Cez súdy Slovenskej republiky sa valí totalita. Šíri sa ako mor. ZUZANA ČAPUTOVÁ na cti dotknutá c/a ĽUBOŠ BLAHA „ctiutrháč“.
Dva odlišné rozsudky ohľadne kritiky verejného činiteľa.
DNES OCHRANA OSOBNOSTI A VYMAZANIE NÁZORU, ZAJTRA TRESTNÝ ČIN A ILAVA!
VITAJTE v novom, teda staronovom svete. V policajnom a totalitnom režime.
Vážení priatelia, kamaráti, kolegovci a spoluobčania, budem úprimná a pomenujem veci PRAVÝM MENOM, ako vždy.
Pokiaľ chceme riešiť problém, musíme odstrániť jeho príčinu. Tá sa skrýva vždy na začiatku „príbehu“… Nabalená snehová guľa sa už nedá riešiť, na jej povrchu sú už iba symptómy. Ak chceme problém vyriešiť, treba ísť na začiatok. Ak ho v tomto bode rozlúskneme, celá guľa sa razom roztopí a zmiznú aj „nabalené“ obtiaže.
Mnohí, s ktorými sa priatelíme, ktorých zastupujem, ktorým moje občianske združenie pomáha, s ktorými máme kamarátske a kolegiálne vzťahy – poznáte môj kritický názor, že prijali ste hru na rúško… a teraz babo raď! Proti svojej vôli a presvedčeniu ste začali plniť požiadavky, ktoré neboli vašimi právnymi povinnosťami a boli v rozpore aj s vašim svedomím a právnym názorom. Nechali ste sa zastrašiť pokutami, vyhodením z práce, zo školy, alebo ste chceli „iba“ mať pokoj a „iba“ sa dostať do obchodu, na pojednávanie, na úrad, do kostola, na koncert…. A tak všetci skončíme „iba“ v totalitnom režime, kde si „autority“ vybudujú pomyselné sochy do megalománskych rozmerov.
Nesúdim, hľadám odpoveď na otázku, prečo človek robí veci proti vlastnému presvedčeniu, svedomiu, psychickému a zdravotnému komfortu, dokonca aj napriek zdravotným obtiažam…? Prečo otroctvu učí svoje deti…? Čo sa s ľuďmi stalo, že v pokoji prijali železné okovy… ?
Rúško, respirátor, jednoducho prekrytie dýchacích ciest ako nehumánny akt bez opory v zákone má tu svoj význam, a ten je inde, než v „ochrane verejného zdravia“. Je v prvom rade symbolom prijatia nezákonnosti a jej povýšenia na normu.
Je to taká SPOLOČENSKÁ DOHODA o autorite a pozícii otroka.
Kto je Zuza Čaputová, že nevníma 14 000 obetí na Donbase, ale citlivo vníma len tie v inej časti Ukrajiny, na ktoré sa dá použiť nálepka „Putin“?!
Kto je Zuza Čaputová, že zadkom nepohla, keď ešte predseda vlády Matovič verejne na tlačovke urazil občana, lekára, že je blázon, kto je Zuza Čaputová, že jej nevadí, keď minister obrany verejne uráža občanov, že sú opice a dezoláti… ? kto je Zuza Čaputová, že jej citlivo vadí až to, keď ju niekto kriticky označí za vlastizradcu? Kto je Zuza Čaputová, že si buduje túto autokraciu? Chystá sa na hrade zotrvať? Lebo inak jej vlastná totalita aj ju dobehne a jej vnúčatá…
*** *** ***
Okresný súd Bratislava I nariadil Ľubošovi Blahovi, poslancovi Národnej rady SR za Smer-SD prestať šíriť lži o (citlivej) prezidentke Zuzane Čaputovej. Tá to v „rovnom“ boji prezidenta (ktorý menuje sudcov) proti opozičnému politikovi, čuduj sa svete – vyhrala! Kto by to čakal, také uveriteľné… A že spravodlivosť na Slovensku nie je…, to sú číre hoaxy! Kto to bude tvrdiť, spácha trestný čin!
