ANARCHOKAPITALIZUS s URZOM – Školstvo
„O nezbytnosti státu a správnosti demokracie nás již od útlého věku, kdy se naše mysl a názory teprve začínají formovat, přesvědčují státem ovládané školy“.
Martin Urza (jednoducho URZA) je známy český anarchokapitalista, človek, ktorý vyznáva osobnú slobodu, úctu k vlastníctvu a princíp neagresie.
Vyštudoval informatiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej Univerzity, kde sa zaoberal tiež matematikou, ekonómiou a pedagogikou. Živil sa ako programátor a vlastnil softwarovou firmu. Učil na súkromnom gymnáziu v sieti EDUCAnet. Dnes sa venuje prednáškovej a publikačnej činnosti na tému anarchokapitalizmus. Je autorom knihy Anarchokapitalismus.
„Predstavte si svet, kde rozhodujete o svojich životoch. Svet, v ktorom smiete vzdelávať svoje deti po svojom; verejne hlásať čokoľvek, čomu veríte; bez štátnych regulácií obchodovať, podnikať alebo sa nechať zamestnať; nekomunikovať s úradmi.
Sloboda znamená možnosť rozhodovať o sebe a niesť za svoje konanie zodpovednosť. Nie je zlučiteľná so štátnymi zásahmi a reguláciami v prakticky každej oblasti našich životov. Práve slobodou platíme za každú ďalšiu právomoc štátu“.
Martin Urza
Anarchokapitalizmus nie je chaos, ani bordel, ani rozbité autá a výklady ani vypálené ulice…
Pojem anarchizmus an-arché pochádza z gréckeho slova a znamená „bezvládie“. V novodobých dejinách sa tento termín používal od čias francúzskej revolúcie v kritickom zmysle ako synonymum pre chaos a neporiadok. Anarchisti však takéto zjednodušovanie striktne odmietajú. Po zverejnení spisu P. J. Proudhona „Čo je vlastníctvo“, ktorým sa autor hrdo prehlásil za anarchistu, sa začala ideológia spájať s pozitívnym ohlasom.
Hlavnou ideou anarchizmu je názor, že politická moc vo všetkých podobách (hlavne v podobe štátu, ktorý „uráža“ princípy slobody a rovnosti) je zbytočná a zlá. Cieľom je preto dosiahnuť bezštátnu spoločnosť s neobmedzenou autonómiou človeka. Poriadok a harmónia v spoločnosti môžu vznikať prirodzene a nemusia byť štátom vnucované zhora. (Internet)
Anarchokapitalizmus je smer anarchizmu, ktorý presadzuje úplné odstránenie štátu, definovaného Weberovsky ako „monopol na legitímne použitie násilia na danom území“, a úplné nahradenie jeho funkcií voľným trhom. Za autora pojmu anarchokapitalizmus sa pokladá americký ekonóm rakúskej školy Murray Rothbard. (Wikipedia)
Téma v dnešnej dobe viac než zaujímavá, najmä keď si štát prisvojil človeka ako otroka, na ktorom robí medicínske pokusy… Ak sa im človek neodovzdá, nastupuje násilie…
*** *** ***
Žijeme dnes dobu, ktorá sa vymyká zdravému rozumu. Nieže by to doposiaľ, do času vyhlásenia „pandémie C-19“, bolo ideálne, život mal aspoň mantinely logického správania. Či už správania čestného, ľstivého, správneho, nesprávneho…, ale svojim spôsobom logického. Útočník napádal cudzieho (čo nie je správne, ale z pohľadu útočníka pochopiteľné), napadnutý chránil seba a svoju rodinu (čo je správne a objektívne pochopiteľné).
Dnes však človek aj so svojou rodinou uteká do náručia agresora, sebe a svojim deťom zakladá okovy na tvár, zodpovedne si upiera riadne dýchanie, pravidelne odovzdáva bunky na výskum, necháva sa napúšťať jedmi a (ako) zmyslov zbavený sa dožaduje, že bez tejto kontroly a invazívnych zásahov do svojho vnútra už nechce viacej žiť. Pretože otroctvo je sloboda. Štát je svätý grál a verejný záujem je mantra… Kto sa toho nechce zúčastniť, nech zhynie! (vyjadrujú sa tak aj niektorí lekári).
Uvedený fanatizmus tu však nie je bez príčiny. Vyrástol na indoktrinácii obyvateľstva od úrovne detí a mládeže.
Školstvo a vzdelávací systém je základ toho, ako bude spoločnosť vyzerať a fungovať. Ak dnes sú ľudia ochotní byť otrokmi výmenou za dovolenku pri mori alebo plazmu na stene, niektorí ani za to, chyba sa evidentne stala už na ich úrovni dieťaťa.
