Čurilly a lipšicovci šikanovali advokáta Paru

Peter Tóth – Ďateľ k veci | Čurilly a lipšicovci šikanovali advokáta Paru | EP 20

Každý z nás môže v určitej chvíli života potrebovať advokáta. Kým si poviete, že vám sa to nemôže stať, zvážte nasledovnú možnosť. Nedopustili ste sa žiadneho trestného skutku, avšak niekto vás zo závisti, zlosti, z nenávisti alebo inej zavrhnutiahodnej pohnútky krivo obviní, policajt a prokurátor si to osvoja, obvinia vás, spracujú návrh na vzatie do väzby a súdy im vyhovejú. Čo potom?

Samozrejme, budete potrebovať advokáta, aby obhajoval vaše zákonné práva a oprávnené záujmy.

Predstavte si ďalšiu možnosť. V našich končinách nie je úplne vylúčená: policajti a prokurátor sa dohodnú, že zosnujú vymyslené obvinenie aj proti vášmu advokátovi, pretože im prekáža a nemajú ho radi. A za asistencie justičných zločincov pošlú vášho advokáta takisto do temnice. Ako sa budete cítiť? Čo si o tom budete myslieť? A budete ešte niekedy v živote dôverovať orgánom činným v trestnom konaní, justícii a veriť v spravodlivosť?

Prípad advokáta Mareka Paru, ktorému sa venujem v najnovšej epizóde podcastu Ďateľ k veci, je nočnou morou každého, komu záleží na dodržiavaní zákonnosti a princípov právneho štátu.

Šikanovanie magistra Paru čurillami, Lipšicovým gestapom a justičnými zločincami alias sudcami najvyššieho súdu Klimentom, Štiftom, Hatalom, Farkašom, Klemannom, Bargelom, Paludom a Wänkeovou je ďalším kúskom hororovej mozaiky, zobrazujúcej stav výkonu trestnej justície na Slovensku v rokoch 2020 – 2023.

Viac informácii v podaní Petra Tótha vo videu nižšie:

LIPŠIC – príbeh politického podvodníka

Bonusový článok:

Sprisahanie čuríll a Lipšicovho gestapa proti advokátovi Parovi

Advokát Marek Para bol uvrhnutý do žalára, eufemisticky nazývaného vyšetrovacou väzbou, hlavne preto, lebo obhajoval záujmy klienta a oprávnene sa dožadoval vyvodenia trestnej zodpovednosti proti politickému aktivistovi v rúchu prokurátora špeciálnej prokuratúry Špirkovi. Rozkoše poskytované slovenskými temnicami okúsil v dôsledku sprisahania zločineckých skupín čuríll, Lipšicovho gestapa a justičných zločincov alias sudcov najvyššieho súdu Klimenta, Štifta, Hatalu, Farkaša, Klemaniča, Paludu, Bargela a Wänkeovej. Prípad Mareka Paru nie je ani zďaleka natoľko dramatický ako príbeh advokáta Martina Ribára. Majú však spoločné črty. Oboch sa pokúsili zločinci v uniformách a talároch umlčať a zastrašiť len alebo až preto, lebo plnili zákonné povinnosti obhajcov v trestnom konaní. A v oboch prípadoch ústavný súd konštatoval, že uvrhnutím advokátov do temnice boli porušené práva chránené Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Falošný podpis „oznamovateľa“ Vargu

