyzovať historické javy je význačný výrok francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca: „… sú ľudia, ktorí sa zásadne zdržiavajú za kulisami svetového diania. Preto existujú dve verzie histórie: prvá je určená verejnosti, sfalšovaná ad usum delphini (cenzurovaná, vhodná do učebníc dejepisu), a druhá, tajná, v ktorej sú zaznamenané skutočné príčiny historických udalostí – hanebné príbehy“.
Ideologická floskula „Útoky na humanitné disciplíny“ nie sú útoky, ale kritika neobjektívnosti všelijakých pseudohistorikov, pseudosociológov a podobných, ktorí kritické hodnotenie spoločenských javov nahrádzajú ideologickým spracovaním a miesto použitia vedeckej metodiky – polemiky navrhujú a používajú mocenské nástroje na boj proti pravdivej interpretácii spoločenských a historických javov, na umlčanie názorových oponentov a predávajú svoj charakter za misu šošovice. Podľa prognostika a ekonóma profesora Staněka celý obraz sveta stojí na LŽI! A systémového šírenie lží v našej spoločnosti formuje náš prevrátený pohľad na udalosti, život a svet. Napríklad objektívne hodnotenie prvej SR je tabu, dovolené je len negatívne hodnotenie. Naproti tomu existujú kritickí autori pracujúci vedeckými metódami, no tých je ako šafránu.
Žiak Rutheforda a úspešný novelista Angličan C. P. Snow v svojej prednáške „The Two Cultures“ (Dve kultúry) pred senátom univerzity v Cambridge v roku 1959, ktorá vyšla knižne pod názvom „The Two Cultures and Scientific Revolution“ (Dve kultúry a vedecká revolúcia) a vzbudila živú diskusiu na oboch brehoch Atlantiku (http:/en.wikipedia.org/wiki/The-Two-Cultures), diagnostikoval priepasť medzi vedcami (scienses – prírodné a technické vedy) a humanitnou inteligenciou (humanities), ktorá bola nielen prekážkou vo vedeckom pokroku, ale dokonca predstavovala a predstavuje hrozbu prežitia západnej civilizácie. Uviedol, že typické vládnuce triedy západných spoločností pozostávajú z absolventov humanitných disciplín a tieto kruhy sú neefektívne a veľmi zle vybavené na to, aby vedeli, čo veda ponúka na riešenie problémov spoločnosti. Prirovnal ich k luditom v anglickom textilnom priemysle, ktorí ničili stroje, mysliac si, že ony sú príčinou ich nezamestnanosti. Poukázal na kľúčové hrozby vyplývajúce z existencie jadrových zbraní a z rozdielov medzi bohatými a chudobnými štátmi i na zlyhanie humanitných vzdelancov pri hľadaní riešení, ktoré môžu ponúknuť prírodovedci a technici. Následne boli prezentované názory, že namiesto skutočných osobností sa z absolventov rôznych škôl vytvárajú tri kategórie: nekultivovaní vzdelanci (prírodovedci a technickí vedci), kultivovaní nevzdelanci (absolventi humanitného vzdelávania, umelci) a nekultivovaní nevzdelanci (určití administratívni pracovníci a štátna správa). C. P. Snow tvrdí: „Oprávnene sa možno domnievať, že hlavnou príčinou intelektuálnej biedy v spoločnosti je zaostávanie niektorých humanitných disciplín“.
Fyzikálne princípy sú pevným základom na pôde vedy. Technické disciplíny sú aplikovanou fyzikou. Gasset fomuloval myšlienku, že fyzika je všetko, čo sa dá merať (Gasset 1967, s. 112). A profesor fyziky D. Weaire z írskeho Dublinu uviedol: „Stretching things a bit, physics may be regarded as the science of everything that is quantificable“ (S malým rozšírením uvažovania fyzika môže byť považovaná za vedu všetkého, čo je kvantifikovateľné – Weaire 2013).