Keď som si prečítala správu, že súd nariadil prestať šíriť lži o prezidentke, myslela som, že je to vtip. Prestať šíriť lži o prezidentke, v súvislosti s výkonom jej činnosti..., to je akože posvätná krava v Indii, ten slovenský verejný činiteľ vo funkcii prezidenta, že sa o ňom nemôžu šíriť (hoc aj) lži? Pretože naopak, európska judikatúra to pripúšťa. Kedy príde na rad zákaz karikatúry a veršov básnika Špínu? To snáď súd nemyslí vážne! A Zuza tiež.
Niet väčšej potupy pre ženu, ak ju nikto neznáša. A neznáša ju celé Slovensko (okrem jej bubliny, v ktorej ilúzii prežíva), kvôli čomu Zuza žalovala Blahu. Vyslala tak informáciu o svojom zúfalstve a nočnej more z neho, teda nočnej more z jeho slov. Tej ženskej chýba čaro a múdrosť pravej dámy a samozrejme aj zmysel pre sebareflexiu. Zhnusí sa ešte ďalším Slovákom.
Ak táto žaloba prejde (čo je absolútny právny exces, naopak, šírenie aj lží v súvislosti s osobou pri výkone činnosti verejného činiteľa je podľa európskej judikatúry legitímne), neobľúbená jaternica (tak ju mnohí volajú) sa prepadne na ešte väčšie dno „smetiska sympatií“. Plat niekoľko tisíc ečiek však vie za tú funkciu poberať. Zuza, Zuza, minca má dve strany…
Ak táto žaloba naozaj prejde, môžete sa na Slovensku pripraviť na inkvizičné procesy. A potom režim: zavrieť ústa, nasadiť náhubok, vyhodiť ceruzky, farbičky, nespievať, nesmiať sa, nič nekomentovať a nemať vlastný názor. Vakcína je sloboda, a toto bude celá paleta povoleného myslenia, ktorú treba zaručiť každej osobe, aby sa na každého ušlo.
Celý text:
Poslancovi Blahovi súd nariadil prestať šíriť lži o prezidentke.
Vyplýva to z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I., ktorý mu neodkladne nariadil zdržať sa zverejňovania a šírenia nepravdivých tvrdení, že som vlastizradkyňou, agentkou cudzích mocností, alebo že som ovládaná Spojenými štátmi. Zároveň mu súd nariadil do troch dní od doručenia rozhodnutia, odstrániť tieto tvrdenia z desiatok svojich statusov.
Súd dospel k záveru, že žalovaný poslanec Blaha „tak hrubo a zároveň bez uvedenia faktického základu zasahuje do osobnostných práv prezidentky, že tu bola daná neodkladná potreba súdnej ingerencie.“ Podľa rozhodnutia súdu „výroky žalovaného, v ktorých obviňuje prezidentku z obzvlášť závažných trestných činov a iné hanlivé obvinenia, pri ktorých je evidentná snaha žalovaného o vyvolanie silných negatívnych emócii u jeho priaznivcov voči prezidentke, nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, nakoľko v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností. Jeho statusy majú útočnú povahu s cieľom vyvolávať a podnecovať silné negatívne emócie.“
Ľuboš Blaha si vytvoril vlastný svet z manipulácií a do očí bijúcich lží. V prostredí sociálnej siete denne zasypáva vybraných ľudí tonami urážok. Problémom je, že nenávisť, ktorú podnecuje sa z internetu prelieva do reality a priamo ohrozuje ľudí vo fyzickom priestore. Psychicky labilnejší jedinci si jeho „obvinenia“ pretvárajú do vyhrážok a nie sú výnimočné ani také, ktoré samotné orgány činné v trestnom konaní vyhodnocujú ako vážne, či nebezpečné. Spravidla sú pritom takéto vyhrážky sprevádzané slovníkom statusov poslanca Blahu.