Všetko sa to začalo takmer pred desaťročím. Inžinier Ľuboš Varga bol podozrivý z daňovej trestnej činnosti. Zastupoval ho advokát magister Marek Para. Dozor v trestnej veci inžiniera Vargu vykonával prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a neodškriepiteľný politický aktivista Vasiľ Špirko. Samotná kauza klienta Mareka Paru nie je z hľadiska problematiky preberanej na tomto mieste podstatná. Dôležité je vysvetliť si, ako sa Špirko pokúsil zneužiť zraniteľné postavenie obvineného inžiniera Vargu na dosiahnutie diskutabilných cieľov s politickým pozadím.Je nesporné, že v určitom čase sa ocitli v jednej kancelárii ÚŠP prokurátor Špirko, obvinený Ľuboš Varga a jeho advokát Marek Para. Sporné je to, čo pri tejto príležitosti odznelo, pretože Špirko vraj rozprávanie inžiniera Vargu vyhodnotil ako podanie trestného oznámenia. V tomto bode sa začína situácia komplikovať, pretože Špirko osobne spísal to, čo označil za trestné oznámenie a zabezpečil k nemu aj podpis údajného oznamovateľa. Problém spočíva v tom, že podpis pod trestným oznámením nebol podpisom Ľuboša Vargu. Inými slovami išlo o falošný podpis a je úplne logické, že podozrenie padlo na toho, kto zápisnicu o podaní trestného oznámenia vytvoril. Teda na prokurátora Špirka.Prokurátor bol v tejto veci aj trestne stíhaný a neskôr riešený disciplinárnou komisiou generálnej prokuratúry. Špirko napokon vyviazol bez zaslúženého trestu aj bez náležitého disciplinárneho postihu. S ohľadom na celkové okolnosti prípadu je to neuveriteľné, avšak existuje logické vysvetlenie tejto neuveriteľnej udalosti, ktoré som ponúkol v opise kauzy Carlton. Špirko nebol potrestaný preto, lebo poslúžil digitálnej oligarchii ESET vydaním prvého uznesenia o obvinení manželov Erika Mikurčíka a Zuzany Kalmanovej. Zabezpečil si beztrestnosť a aj preto sa mohol neskôr prezentovať ako obeť šikanovania, čo rozhodne nikdy nebol.Ľuboš Varga tvrdil, že zápisnicu o podaní trestného stíhania nikdy nepodpísal. To isté vždy tvrdil aj jeho advokát Marek Para. Z toho vyplýva, že nech už mimo záznamu povedal inžinier Varga prokurátorovi Špirkovi čokoľvek, nebolo to myslené ako trestné oznámenie. Samozrejme, je otázne, čo v skutočnosti v rámci tejto konverzácie odznelo, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Napriek okolnosti, že páni Varga a Para popierali podpísanie trestného oznámenia, Špirko trval na tom, že ide o autentický dokument, zachytávajúci presne to, čo mu obvinený povedal. Prokurátor však nikdy nedokázal presvedčivo vysvetliť, prečo pod písomnosťou svietil falošný podpis inžiniera Vargu, ak išlo o verné zachytenie toho, čo mu údajný oznamovateľ povedal.