V humanitných disciplínach sa nájdu ľudia, ktorí napíšu to, čo sa od nich očakáva. To je len poukázanie na to, že akademici môžu byť predajní. Navyše, zarážajúca je priam absolútna technická a prírodovedecká negramotnosť väčšiny ľudí z humanitných disciplín, čo im neumožňuje napĺňať rad intelektuálnych elít a intelektuálov. Ani tým, čo sa prebudili a chceli odstrániť svoj nedostatok, sa ani po dlhom úsilí nepodarilo zvládnuť druhý princíp termodynamiky (Bradshaw 2008), ktorý je hybnou silou vývoja nielen prírody, ale aj evolúcie človeka a spoločnosti (Kováč 2017). Vysvetlenie ponúkol profesor V. Weiss, bádateľ v oblasti inteligencie: „Bádatelia v humanitných spoločenských disciplínach sa málo zaujímajú o podstatu. Sú v priemere menej inteligentní ako vedci v prírodných a technických vedách a odhaduje rozdiel na 15 bodov“. To je zrejme jedna z príčin, prečo humanitné disciplíny a ich absolventi – najmä vo vládnych a zákonodarných funkciách – sú neschopní vstúpiť do spoločenskej premeny a reálne ovplyvniť dianie pozitívnym humánnym smerom (Weiss 2000). Zradu inteligencie, jej intelektuálnu a morálnu biedu, analyzoval francúzsky vzdelanec chazarského pôvodu (Benda 1929).
Úroveň súčasnej humanitnej inteligencie kriticky reflektoval humanitný vzdelanec doc. PhDr. P. Žantovský, PhD. v recenzii štúdie „Paradigmy univerzitného vzdelávania vs. Bolonská reforma (Česká spoločnosť pre civilizačné štúdiá, 2019): „Humanitná inteligencia pracuje proti prírodovednej a technickej inteligencii.“ A ja dopĺňam – aj proti spoločnosti. Je to dôsledok, keď humanitnú inteligenciu vzdelávajú „professors“ with second-rate minds and third-rate intelligence, but amazingly skillful in embracing and propagating the new neoliberal fascist ideology – („profesori“ s druhoradými názormi a treťoradou inteligenciou, ale neuveriteľne zruční v objatí a propagácii novej neoliberálnej fašistickej ideológie).
História nie je objektívna veda (Timura 2014; Máčala 1995), výklad histórie je zaťažený subjektívnosťou interpretujúceho, čo znemožňuje objektívny obraz skutočnosti, nezávislý na subjekte poznávania. Švajčiarsky historik upozornil: „Nespoliehajte sa iba na konvenčné učebnice dejepisu, siahnite po monografiách od odborníkov“ (Ganser 2020). Profesorské dejiny nemajú nič spoločného s faktami o minulosti, sú duchom profesorov a ich koncepcie. Z histórie vieme, že existujú lži, ktoré podstatne a zásadne zmenili svet k horšiemu.
3) Szabó manipuluje svojvoľne, neodborne, selektívne a teda nevedecky s literatúrou, nepozná základné fakty o týchto pracovných táboroch, o čom svedčí:
a)Ignorancia výskumu historika pravdepodobne chazarského pôvodu Kamenca, židovského historika Jelínka, svedectvo židovského táborového lekára MUDr. Hoffmana, kardinálne svedectvo P. Mešťana ako aj ignorancia faktu, že židovské tábory v Novákoch a v Seredi neboli hodnotené ako koncentračné tábory a za pobyt v týchto táboroch sa 255-ka nedávala za odbojová činnosť (Timura 2020). Bezdôvodne ignoruje a spochybňuje židovských historikov a iniciátora založenia „Múzea holokaustu v Seredi“:
b) Cituje iných autorov bez konfrontácie s autormi, ktorých citujem ja, kritické hodnotenie oboch skupín autorov nahrádza vierou – dôverou v pravdivosť tvrdení „svojich“ autorov s ideologickými floskulami.
c) Szabó nepodložil v posudku všeobecné tvrdenia historika Jelínka či katolíckeho kňaza P. E. Bárdoša argumentmi.