Dlho som váhala, či použiť prostriedky práva na svoju ochranu, keďže si nemyslím, že politický súboj sa má viesť prostredníctvom súdov a keďže ako politik mám zniesť vyššiu mieru kritiky svojej osoby. Akúkoľvek kritiku znášam zdržanlivo avšak v prípade poslanca Blahu nejde o kritiku, ale o lži a osobné urážky. Jeho podnecovanie pritom ohrozuje už nielen mňa, ale aj rodinu a v tomto prípade prestáva ísť iba o výkon mojej funkcie. Po zrelej úvahe som sa preto rozhodla pre cestu právnej ochrany, pričom som zvolila nateraz tú najmiernejšiu cestu.
Verbálne útoky, na ktoré som reagovala, sú o to závažnejšie, že nevychádzajú z faktov a svojim správaním som nikdy nedala dôvod na to, aby som bola povinná znášať sústredený príval nenávistných statusov tohto poslanca. Ani ako verejne činná osoba nie som povinná znášať sústavné verejné šikanovanie a bezdôvodné verejné obviňovanie zo spáchania trestných činov. Prejavy odporcu nielenže neboli a nie sú založené na akomkoľvek pravdivom základe, ale boli a naďalej sú prezentované formou, ktorá vybočuje z pravidiel slušnosti politickej diskusie. Ani sloboda prejavu (na ktorú sa poslanec Blaha tak rád odvoláva) nie je bezbrehá. A aj sloboda prejavu so sebou nesie zodpovednosť. Dnes to už nie je iba môj názor, ale aj rozhodnutie súdu.
Konajúci sudca (sudkyňa) prerazil morálne a právnické dno.
Ja mám totižto v rovnakej veci mojej klientky, exekútorky – teda rovnako verejného činiteľa, absolútne opačný rozsudok, ktorý hovorí veľmi vážne názory z medzinárodného práva, podľa ktorého verejného činiteľa môžete verbálne aj „opľuť“ mrzkými a akýmikoľvek názormi.
V Slovenskej republike sú iba dva prípady, kedy bol súdny exekútor odvolaný z funkcie a minister ho po súdnom procese musel znova do funkcie menovať. Hanba pre ministerstvo ako hrom, navyše ak z veci vyplýva absolútna neznalosť zákona právnikov ministerstva, ako aj samotných ministrov. Jedným z tých exekútorov bol nebohý JUDr. Borovský a druhou bola moja klientka exekútorka a náš niekoľko rokov nekonečný súboj s exekútorskou komorou a ministerstvom spravodlivosti za ministerky Žitňaskej.
Samotný prípad bol veľmi náročný, v rámci nebo bolo 8 disciplinárnych obvinení a jedno trestné stíhanie. Všetko sme ukončili výhrou klientky (až na jeden prípad, ktorý nemal význam ku odvolaniu z funkcie, a k tomuto sa niekedy vrátim, pretože je osobitne zaujímavý a dôležitý z titulu osôb konajúcich na ústavnom súde, a de iure nie je skončený).
Pre porovnanie veci ČAPUTOVÁ c/a (kontra) BLAHA je podstatné trestné stíhanie tejto klientky exekútorky ako verejného činiteľa pre spreneveru peňazí, ktoré si mala ponechať z dražby, namiesto toho, aby ich vyplatila oprávneným osobám. Menovaná však peniaze vyplatila, avšak v omeškaní (čo sa exekútorom bežne stáva z rôznych dôvodov), u nej to bolo spôsobené predchádzajúcim nezákonným pozastavením jej činnosti.
Trestný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že exekútorka si z dražby neponechala ani jeden cent, právne bolo teda podstatné, že exekútorka si neponechala žiadne peniaze z dražby a nešlo o trestný čin sprenevery.