Špirkova záhradná párty

Teraz je potrebné objasniť najmä otázku, prečo by mal Špirko záujem falšovať podpis inžiniera Vargu? Vysvetlenie sa ukrýva v jeho slovách, vyrieknutých 8. marca 2018 počas povestnej tlačovky, nazvanej aj záhradná párty, na dvore špeciálnej prokuratúry. Podľa Špirka mu mal totiž Ľuboš Varga uviesť, že v procese dodávok informačných technológií pre ministerstvo vnútra boli takpovediac odlievané peniaze prostredníctvom legalizačnej schémy. Konečnými prijímateľmi opratých peňazí, nadobudnutých korupčnou trestnou činnosťou, mali byť ministri vnútra a financií Robert Kaliňák a Ján Počiatek.Špirko sa usiloval navodiť dojem, akoby jeho trestné aj disciplinárne stíhanie bolo v zásade pomstou za to, že sa usiloval objasniť korupčnú trestnú činnosť ministrov Smeru. Jeho údajné prenasledovanie vraj zosnovali minister vnútra Robert Kaliňák, policajný prezident Tibor Gašpar, riaditeľ NAKA Peter Hraško a šéf Národnej protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer. Je potrebné povedať, že Špirko sa celkom úspešne vykreslil ako obeť, pretože novinári takzvaného hlavnému prúdu ako hydina poslušne zobali všetko, čo im z dlane ponúkol. Ochotne uverili, že bol politicky prenasledovaný, dokonca sledovaný bol nielen on, ale aj jeho manželka a päťmesačné dieťa.Rozkošnou časťou tlačovky bol moment, keď pochybne omilostený Špirko, dôvodne podozrivý z falšovania podpisu „oznamovateľa“ na úradnej listine, zatrúbil do protiútoku. Oznámil, že podá trestné oznámenie na Roberta Kaliňáka, Tibora Gašpara, Petra Hraška a Róberta Krajmera (napokon podal aj na inžiniera Vargu a magistra Paru), lebo podľa jeho akiste odborného názoru sa dopustili trestného činu sabotáže. Inými slovami jeho trestné aj disciplinárne stíhanie bolo v Špirkových očiach spôsobilé poškodiť ústavné zriadenie s cieľom mariť plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ako to predpokladá § 317 Trestného zákona (sabotáž).Na záver vystúpenia pred kamerami Špirko vyzval uvedomelých občanov, aby neváhali a neobávali sa oznámiť prokuratúre nekalé praktiky, ktorými sú sužované inštitúcie verejnej moci a prakticky celé Slovensko. Zopakujme si, že popísaná tlačovka sa uskutočnila v marci 2018, teda len niekoľko dní po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Išlo o obdobie plné politickej, mediálnej a propagandistickej hystérie. Špirko využil šialenú spoločenskú atmosféru na posilnenie dojmu, že vtedajšia tretia vláda Roberta Fica je vlastne zločineckým spolkom, ktorý musí byť za každú cenu zvrhnutý.Popísaná tlačovka dáva aj jasnú odpoveď na otázku, prečo by mal prokurátor motív falšovať podpis Ľuboša Vargu. Špirko sledoval nie zákonné, ale politické ciele. A na ich naplnenie chcel zneužiť zraniteľné postavenie človeka obvineného z daňovej trestnej činnosti. Špirko zjavne veril, že z inžiniera Vargu urobí kajúcnika, ktorý podpíše čokoľvek, čo mu predostrie. Lenže zmýlil sa. Namiesto poslušného prikyvovania sa dočkal trestného oznámenie a tak sa aj začal písať príbeh neústavného uvrhnutia do žalára Vargovho advokáta Mareka Paru.

Para v pazúroch čuríll a lipšicovcov

Z doterajšieho opisu udalostí je zrejmé, že Špirkove trestné oznámenia plnili v čase podania predovšetkým propagandistický účel. Išlo o navodenie dojmu, že opodstatnené trestné stíhanie falšovateľa podpisu bolo sabotážou spáchanou na celom štáte. To sa nedá vymyslieť, niečo také sa môže zrodiť len v Špirkovej hlave. Avšak po voľbách 2020 sa moci chopila mrzká luza šialenca z Trnavy. Na začiatku roku 2021, po neslýchanej účelovej novele zákona zvolila za šéfa špeciálnej prokuratúry Matovičovho Himmlera Lipšica. A začali sa diať neuveriteľné veci.Teda mnohé absurdity boli v pohybe už pred zvolením zločinca Lipšica za špeciálneho prokurátora, keď sa z vraždy novinára stala zámienka na odôvodnenie každej a akejkoľvek zhovädilosti. Avšak železná päsť zločineckých skupín čuríll a lipšicovcov dopadla na Mareka Paru až v roku 2022, keď bol v súvislosti so Špirkovým prípadom obvinený zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Znie to absurdne? Samozrejme, pretože to je absurdné. Marek Para neurobil nič len nesúhlasil, aby bol jeho klient Ľuboš Varga zneužitý v pochybných a podľa mojej mienky aj zločinných aktivitách prokurátora Špirka. Ak v tejto veci magister Para vyvíjal aktivity smerujúce k trestnému stíhaniu Špirka, plnil zákonné povinnosti advokáta a obhajoval oprávnené záujmy klienta.Lenže čurilla, vyšetrovateľ Milan Sabota a  zločinec, prokurátor Lipšicovho gestapa Ján Hrivnák to videli inak. Nielen zosnovali uznesenie o obvinení Mareka Paru, ale aj zorganizovali jeho zadržanie a zločinec Hrivnák spracoval návrh na vzatie advokáta do vyšetrovacej väzby. Útok na osobnú slobodu obvineného bol natoľko neslýchaný, že dokonca ani servilný Špecializovaný trestný súd nebol ochotný poslať magistra Paru do žalára. Prokurátor Hrivnák však podal proti nevzatiu do väzby sťažnosť. Senát najvyššieho súdu justičného zločinca Klimenta mu napokon vyhovel, advokáta do väzby uvrhol. Nie do hocakej, ale najprísnejšej kolúznej.Marek Para namietal zaujatosť Klimenta. O advokátovej námietke rozhodol iný päťčlenný senát najvyššieho súdu v zložení justičných zločincov Farkaš, Klemanič, Paluda, Bargel, Wänkeová. Podľa ich verdiktu Kliment nebol zaujatý, preto ani nebol vylúčený z rozhodovania o väzbe advokáta.