d)Szabóm citovo zmienený Dr. H. Makow, kanadský investigatívny novinár a literát židovského pôvodu, pedagóg a mysliteľ, je autor kritických diel o modernej pseudokultúre, napríklad „Krutá pravda a bezočivé lži – Utajované dejiny sveta – 2016“ či „Ilumináti – Sekta, jež se zmocnila světa, 2012“, ktorý získal doktorát (Ph.D.) z anglickej literatúry na Torontskej univerzite. Tvrdenie Szabóa, že „ … Makow nebol žiadny vzdelanec, ale iba prevádzkovateľ konšpiračnej a antisemitskej internetovej stránky …“ je v rozpore so skutočnosťou, svedectvom absencie pravdivosti, vedeckého prístupu tohto znalca „historika“, navyše svedectvom jeho manipulácie a primitívnej lži.
e) Téma tzv. revizionistov nemá vzťah s obvinením, lebo ich ani nezmieňujem, je to ideologická vata na vyplnenie prázdneho priestoru. No ohľadne vedca chemika G. Rudolfa a iných súdne šikanovaných kritických vedcov za výsledky vedeckého výskumu ako tzv. revizionistov, ktorí robili vedecký výskum v plynovej komore v pracovnom koncentračnom tábore Osvienčime (kde podľa kritických historikov zomrelo množstvo židov a bielych na následky infekčných chorôb a podobne), ktorých výsledky sú navzájom nerozporné, svedčí o boji týchto súdov proti pravde, spravodlivosti a vede, podriadiac sa cieľom nedemokratickej ideológie. Znalec Szabó tým protivedecky presadzuje „jediný správny názor“ nerozumie vede a jej pracovnej metóde – polemike a argumentom. Je nutné uviesť, že odsúdenie prírodovedca G. Rudolfa i iných je nielen perverzné odmietnutie a odsúdenie hľadania pravdy polemikou, teda vedy, ale aj súhlas a schvaľovanie prenasledovania za vedu, ako to robila marrano-katolícka inkvizícia v temnom stredoveku. Ide o anticivilizačný a antihumánny jav návratu inkvizičných metód do práce takýchto pseudovedcov.
f) Uvedené argumenty svedčia, že sám Szabó, neznalý základných faktov o týchto pracovných táboroch, sa usvedčuje z praktík, ktoré pripisuje mne: „ … tvrdenia obžalovaného boli skresľujúce, zavádzajúce a zakladali sa často na selektívnych, sprostredkovaných s nekorektnými citáciami z literatúry revizionistov, teda zväčša nehistorikov popierajúcich holokaust “ … „vzhľadom na takú nedbalú, dokonca neserióznu práce s odbornou literatúrou sa podľa znalca v žiadnom prípade nedalo súhlasiť s tvrdením obžalovaného“.
g) Szabóovi nie je jasné, že kompetencia sa získava nielen štúdiom na fakulte, ale aj samoštúdiom. Význačným príkladom pravdivosti tohto tvrdenia je anglický fyzik M. Farady, ktorý neštudoval na univerzite, vzdelával sa samoštúdiom a urobil prevratný objav elektromagnetickej indukcie, ktorý zásadne vylepšil materiálnu stránku nášho života rozvojom elektrotechniky.
i) Súhlas Szabóa so zákazom zverejňovať výsledky vedeckého bádania, pokiaľ nevyhovujú jedinému správnemu názoru, je ďalší dôkaz jeho protivedeckého prístupu a svedčí o tom, že niečo zásadné nesedí v oficiálnom naratíve, keďže sa boja alternatívnych no vedeckých výsledkov a preto používajú namiesro polemiky mocenský nástroj – justíciu na ich zákaz a likvidáciu.
j) Veda je založená na pravde, právo je založené na dohovore mocných, preto právo nie je o pravde. Výrok súdu je o vine či nevine a nie o pravde. Z hľadiska poznaniam pravdy je výrok súdu z tohto dôvodu irelevantný. Úlohou vedy je aj učiť sa rozlišovať – oddeľovať pravdu od lži, hľadať vlastným rozumom a nenechať sa viesť iba tým, čo nám podsúvajú. Objektívna pravda je poznatok, ktorý zodpovedá skutočnosti. Pravda je len pravda vedecká, kritikou a praxou overená a zdôvodnená. Pravda je súlad medzi výpoveďou o veci, jave a vecou, javom, o ktorom je urobená výpoveď (Gasset 1967).