Na základe výsledkov dokazovania trestný súd vydal uznesenie, že nejde o spreneveru ani iný trestný čin, avšak vzhľadom k nedodržaniu zákonnej lehoty na výplatu výťažku z dražby by mohla byť vec prejednaná v disciplinárnom konaní ako objektívna zodpovednosť exekútora, a preto ju postúpil na prejednanie komore exekútorov. Ani tu exekútorka nebola uznaná vinnou z disciplinárneho konania.
Na uvedenom hlavnom pojednávaní trestného súdu bol počas jeho celého priebehu prítomný ako verejnosť redaktor denníka Korzár Sme Košice (vydavateľstvo Petit Press, a. s.), ktorý si vypočul dokazovanie, ako aj výrok uznesenia súdu, že exekútorka si peniaze neponechala a nejde o žiaden trestný čin.
Tu je časť rozhodnutia súdu, ktoré predniesla sudkyňa na pojednávaní, na ktorom bol prítomný novinár denníka Korzár:
Po skončení hlavného pojednávania a vyjdení z pojednávacej miestnosti k nej novinár pristúpil s mikrofónom a zákernou otázkou, že „prečo si peniaze ponechala pre seba?“
Po rokoch šikany a predchádzajúceho prenasledovania klientky zo strany štátu (táto kauza má aj iné rozmery) to jej organizmus nevydržal a z dôvodu tej provokačnej otázky pred verejnosťou na chodbe súdu okamžite skolabovala a zrútila sa na podlahu. Zachránil ju manžel prítomný v budove súdu a privolaná záchranka, kde som do času jej príchodu vykonávala aj ja zdravotné úkony podľa telefonických pokynov spojovateľky centrály. V tomto bezvedomí bola prevezená do nemocnice, kde sa po čase prebrala. Na súde bol v ten deň naozaj riadny frmol… Doma ju čakali 3 maloleté deti a tento kolaps s udretím hlavy o dlaždicovú podlahu súdu a upadnutie do bezvedomia nemusela prežiť… Pretože zákerná provokačná otázka novinára vyčerpanej osobe, na ktorú mu už pred tým dal súd odpoveď, že peniaze si neponechala.
To len na vykreslenie krvilačných médií a zásahu do osobnostných práv práve ČAPUTOVOVEJ zo strany ĽUBOŠA BLAHU. Nikdy nie však zo strany „našich“ médií.
S poukazom na znenie vyššie uvedeného výroku súdu, o pár dní na to vyšiel v Korzári (aj) v elektronickej podobe článok s nadpisom: „Exekútorka si peniaze z dražby ponechala pre seba“. Lož priamo z učebnice!
V článku bolo celé meno exekútorky a sídlo jej úradu. Článok spustil voči nej verejný lynč a nenávistú agresívnu štvanicu plnú urážok a vyhrážok fyzickou likvidáciou. Rovnako, ako u Čaputovej.
Tu to skrátim…, viac v relácii „Pekný deň s JUDr. Adrianou Krajníkovou“ na www.slobvodnyvysielac.sk piatok 25.3.2022 o 12.00 hod. – 15.00 hod.
Moja klientka exekútorka ako verejný činiteľ podala rovnakú žalobu ako ČAPUTOVÁ verejný činiteľ na ochranu osobnosti z tých istých dôvodov – verbálnych útokov, ktoré boli dokonca rovnako v príčinnej súvislosti s vyhrážkami voči jej osobe.
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bola jej žaloba zamietnutá. Dôvodom bola skutočnosť, že verejný názor na verejného činiteľa v súvislosti s výkonom jeho verejnej funkcie nie je predmetom ochrany osobnosti.
Ale zrazu u ČAPUTOVEJ už predmetom ochrany osobnosti je!