Objektívna zaujatosť sudcu Klimenta

Ako už vieme, ústavný súd oveľa neskôr nálezom rozhodol, že najvyšší súd porušil práva Mareka Paru garantované nielen ústavou, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd konštatoval porušenie práv magistra Paru preto, lebo „namietané väzobné rozhodnutie bolo výsledkom ústavne neudržateľného postupu najvyššieho súdu v otázke vyriešenia sťažovateľovej námietky zaujatosti“. Ústavní sudcovia inými slovami vyčítali Farkašovmu päťčlennému senátu fakt, že v rozpore s ústavou a dohovorom odmietli vidieť zjavnú objektívnu zaujatosť sudcu Klimenta. Objektívna zaujatosť znamená, že aj keď subjektívne (osobne, vnútorne) sudca nemusí byť zaujatý proti obvinenému, vonkajškovo (objektívne) sa tak môže javiť s ohľadom na svoje konanie či správanie.Čo to znamená v prípade justičného zločinca Klimenta? V skratke to možno označiť ako nedostatok zdržanlivosti vo vzťahu k advokátovi Parovi. Detailnejšie vysvetlenie si vyžaduje uvedenie trochu viac súvislostí.Marek Para namietal viacero skutočností. Okrem iného aj príbuzenský pomer (synovec – strýko) medzi prokurátorom Lipšicovho gestapa Repom a justičným zločincom Klimentom. Je pravda, že Repa bol prokurátorom činným napríklad v kauzách Očistec a Judáš, v ktorých magister Para zastupoval klientov. Na druhej strane Repa nebol prokurátorom činným v trestnej veci obvineného advokáta. Ústavný súd túto námietku neuznal. Tiež je pravda, že keď Kliment kandidoval na generálneho prokurátora, v rozhovore pre Aktuality sa vyjadril v prospech opätovného preverenia okolností, za ktorých bol obvinený prokurátor Špirko. Ústavný súd konštatoval, že Kliment sa síce vyslovil v prospech otvorenia tejto kauzy, teda prípadu, v rámci ktorého bol obvinený Marek Para, ale bez toho, aby prejudikoval výsledok. Ani v tomto ohľade ústavní sudcovia nevideli zaujatosť Klimenta.Avšak tým bola zhovievavosť strážcov ústavnosti s justičným zločincom vyčerpaná, pretože uznala dva významné dôvody, prečo sa Kliment nemohol z objektívneho hľadiska javiť ako nezaujatý a nestranný sudca. Po prvé, Kliment najmenej od roku 2015 verejne označoval Mareka Paru za „mafiánskeho advokáta“. Vyplynulo to z výpovede svedkyne Alexandry Kokavcovej. Povedala, že Kliment sa takto vyjadroval na adresu obhajcu nielen pred ňou, ale aj pred členmi jej rodiny a v okruhu známych tejto svedkyne.Druhý dôvod je ešte závažnejší. Kliment vyrobil sám proti sebe dôkaz o tom, že nie je schopný budiť dojem nestrannosti, ak má na dohľad advokáta Mareka Paru. Justičný zločinec sa neprípustného konania dopustil vo chvíli, keď v priebehu verejného zasadnutia ústne odôvodňoval jeho vzatie do vyšetrovacej väzby. Kliment najprv so zjavnou narážkou na iniciovanie pôvodného trestného stíhania pomätenca Špirka lamentoval, že „je tu trend spochybňovania, či kriminalizovania vyšetrovateľov, prokurátorov a aj sudcov, ktorí majú rozhodovať nestranne a nezávisle“. A potom už úplne opustil teritórium zdravého rozumu aj nestrannosti, keď riekol: „Uvedené opätovné otvorenie tohto vyšetrovania je taký odkaz všetkým tým osobám a odkaz v tom, že žiaden skutok do budúcnosti nezostane nevyšetrený a rovnako nezostane v prípade nevyvodená konkrétna trestná zodpovednosť konkrétnych osôb. Je to zdvihnutý prst všetkým tým osobám, ktoré by chceli v tomto trende pokračovať.“Každý triezvo uvažujúci človek si povie, že súdy nie sú zriadené na to, aby ukazovali ľuďom zdvihnuté prsty na znak varovania. Táto časť Klimentovho výroku bola zaslúžene hojne citovaná, rozoberaná a kritizovaná. Už menej sa však hovorilo o pasáži, v ktorej justičný zločinec varoval osoby, „ktoré by chceli v tomto trende pokračovať“. To znamená, že Kliment sa nezakryte vyhrážal každému, kto by chcel podávať trestné oznámenie na takých prokurátorských zločincov, akým je falšovateľ podpisov „oznamovateľov“ Špirko.

Komu je určený zdvihnutý prst

Jedna vec je okolnosť, že Kliment je justičný zločinec. Druhou stranou tej istej mince je fakt, že nedokáže stáť za svojím slovom. Marek Para žiadal, aby do písomného odôvodnenia rozhodnutia, ktorým ho zobral do kolúznej väzby, zahrnul aj citované slová. Kliment to odmietol s odôvodnením, že jeho výroky nesúvisia s predmetom rozhodnutia a navyše vraj boli vytrhnuté z kontextu. Ústavný súd to zjavne videl inak, lebo zdvihnutý prst a podobné svalnaté rečičky považoval za jeden z dôvodov, pre ktoré nielen konštatoval porušenie ústavných práv, ale aj rozhodnutie Klimentovho senátu zrušil. Našťastie pre Mareka Paru v čase prijatia nálezu ústavného súdu bol už dávno na slobode, takže nebolo potrebné rozhodnúť aj o jeho prepustení zo žalára. Klimentove výroky komentoval bezprostredne po ich zverejnení triezvym a výstižným článkom advokát Martin Ribár. Pýtal sa, či je sudcov zdvihnutý prst určený advokátom, generálnemu prokurátorovi, policajnej inšpekcii, prokuratúre či dokonca ústavnému súdu. Doktor Ribár ďalej uvažoval či, ak sa veci nebudú vyvíjať v súlade s dobovou politickou líniou „očisty spoločnosti“, dôjde k zrušeniu nielen kritizovaného paragrafu 363 Trestného poriadku, ale aj k zrušeniu advokátskeho stavu a či vystúpime z Rady Európy, aby nemohli byť rozsudky slovenských súdnych autorít preskúmavané Európskym súdom pre ľudské práva. Kto pozorne čítal Klimentove výroky, postrehol, že z jeho pohľadu je neprípustné podozrievať z trestnej činnosti vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Povedal to jasne a neodškriepiteľne v spojitosti s prípadom prokurátorského zločinca Špirka, ale aj v kontexte dobových množiacich sa kritických hlasov proti zneužívaniu trestného práva na dosahovanie politických cieľov. Advokát Martin Ribár preto veľmi logicky pokračoval vo svojej argumentácii, keď napísal:“Možno sa mýlim, ale prečo by sa trestnej činnosti nemohli dopúšťať aj vyšetrovatelia, prokurátori či sudcovia? A to za okolností, že boli zverejnené časti legálne zadovážených zvukových záznamov na základe použitia informačno-technických prostriedkov schválených súdom, z ktorých vyplýva dôvodné podozrenie z takéhoto konania? To už nie sú obvinenia postavené na výpovedi niekoľkých univerzálnych kajúcnikov, ale reálne priame dôkazy získané zákonným spôsobom, aby mohli byť  použité pre účely trestného konania.“Článok obsahuje viaceré dôležité pasáže. Z hľadiska prípadu Mareka Paru považujem za podstatné spomenúť už len jednu. Martin Ribár konštatoval, že prípad magistra Paru je úzko spojený s výkonom advokácie. Čurilly, Lipšicovo gestapo, špecializovaný aj najvyšší súd držali doktora Ribára vo väzbe len preto, lebo plnil zákonné úlohy advokáta v trestnom konaní. V citovanom článku preto veľmi výstižne napísal, že „všetky skutky, ktoré sa Parovi kladú za vinu, nie sú vo svojej podstate ničím iným ako poskytovaním právnych služieb“. Z toho plynie jediný možní záver. Policajní, prokurátorskí aj justiční zločinci brutálne zastrašovali advokátov, aby nestáli v ceste ich perverzným predstavám o výkone trestnej spravodlivosti. Takýto postup nie je zdvihnutý prst, ale vztýčený prostredník spravodlivosti.

