Chudoba na Slovensku je závažný problém

Nadácia Milana Šimečku zisťovala postoje verejnosti k chudobe. Výsledky repre­zentatívneho prieskumu Vní­manie chudoby na Slovensku zverejnila pri príležitosti Me­dzinárodného dňa za odstrá­nenie chudoby. Kvantitavíny prieskum na vzorke 1 043 respondentov zrealizovala pre nadáciu agentúra Focus v septembri 2014.

Koordinátorka progra­mu Inklúzia Ester Lomová k tomu uviedla: „Chudoba má svoj medzinárodný deň už od roku 1993, odkedy si ho na celom svete z iniciatívy Or­ganizácie spojených národov pripomíname vždy 17. ok­tóbra. Aj keď sa môže zdať, že pre vyspelé či bohaté krajiny je téma chudoby zanedbateľná, nie je tomu tak. Podľa údajov agentúry Eurostat je chudo­bou na Slovensku ohrozená až pätina populácie. V celej Európskej únii dokonca štvrti­na obyvateľov. Napriek tomu máme pocit, že sa o sociálnom vylúčení u nás hovorí a disku­tuje veľmi málo. Aj preto sme sa rozhodli zrealizovať repre­zentatívny prieskum verejnej mienky o chudobe a prispieť tak k zvyšovaniu povedomia v tejto oblasti.”

Výsledky prieskumu Vní­manie chudoby na Slovensku priblížila projektová mana­žérka Lenka Kissová: „Prvým zistením je, že až 94 % opýtaných považuje chudobu za problém, pričom až 62 % z nich ho označilo ako veľmi závažný. Rovnako nás prekvapilo, že až 59 % responde­tov uviedlo, že aspoň občas pomáha chudobným ľuďom či už materiálnymi alebo finanč­nými darmi priamo jednotliv­com alebo prostredníctvom charitatívnych organizácií a v menšej miere aj dobrovoľníc­kou prácou. Je však smutné, že vyše 40 % ľudí zostáva k ta­kejto pomoci ľahostajnými.”

Programový riaditeľ Na­dácie Milana Šimečku Laco Oravec doplnil ďalšie výsledky výskumu: „Pýtali sme sa obyvateľov Slovenska aj na hranicu dôstojného príj­mu a veľká väčšina z nich (68 %) uviedla, že na skrom­ný, ale slušný život potrebu­je 4-členná rodina mesačne minimálne 900 eur, polovica respondentov za takúto hra­nicu považuje dokonca až 1 200 eur. Ak si uvedomíme, že rozpočet mnohých sloven­ských rodín, a zďaleka nielen tých, ktoré poberajú sociálne dávky, nedosahuje ani nižšiu z uvedených úrovní, vlastne pripúšťame, že dôstojnosť ako ľudské právo a spoločenská hodnota nie je zabezpečená všetkým z nás. O to zaujíma­vejšie preto vyznieva, že väčši­na obyvateľov je presvedčená, že sme omnoho sociálnejší štát ako v skutočnosti. Aj keď Slovensko vynakladá na dáv­ky v hmotnej núdzi necelé 2 % štátneho rozpočtu, iba 13 % respondentov si to aj mysle­lo. Odpovedať nevedelo 21 % a až dve tretiny opýtaných uviedlo vyššie úrovne. Pričom až 18 % si myslí, že štát vynakladá na ľudí v hmotnej núdzi viac ako desatinu celého štát­neho rozpočtu, teda päťná­sobne viac ako je pravda.”

Nadácia Milana Šimečku aj na základe týchto zistení vyzýva politikov i verejnosť na širšiu a intenzívnejšiu verejnú diskusiu o chudobe a solidarite na Slovensku. Ester Lomová k tomu do­dáva: „Náš výskum ukázal, že ľudia považujú chudobu za závažnú tému. Zároveň si myslia, že na Slovensku už dnes podporujeme ľudí v nú­dzi vo väčšej miere ako v sku­točnosti. Mali by sme hlas ľudí vypočuť, investovať viac do vyrovnávania sociálnych nerovností a razantnejšie sa tak zasadiť za odstraňovanie chudoby.”

Prieskum Vnímanie chu­doby na Slovensku sa usku­točnil v rámci projektu Ako na chudobu?, ktorý bol pod­porený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom programu Ak­tívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Eko­polis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadáciou na podporu soci­álnych zmien. (red)