Deťom je vštepovaná slepá poslušnosť k autorite štátu ako monopolu moci. Monopol moci je im vštepovaný ako prirodzený zákon. Zároveň s tým je potlačované kritické myslenie, čo je vyvažované kultom konzumu. No a dnes máme spoločnosť, rodičov a starých rodičov, ktorí svojim deťom nasadia náhubky alebo vstreknú experimentálne preparáty a poskytnú ich na výskum výmenou za „slobodu“ posedenia v reštaurácii alebo pobytu v letnom tábore. Čo je ešte horšie, tie náhubky im nasadia aj za účelom prístupu ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iných inak zaručených práv a slobôd, na fungovanie ktorej infraštruktúry sa sami povinne skladajú.
Ale aj keď platíš, a nevzdáš sa dnes slobody v prospech štátu, benefit už nemáš…
Štát ako monopol moci zlyhal, pretože sa z podstaty už vyčerpal a ďalej iba vyčerpáva občanov.
Tu je dôležité podotknúť, že štát sa prezentuje ako záruka demokracie. Pojem demokracia sa však iracionálne spája s významom „najlepšie, najsprávnejšie“. Demokracia je spôsob vládnutia (už tento pojem vo mne vyvoláva averziu, aby mne mal niekto vládnuť), kde väčšina skrz menšinu (teda menšina ovláda väčšinu, ktorá ju živí), sa podriaďuje tyranii živenej menšiny.
Pokiaľ demokratické rozhodnutie väčšiny má byť synonymom správneho a dobrého, potom je aj demokratické rozhodnutie o vyhubení časti obyvateľov (podľa ideologického zamerania doby) napr. neočkovanej časti obyvateľstva alebo inej farby pokožky, správne a dobré… Uvedený záver je zjavne scestný… Ale je to demokratické rozhodnutie, a pre zindoktrínované deti a mládež je to aj správne a dobré. A platí to aj opačne, čo je zlé, to je nedemokratické. Tieto deti by ochotne povstali do prvých radov na vyhubenie nedemokratických živlov, na ktoré stačí prstom ukázať, pretože to je v ich videní automaticky zlo. A práve tieto živé nástroje potrebuje už od mala ovládať štát v intenciách, ako ich sám „dobru a zlu“ naučí.
Ako by teda mohla fungovať spoločnosť inak a lepšie ? Iba tak, ako sa o to SAMI postaráme. Štát sa za nás nepostará o nič. Naopak, o štát sa staráme my. A tým sa staráme o tých, ktorý nám paradoxne vládnu ako kategórii nižšieho plemena a berú nám práva a slobody, ktoré nám ani oni, ani štát však nedali. Ani právo na život, ani právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia, ani právo na slobodu myslenia a výhradu svedomia… Tie sú nám dané od Boha.
ANARCHOKAPITALIZMUS s URZOM
- DIEL.: Všeobecne o anarchokapitalizme, 21.1.2022 www.slobodnyvysielac.sk https://hearthis.at/slobodnyvysielac/pekny-den-s-adrianou-krajnikovou-51-2022-01-21/
2. DIEL.: Školstvo, 28.1.2022 www.slobodnyvysielac.sk 12.00 hod. – 15.00 hod.
Úryvok z myšlienok URZU:
„Potom sa mojím hlavným dôvodom pre anarchokapitalizmus stala etika. Štát k svojmu fungovaniu získava zdroje spôsobom, že sa vyhráža ľuďom násilím, pokiaľ mu nezaplatí dane. Prinúti ľudí platiť pomocou vyhrážok exekúciou, väzením a ďalšími prostriedkami. Mne to príde absolútne nezmyselné. Keby som ja za vami prišiel a začal vám niečo brať alebo sa vyhrážať, tak sa všetci zhodnú, že to je zle a že som lupič, pretože sa jedná o vaše prostriedky, ktoré ste si sám zarobil. Keď to isté ale robí štát, tak je to podľa ľudí v poriadku.
Veľa ľudí namietne, že štát za peniaze poskytuje nejaké služby, ale tu ponúkam jednoduchý prímer – umyjem vám auto a potom mi zaplatíte toľko peňazí, koľko si poviem – tiež to nebude v poriadku.
Štát funguje na úplne rovnakom princípe: vyberie od ľudí peniaze, za ktoré im potom poskytne nejaké služby v rozsahu a kvalite, ktoré si sám určí. Jednotlivec ale nemôže napríklad povedať: so zdravotníctvom som za tie peniaze spokojný, ale služby, ktoré štát poskytuje v školstve, sú biedne, takže o ne nemám záujem a radšej si za svoje peniaze zaistím lepšie vzdelávanie po svojom. A o tom je presne môj príklad: štát mi poskytuje nejakú službu a berie si za to nejaké peniaze, ale ja nemôžem povedať, že toto odmietam a chcem si to radšej zaistiť inak. Respektíve môžem si to, v prípade niektorých služieb, zaistiť inak, ale štátu aj tak zaplatiť musím, inak proti mne bude použité násilie“.
Štát je legalizovaná mafia, tvrdí anarchokapitalista Urza
Kniha GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel. O tom, ako to celé začalo… Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok:
Zanechajte nám komentár