k) Manipulatívne tvrdenia „znalca“ Szabóa svedčia, že je zaujatý a nejedná sa o objektivizujúceho súdneho znalca, podľa jeho tvrdení o politicko-aktivistický postoj s ignoranciou a absenciou podstaty – pravdivej interpretácie dejinných javov v službe konceptuálnej a ideologickej moci nedemokratického politického systému. To navrhuje konštatovanie, že Szabó je nie vedec, ale politický aktivista, neojezuita a vzhľadom na to, že bojuje proti pravdivému odhaľovaniu utrpenia židov/chazarov v druhej svetovej vojne, že je sionistický neojezuita. To je patologická úroveň.
Keby sudca Mazúch mal záujem na objektívnom znaleckom posudku, tak by si vyžiadal iného súdneho znalca. Navyše obhajca JUDr. M. Gajdoš navrhol vypočuť ako znalca objektivizujúceho sociológa PhDr. P. Mikulu, no Mazúch návrh odmietol s alibistickým odôvodnením, že už má znalecký posudok a preto je nepotrebný ďalší znalec.
l) Rezolúcia OSN č. 3379 bola síce formálne zrušená rezolúciou č.46/86 z roku 1991 OSN, ale touto rezolúciou nebola zrušená podstata činnosti politického hnutia sionizmu. Genocida Palestínčanov v Gaze ako aj ovládanie svetovej politiky, vrátane najväčšej genocídy v dejinách ľudstva covidfašizmom (kardiológ profesor Fischer, 2025) dávajú nespochybniteľný dôkaz o charaktere politického systému sionizmu aj po prijatí rezolúcie OSN č.46/86 z roku 1991, ktorú údajne inicioval údajný chazar a slobodomurár z ČR.
ZÁVER
1)Kardinálnym a nespochybniteľným dôkazom nepravdivosti výroku sudcu: „ … verejne spochybňoval holokaust, čím spáchal prečin popierania a schvaľovania holokaustu …“ je moja explicitná odpoveď Korčokovi, známa aj sudcovi Mazúchovi, na otázku: „ .. pevne verím, že je Vám ľúto každého jedného nevinne vyhasnutého života počas holokaustu a odsudzujete páchateľov, ktorí sa na tom podieľali“ (Príloha č.2), ktorá je: „Samozrejme je mi ľúto každého zmárneného života a to nielen účelovo a výberovo humánnych príslušníkov židovských klanov“ (Príloha č. 2). To je odsúdenie holokaustu v oboch interpretáciách kdekoľvek vo svete a dôkazom nepravdivého výroku sudcu Mazúcha. Tento kardinálny a nespochybniteľný dôkaz nepravdivosti jeho uvedeného výroku je sudcom bezdôvodne ignorovaný. Evidentné klamstvo a manipulácia sudcu Mazúcha navrhujú, že ide o absenciu čítania s porozumením resp. politický aktivizmus sudcu proti pravde a spravodlivosti.
2) Ďalším nespochybniteľným dôkazom nepravdivosti výroku Mazúcha „ … verejne spochybňoval holokaust, čím spáchal prečin popierania a schvaľovania holokaustu …“ je moje stanovisko dávno pred začatím tohto de facto manipulovaného politického procesu a môjho psychického týrania v knihe „LEXIKÓN MENEJ ZNÁMYCH A MÄTÚCICH SEKULÁRNYCH A NÁBOŽENSKÝCHPOJMOV, 2017“ odsúdil všetky antihumánne hnutia: „Akceptujem ideológie, hnutia a politicko-ekonomické systémy, rešpektujúce slovom i skutkom prirodzené právo človeka i neodňateľné ľudské práva, právo slobody a rovnosti pred spravodlivým zákonom. Odmietam akékoľvek slovom i skutkom šírené antihumánne, rasistické a svetovládne ideológie a systémy. Odmietam ostrakizovanie od fundamentalistov a fanatikov akéhokoľvek nábožensko-politického hnutia, od akýchkoľvek služobníkov deviantných antihumánnych síl najmä z mainscreamového (tzv. mainstreamového) priestoru mediálnych kurtizán. Vyjadrujem nulovú toleranciu voči systematickému ohlupovaniu kýmkoľvek“ (Dudáš 2017). Aj tento kardinálny a nespochybniteľný dôkaz nepravdivosti jeho uvedeného výroku je sudcom bezdôvodne ignorovaný.