Osobitne sa dotknem nasledujúceho:
Bod 45. rozsudku OS: Potreba vymedzenia a miery prípadnej kritiky u sudcu ako verejne činnej osoby je ďaleko intenzívnejšia ako u iných verejne činných osôb vzhľadom na jeho špecifické postavenie v systéme orgánov verejnej moci, ktoré je do istej miery odlišné od iných verejne činných osôb, najmä preto, že sudca pri výkone súdnej moci zasahuje významným spôsobom do právneho postavenia fyzických a právnických osôb, zakladá ich práva a určuje povinnosti (Nález Ústavného súdu II. ÚS 261/06).
Moja poznámka: Per analogiam (v práve platí analógia rovnakého a podobného), že potreba (opakujem potreba, ako to určil súd, nielen právo) vymedzenia a miery kritiky analogicky u prezidenta ako verejne činnej osoby je ďaleko intenzívnejšia ako u iných verejne činných osôb vzhľadom na jeho špecifické postavenie v systéme orgánov verejnej moci, pretože prezident zasahuje do otázky bezpečnosti štátu a osôb.
Pokiaľ má sudca (súdny exekútor) strpieť vysokú mieru kritiky, prezident ju musí strpieť X krát vyššiu.
Bod 71. rozsudku OS: Sloboda prejavu podliehajúca odseku 2 článku 10 dohovoru sa dá použiť nielen pre „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sú priaznivo očakávané alebo označované za neútočné alebo ľahostajné, ale taktiež pre tie, ktoré porušujú zákon, šokujú alebo obťažujú. Novinárska sloboda zahŕňa aj možné uchýlenie sa k určitému stupňu sa nadsádzky alebo dokonca provokácie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Prager a Oberschlick proti Rakúsku zo dňa 26.4.1995)
Moja poznámka: Pokiaľ novinárska sloboda zahŕňa možné uchýlenie sa aj k provokácii, zahŕňa to aj sloboda občana a politika, ktorý osobitne dohliada aj na bezpečnosť štátu a občanov a v tejto súvislosti na činnosťv prezidenta.
Bod 6. rozsudku KS: Súd prvej inštancie vykonal test proporcionality medzi základnými ústavnými právami strán sporu, t.j. test vhodnosti, test potrebnosti a test primeranosti v užšom zmysle, a to v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 152/08 z 15. decembra 2009.
Bod 7. rozsudku KS: V súvislosti s testom vhodnosti uzavrel, že primárnym cieľom článku bolo oboznámiť verejnosť s činnosťou, resp. s nesprávnym úradným postupom kritizovanej osoby, ktorá bola v tom čase verejne činnou osobou. Z tohto pohľadu súd považoval uvedený zásah žalovaného do práv žalobkyne za vhodný, pretože umožňuje dosiahnuť legitímny cieľ, a to právo občanov na informácie o verejne činných osobách.
Bod 8. rozsudku KS: Pri posúdení článku žalovaného z hľadiska testu nevyhnutnosti súd dospel k záveru, že na dosiahnutie primárneho účelu článku neexistuje iný vhodný nástroj, ako napísanie článku v periodiku, spracovanie televízneho, či rozhlasového príspevku…
Bod 9. rozsudku KS: Z hľadiska posúdenia kto je kritizovaný, súd zohľadnil stupeň tzv. dovolenej kritiky, ktorý sa mení podľa charakteristiky adresáta, pričom hranice akceptovateľnosti sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných“ občanov. V spore malo byť pritom porušené právo žalobkyne v čase, keď vykonávala funkciu súdnej exekútorky a v súvislosti s výkonom tejto funkcie. U osôb verejne činných je miera oprávneného zásahu iná, ako pri súkromnej osobe, je pomerne vyššia, a teda osoba verejne činná a známa osoba musí strpieť vyššiu mieru zásahu do svojho súkromia a prejavov svojej osoby, ako osoba súkromná a hranice ochrany jej osobnostných práv v určitých prípadoch sú nižšie ako hranice ochrany bežných ľudí. Do tejto kategórie osôb patria tiež exekútori (moja poznámka: v prvom rade prezident). Preto vzhľadom na profesionálne postavenie žalobkyne je nepochybné, že v čase vydania článku žalobkyňa musela zniesť vyššiu mieru kritiky na svoju osobu ako na súdnu exekútorku a súčasne žalobkyňa nemohla byť postupom žalovaného dotknutá na právach fyzickej osoby. V tejto súvislosti súd tiež poukázal na to, že v uvedenom článku neboli uverejnené žiadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce informácie a použitie mena žalobkyne sa uskutočnilo primerane danej situácii a v rámci práva na slobodu slova a informovania o stave pozorovanej veci.