Anatómia sprisahania proti Parovi

Prípad Mareka Paru má pokračovanie aj v roku 2025. Kým sa dostaneme k popisu aktuálneho vývoja, zoraďme niekoľko faktov a dátumov: 20. apríla 2022 NAKA zadržala Mareka Paru; obvinili ho zo založenie zosnovania a podporovania zločineckej skupiny; prokurátorský zločinec Hrivnák spracoval návrh na vzatie advokáta do vyšetrovacej väzby. 24. apríla 2022 Špecializovaný trestný súd nevzal Mareka Paru do väzby; prokurátor Hrivnák podal proti rozhodnutiu súdu sťažnosť. 2. mája 2022 Najvyšší súd SR vzal Mareka Paru do väzby. 20. júna 2022 bol Marek Pata príkazom prokurátora ÚŠP prepustený z väzby. 7. marca 2024 Ústavný súd SR konštatoval, že väzba Mareka Paru bola protiústavná. V máji 2025 prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava zastavil stíhanie Mareka Paru; proti tomuto rozhodnutiu podal zločinec Špirko sťažnosť; generálny prokurátor ju odmietol ako nedôvodnú Ďalší zásadný vývoj nastal 24. októbra 2025, keď vyšetrovateľ policajnej inšpekcie obvinil zo zločinu marenia spravodlivosti čurillu Milana Sabotu. Vzhľadom na to, že ide o obvinenie, v trestnoprávnom význame nie je možné hovoriť o vine. Odôvodnenie uznesenia o obvinení však plasticky a prehľadne popisuje, ako čurilly v sprisahaneckej súčinnosti s Lipšicovým gestapom zosnovali zmanipulované trestné stíhanie advokáta Mareka Paru. Aj keby nebol čurilla Sabota na konci dňa uznaný za vinného, nič to nezmení na fakte, že vo veci magistra Paru konal so zjavne zlým úmyslom.Spomínané uznesenie má 36 strán a je pomerne komplikované z právneho aj skutkového hľadiska. Jeho podstata spočíva v tom, že čurilla Sabota vyšetroval trestné oznámenie podané prokurátorom Špirkom, ktorý tvrdil, že jeho trestné stíhanie bolo sabotážou proti republike. Sabota v tomto prípade vydal 15 marca 2021 uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci zločinu krivého obvinenia. Nikoho však neobvinil, trestné stíhanie bolo vydané len takzvane vo veci a konanie aj ukončil uznesením o zastavení trestného stíhania zo dňa 16. februára 2022. Čiže čurilla Sabota takmer rok vyšetroval, nič nezistil a prípad poslal naoko do múky. Vzhľadom na to, že nešlo o právnu kvalifikáciu spadajúcu do vecnej príslušnosti špeciálnej prokuratúry, vec mala v dozore Krajská prokuratúra Bratislava.Proti zastaveniu trestného stíhania v tejto veci podal akože „poškodený“ Špirko sťažnosť. Sabota vôbec nečakal na to, ako o sťažnosti rozhodne krajský prokurátor, pretože už dňa 25. marca 2022 v skutkovo identickej veci vydal uznesenie o začatí trestného stíhania za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. V pôvodnej trestnej veci, v rámci ktorej podal sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania Špirko, rozhodol krajský prokurátor o jej zamietnutí až 14. apríla 2022. To znamená, že čurilla Sabota, keď ešte nebolo pôvodné trestné konanie právoplatne ukončené, pretože prokurátor nerozhodol o Špirkovej sťažnosti, začal v úplne identickom prípade nové trestné stíhanie. To je právny aj kriminalistický nonsens, no ani zďaleka to nie je koniec všetkých absurdností.Najprv si povedzme, prečo sa Sabota ponáhľal začať v právoplatne neskončenej veci nové trestné konanie. Očividne preto, lebo kým bola vec pod dozorom krajskej prokuratúry, nebolo možné stvárať svinstvá, na ktoré sa čurilly chystali. Keďže splodil uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, založil tým vecnú príslušnosť špeciálnej prokuratúry. Podľa vtedy platného zákona všetky skutky týkajúce sa korupcie alebo organizovaného zločinu spadali pod dozor Lipšicovho gestapa. A keďže čurilly a lipšicovci chceli za každú cenu dostať advokáta Mareka Paru do žalára a s veľkou pravdepodobnosťou ho aj odstaviť z vykonávania obhajoby klientov v kauzách s policajnými názvami Očistec, Dobytkár a Judáš, musel Sabota vyšetrovanie zmanipulovať tak, aby si zabezpečil krytie ÚŠP. A presne to aj urobil a zločinec Hrivnák mu to požehnal.Následne 20. apríla 2022 vydal Sabota aj uznesenie o obvinení Mareka Paru, vykonal jeho zadržanie a úslužný Hrivnák spracoval návrh na jeho vzatie do väzby. Zvyšok tohto príbehu už poznáme z doterajšieho obsahu rozprávania. Na tomto mieste je však potrebné zvýrazniť ďalšiu, doteraz nespomenutú okolnosť. Z nedávneho uznesenia o obvinení čurilly Sabotu totiž vyplýva, že Marek Para sa len náhodou dozvedel o tom, že tento vyšetrovateľ len tesne pred jeho obvinením zastavil v identickej veci trestné stíhanie. Stalo sa to tak, že keď bol jeho obhajca Michal Mandzák nazrieť do vyšetrovacieho spisu, všimol si, že do „nového“ konania boli prevzaté viaceré písomnosti z iného vyšetrovacieho spisu, teda z pôvodnej veci, v ktorej Sabota nevidel dôvod na vznesenie obvinenia žiadnej konkrétnej osobe.Ak sa v tom presávate orientovať a začínate sa strácať, nie je to vaša chyba. Popisované udalosti a postupy totiž nie sú z normálneho sveta, ale z blázinca, v akom dokázali žiť a orientovať sa len zločinecké skupiny čuríll a Lipšicovho gestapa. Preto si to vysvetlime ešte raz síce zjednodušene, ale bez skreslenia reality. Sabota a spolupáchatelia vedeli, že nedostanú Mareka Paru do temnice, kým bude vykonávať dozor nad vyšetrovaním Špirkovej kauzy normálny prokurátor. Preto rýchlo spratali zo sveta starý spis, založili nový, vymysleli si zločineckú skupinu, aby mal prípad pod dozorom zločinec Hrivnák, ktorý spracoval návrh na vzatie do väzby a keď im to nevyšlo na Špecializovanom trestnom súde, pomocnú ruku im ochotne podal senát justičného zločinca Klimenta.