3) List Korčokovi a reakcia na list Korčoka dokazuje, že obvinenie „verejné spochybňovanie holokaustu“ je v rozpore so skutočnosťou, je to alogický, neprípustný a absurdný svojvoľný výrok sudcu Mazúcha. Obvinenie je v hlbokej dôkaznej núdzi.
4) K tvrdeniam .“… boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní …“ ..a „ …jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázané …“ namietam, že sú v hlbokom rozpore so skutočnosťou a ide o marenie spravodlivosti:
a)Už počas vyšetrovania ma príslušníci NAKA ako zákonom chránenú osobu protizákonne uniesli na protizákonný príkaz inžinierky ekonómky Z. Goláňovej ako vyšetrovateľky NAKA a vyhrážali sa mi fyzickým násilím, ak sa nepodrobím páchaniu trestnej činnosti.
b) Príslušníci NAKA mi bránili kontaktovať advokátku.
c) Prokurátori Honz a Lipšic mi zabránili v procesných úkonoch z údajnej vady – absencie statusu advokátky Krajníkovej, no bez forenzného dôkazu, a zabránili mi právo na spravodlivý súdny proces.
To je dôkaz, že tieto tvrdenia sudcu Mazúcha sú v rozpore so skutočnosťou, teda irelevantné.,
5)Odôvodnenie rozsudku je formálne a duševne mechanické skresľovanie obrazu a heterogénna zmes výrokov, popretkávaných aj s právnou sofistikou, ktorá prevracia právo v neprávo a neprávo v právo, často s tvrdeniami, ktoré nemajú nič spoločné s obvinením, čo navrhuje myšlienku o právnom „salrajte“, právnom šarlatánstve.
6)Uvedené fakty svedčia, že celý tento justičný proces je psychický teror, bezpochyby absurdné psychické lynčovanie a je manipulovaný s cieľom dehonestovať a kriminalizovať vedca za prezentáciu výsledkov vedeckého výskumu kritických objektivizujúcich historikov o historickom jave. Odsudzovať vedca za prezentáciu vedeckých výsledkov je choromyselné a limitne na úrovni pacienta psychiatrie. Tento proces je dôkazom svojvôle OČTK. Uvedené fakty navrhujú, že sa nejedná o súdny proces v mene spravodlivosti a práva, ale o absurdný synchrónny a skoordinovaný súdny stroj na potláčanie základných ľudských práv, garantovaných v ústave a medzištátnych dokumentoch, ktoré sú pre tento súdny stroj len zdrapom papiera.
7) Celý proces je od začiatku bezpochyby zmanipulovaný a vedený zvrhlou metódou „ja o koze, ty o voze“, teda nelogicky a v rozpore s faktami, pripomína urválkovské nezákonné súdne procesy z 50–tych rokov minulého storočia a predstavuje orwellovsko-kafkovský svet popísaný v dielach anglického autora G. Orwella „1984“ a pražského spisovateľa chazarského pôvodu F. Kafku „Proces“ a „Zámok“. Politické vykonštruované súdne procesy reprezentujú Augiášov chliev v justícii.