Moja poznámka: S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie trestného súdu o nevine exekútorky bola informácia v článku o ponechaní si peňazí exekútorkou, čo je spáchanie tretsného činu SPRENEVERY nepravdivou, teda zrejemou LŽOU.
Ale u ČAPUTOVEJ lož nemôže byť ani len teoreticky! U verejných činiteľov, na ktorých klamú „naše“ média, je lož však žiadaným nástrojom kontroly.
Bod 10. rozsudku KS: Z pohľadu posúdenia kto kritizuje, súd mal za zrejmé, že tzv. privilegovanou skupinou sú žurnalisti. Novinári majú v demokratickej spoločnosti nielen právo, ale hlavne sociálnu povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitosti verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostávať, pričom je novinárom dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. … Z uvedeného preto vyplýva záver o tom, že novinár žalovaného mal nielen právo, ale dokonca povinnosť poskytovať informácie týkajúce sa verejného záujmu… keď žalovaný poukázal na konanie žalobkyne, ktoré bolo v rozpore so zákonom.
Moja poznámka: Osobitne má takúto povinnosť aj politik! V danom prípade však nešlo o žiadne konanie klientky, ktoré bolo v rozpore so zákonom, či už z hľadiska trestného práva, čo potvrdil trestný súd, ani z hľadiska disciplinárneho previnenia, pretože postúpenie veci (na iný orgán) nie je uznanie tejto viny, ale iba postúpením na jej prejednanie, navyše ani disciplinárna vina nebola určená.
Bod 11. rozsudku KS: Ďalej súd posúdil sporné ústavné práva strán sporu z pohľadu toho, čo je kritizované. … Právo svojvoľne použiť vymožené finančné prostriedky žalobkyni nevyplynulo zo žiadneho právneho predpisu, a to bez ohľadu na to, či mala alebo nemala existenčné problémy vo svojom exekútorskom úrade a bez ohľadu na to, kto tieto problémy spôsobil…
Moja poznámka: Z rozhodnutia trestného súdu nevyplýva exekútorkou svojvoľné použitie prostriedkov na žiaden účel, avšak čo je tu podstatné je skutočnosť, že súd pre účely ochrany osobnosti pripúšťa aj lživú kritiku bez ohľadu na dôvod alebo pohnútku konania osoby, ktorej sa kritika, hoc aj lživá, dotkla. „Sláva Ukrajine“ teda nie je dôvodom na vlastizradu…
Motívy a pohnútky konania ČAPUTOVEJ sú právne irelevantné, a právne podstatné je, že podľa názoru politika sa svojim konaním dopúšťa vlastizrady, pretože pre viacero skutkových situácií sa správa ako cudzí agent a proti záujmom Slovenska.
Tu iba doplním, že túto informáciu počul určite aspoň jeden prokurátor alebo policajt na Slovensku (na širokom zábere kritiky stojí aj žaloba), a je ex offo povinný vec preveriť, pričom keby sa (aj účelovo) podozrenie nepotvrdilo, právo na kritiku ostáva zachované.