…a čo s tým majú Slobodník a Makó…

Azda nikoho neprekvapí, že vykonštruované obvinenie Mareka Paru stálo na výpovediach zločincov a najodpornejších kajúcnikov Bernardovi Slobodníkovi a Ľudovítovi Makóovi. Nemá zmysel rozoberať ich svedectvá. Úplne postačí uviesť jeden podstatný fakt. Marek Para sa mal dopustiť založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny tým, že v spolupráci s prezidentom Policajného zboru Tiborom Gašparom, riaditeľom NAKA Petrom Hraškom a šéfom Národnej protikorupčnej jednotky NAKA Róbertom Krajmerom mali neoprávnene privodiť trestné stíhanie zločinca Špirka. Slobodník a Makó však podľa Sabotovho uznesenia zjavne neboli súčasťou tejto (údajnej) zločineckej skupiny, avšak zasvätene vedeli rozprávať o jej činnosti a o tom, aké úklady pripravila neborákovi Špirkovi. Slobodník a Makó neboli pri tom, keď sa údajný komplot organizoval, ale tvrdili, že ten alebo onen člen vymysleného zločineckého zoskupenia im povedal to alebo ono. Tomu sa hovorí svedectvo z druhej ruky, respektíve svedectvo z počutia. S ohľadom na to, že ide o „svedkov“ Slobodníka a Makóa, je dôvodné myslieť si, že si podstatnú časť svedeckých výpovedí vymysleli, respektíve si osvojili to, čo im nadiktovali čurilly a Lipšicovo gestapo.Položme si provokatívnu otázku. Naozaj nekomunikoval advokát Marek Para napríklad s Petrom Hraškom o prípade falšovateľa podpisov Špirka? Moja odpoveď znie, že by bolo divné, ak by nekomunikoval. Veď Špirko zneužil zraniteľné postavenie jeho klienta Ľuboša Vargu na dosahovanie osobných pokútnych cieľov. Preto tvrdím, že bolo povinnosťou Mareka Paru nielen podať trestné oznámenie na Špirka, ale aj detailne informovať orgány Policajného zboru o neprijateľnom konaní prokurátora ÚŠP. Ak kvôli tomu skončil Marek Para vo vyšetrovacej väzbe, išlo o brutálny útok nielen na jeho osobu, ale aj advokáciu ako stav. Nič na tom nezmení ani okolnosť, že aktuálne putuje zločinec Špirko od jedného progresívneho novinára k druhému a kváka o výpovediach svedkov, údajne potvrdzujúcich sprisahanie proti jeho prokurátorskej velebnosti. Svedkovia, o ktorých hovorí, sú kreatúry Slobodník a Makó. A to je presne spoločnosť, kam zločinec Špirko patrí.

Podporte Ďatľa: podpora TU

Špirkova záhradná párty: • Naživo: Vyhlásenie prokurátora Vasiľa Špirka  

Apple Podcast: https://podcasts.apple.com/us/podcast…

Spotify: https://open.spotify.com/show/5qJQtEV…