8) Celé stíhanie OČTK v rokoch 2020 – 2025, ako som to uviedol inžinierke ekonómie ako vyšetrovateľke NAKA Ing. Z. Goláňovej, iniciátorke tejto de facto alogickej šikany v OČTK, a aj súdny proces, je analógia politických trockisticko-boľševických procesov z 50-tych rokov minulého storočia, kedy rozsudky boli určené dopredu. Ide o celé päťročné psychické týranie mojej osoby za prezentáciu výsledkov vedcov. Uvedené fakty dokazujú, že je to politický vykonštruovaný neoinkvizičný zinscenovaný proces s vopred určeným výsledkom, proces, vykonštruovaný na základe tvrdení, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Celé päťročné týranie dokazuje, že byť na Slovensku, pracujúcim dôsledne a logicky s faktami o určitých javoch, je dosť ťažké, je to takpovediac priťažujúca okolnosť.
9) Nepravdivé a zákerné výroky sú svedectvom, že nielen tituly pred menom neoslobodzujú od hlúposti, ale ani vedecké tituly za menom nie sú zárukou pravdivosti. Je to zrada sociálnej úlohy inteligencie, de facto tvrdo zemito-rurálnej inteligencie (Bakoš 2004).
10)V polytematickej knihe kritických reflexií „Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011“, ktorá je vysoko hodnotená vzdelancami z humanitných disciplín ako pozoruhodný, priam panoramatický pohľad do minulosti, je na základe faktov v celej súdnej vertikále konštatované, že „Lož bola povýšená na princíp súdnej moci v celej súdnej vertikále práva na Slovensku“, čo potvrdili nemenovaný sudca ústavného súdu, viacerí sudcovia, notári a advokáti, všetci s dlhoročnou praxou v oblasti práva. Nekontrolovaný sudca môže vystrájať ako cap v záhrade, čo sa u nás deje už od štátneho prevratu v roku 1989. „Nedostatkom slovenského súdnictva je, že nemá kto kontrolovať kontrolóra – sudcu“ (advokát Valko 2006). Celý proces dokazuje, že právo a spravodlivosť ako aj pravda a právo na Slovensku nesúvisia.
11) Riešenie krízového stavu justície na Slovensku, ktorá je v mnohých prípadoch na úrovni Augiášovho chlieva, je predovšetkým náprava legislatívy. Anticivilizačný stav práva na Slovensku sa stal očividnejším najmä po dvoch rekodifikáciách trestného zákona. Množstvo vykonštruovaných politických súdnych procesov proti polemickým autorom, hľadajúcim pravdivé interpretácie spoločenských javov, a na druhej nestíhanie jednotlivcov z jedného ideologického košiara za šírenie nenávistných prejavov a vyzývaniu k násilnostiam, je nespochybniteľným dôkazom nielen antihumánnej a anticivilizačnej selektívnosti, ale aj že obe rekodifikácie ako tzv. pravicou (KDH, SDKU), tak aj tzv. ľavicou (SMER, HZDS) sú službou anticivilizačnému politickému hnutiu s jeho 24 bodovým programom, podľa ktorého ovládnutie justície je najdôležitejším krokom (Helebrandt 1991). Prvým krokom k očisťovaniu súdnictva, podľa mnohých faktov postihnutého rakovinou (Dudáš 2011), je odstrániť rozbitie jednotného súdnictva zrušením špecializovaného trestného súdu ako kyjaku na bielych a následne zrušiť protiextrémistickú legislatívu, ktorá je de facto extrémistická, antihumánna a anticivilizačná. To dochádza už aj niektorým politikom ako napríklad spolutvorcovi a schvaľovateľovi druhej rekodifikácie TZ ministrovi R. Kaliňákovi (SMER), ktorý požiadavku zrušenia ŠTS odôvodnil, že „ŠTS bezpochyby koná v rozpore so zákonom“. Europoslanec Ľ. Bláha žiada zrušenie ŠTS a zrušenie de facto extrémistickej tzv. protiextrémistickej legislatívy. Tá je založená na nedefinovaných pojmoch, čo je zvrhlosť, zvlčilosť a zákernosť v remesle práva v službe perfídnej politickej ideológii.
J. Dudáš, v. r.
Prílohy:
Príloha č. 1 – Rozsudok ŠTS
Dokument č. 2 – Reakcia Dudáša na odpoveď Korčoka
Dokument č. 3 – List docenta Dudáša šéfovi Múzea holokaustu v Seredi
Zanechajte nám komentár