Bod 13. rozsudku KS: V ďalšom sa súd zaoberal posúdením kedy je kritizované s tým, že načasovanie kritiky je potrebné vnímať nielen z hľadiska aktuálnosti predmetu kritiky, ale aj z hľadiska spoločenského načasovania. … Z hľadiska časového, teda žalovaný poskytol aktuálne informácie pre verejnosť o veciach verejného záujmu. Z hľadiska spoločenského načasovania je téma zneužívania postavenia a moci verejnými činiteľmi v našej spoločnosti dlhodobo aktuálna.
Moja poznámka: Z hľadiska spoločenského načasovania je téma VLASTIZRADY verejným činiteľom – prezidentom v našej spoločnosti enormne aktuálna.
Bod 44. rozsudku KS: Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“ (Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, § 49).
Bod 48. rozsudku KS: Správne je vyhodnotenie súdu, že primárnym cieľom článku bolo oboznámiť verejnosť s činnosťou žalobkyne ako kritizovanej osoby, v tom čase verejne činnou osobou.
Moja poznámka: Primárnym cieľom vyjadrení ĽUBOŠA BLAHU je oboznamovať verejnosť s činnosťou PREZIDENTKY ako kritizovanej osoby.
*** *** ***
Je „obohacujúce“ poznať, že v prípade ochrany „našich“ médií je nimi realizovaná kritika verejného činiteľa dovolená, aj keď skutkový stav veci je objektívne iný, než kritizovaný, a v prípade ochrany „našich“ verejných činiteľov už tá istá kritika dovolená nie je.
De iure však kritika verejne činnej osoby, najmä prezidenta, v čase mimoriadnej situácie je osobitne potrebná, pretože ako uviedol súd, novinár a analogicky potom aj politik „…mal nielen právo, ale dokonca povinnosť poskytovať informácie týkajúce sa verejného záujmu… keď poukazuje na konanie prezidentky, ktoré je v rozpore so zákonom, a aj keby nebolo, prezident musí strpieť túto mieru verejnej kritiky.
Vážené (kolaborujúce) súdy, musíte si vybrať, či teda kritika verejného činiteľa ÁNO, alebo NIE! Pretože robiť rozdiely medzi verejným činiteľom a mierou znášania jeho kritiky je nemožné. Kritika voči „nie nášmu“ je zaručená, ale voči „nášmu“ už nie…? Kam až ohnete právo podľa zadania?
Jedno z uvedených rozhodnutí bude excelentným pokrivením práva, uvidíme ktoré…
Pokiaľ p. ĽUBOŠ BLAHA chce použiť toto rozhodnutie ako precedens princípu právnej istoty a čl. 2 ods. 1 CSP, zašlem mu ho.
Na záver chcem poznamenať, a verím, že sám kritiku zvládne, a teda povedať mu, že táto totalita je aj dielom Smeru, ktorý sa zapojil do covidovej hry na rúška napriek tomu, že neexistuje ustanovenie zákona na všeobecné prekrytie horných dýchacích ciest fyzických osôb. To je fakt vyplývajúci z čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 Ústavy SR a § 15 zákona č. 400/2015 Z. z., proste v Zbierke zákonov SR takýto zákon nie je.
Prijatie konania bez opory v zákone je nebezpečný „stavebný materiál“, na ktorom nemôže stáť právny štát.
Pokiaľ Okresný súd Bratislava I nariadil Ľubošovi Blahovi, poslancovi Národnej rady SR prestať šíriť lži o prezidentke Zuzane Čaputovej, toto je v rozpore judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, uvedené hore v bode 44. rozsudku KS v Košiciach.
Zuza, Zuza, svet sa zmenil, skončila éra jednej svetovej strany, a to je podstatné. Iba si si to nevšimla…
Kniha GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel. O tom, ako na Slovensku začal fašizmus a totalita. Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok, prispejete tým na činnosť OZ – OLPZS:
Pre podporu mojej publikačnej činnosti činnosti a činnosti na ochranu ľudských práv a základných slobôd môžete prispieť finančným príspevkom na:
OBČIANSKE ZDRUŽENIE – OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár