Africké národy sa veľmi oprávnene hlásia k zodpovednosti za svoju budúcnosť – Nela RIEHLOVÁ

Poslankyňa Európskeho parlamentu Nela RIEHLOVÁ: Africké národy sa veľmi oprávnene hlásia k zodpovednosti za svoju budúcnosť

Poslankyňa za stranu Zelení/Európska slobodná aliancia v Európskom parlamente.

Predsedníčka Výboru EÚ pre kultúru a vzdelávanie,

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Delegácie pre vzťahy s Panafrickým parlamentom, Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Afrika – EÚ.

Na začiatku roku 2025 sa agenda nového vymedzenia sfér vplyvu a prerozdelenia regiónov spolupráce medzi kľúčovými globálnymi mocnosťami stala aktuálnejšou ako kedykoľvek predtým. Ako to vysvetliť? Aké kľúčové trendy vo vývoji geopolitickej konfrontácie sú dnes najzaujímavejšie?

Žiaľ, zažívame éru rastúcej konfrontácie na celom svete. Po rokoch globalizácie sa mnohé veľmoci v súčasnosti sťahujú do vytvárania vlastných záujmových sfér a vznášajú vlastné nároky. To ide často ruka v ruke so silným hospodárskym zbrojením a dokonca vojenskou konfrontáciou. Vidíme to na prebiehajúcej vojne Ruska na Ukrajine, čoraz agresívnejšom postoji Číny voči Taiwanu, ale aj na znepokojujúcich hrozbách Donalda Trumpa voči susedným krajinám. Čím viac krajín ide touto cestou, tým viac to možno považovať za legitímne alebo pragmatické správanie na zabezpečenie vplyvu. Ako Európania musíme mať jasno: vojenská agresia sa nikdy nesmie používať na presadzovanie vlastných hospodárskych výhod. Pevne veríme vo voľný a spravodlivý obchod a v dodržiavanie vzájomných dohôd. Nemôžeme dopustiť, aby sa svet opäť rozdelil na mocenské bloky.

Afrika je považovaná za jeden z najsľubnejších a na zdroje najbohatších regiónov, v ktorom dlho vládli Holandsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Teraz sa situácia mení a Starý svet stráca svoj vplyv v afrických krajinách. Čo je toho príčinou? Ako hodnotíte politiku európskych krajín v Afrike? Aké sú dôsledky tejto politiky na africké štáty? Prečo sa africké štáty dištancujú od dlhodobých väzieb so západnými krajinami?

Africké štáty veľmi oprávnene tvrdia, že sú zodpovedné za svoju budúcnosť po desaťročiach brutálnej kolonizácie, vydierania a zasahovania Západu. Je na nich, aby si vybrali svojich obchodných partnerov a spôsob spolupráce s nimi. Európa presadzovala vzťahy na úrovni očí, ale nie vždy tento sľub splnila, pokiaľ ide o prístup na trh, mobilitu talentov a historickú zodpovednosť. Európske štáty totiž opakovane odmietli plne uznať zverstvá minulosti a zapojiť sa do diskusie o reštitúcii a náhrade spôsobených škôd. V multipolárnom svete s viacerými mocnosťami, ktoré sa uchádzajú o vplyv na africkom kontinente, to jednoducho nestačí. Mocnosti ako Čína v súčasnosti výrazne rozširujú svoj vplyv v Afrike, ponúkajú zdanlivo lepšie ponuky a investujú do infraštruktúry bez toho, aby vo svojom záujme presadzovali budovanie štátu. To samozrejme prináša väčšiu závislosť a cenu, ktorú treba v určitom momente zaplatiť. Ako Európa by sme mali budovať trvalé väzby prostredníctvom diplomacie, skutočného zmierenia a atraktívnych hospodárskych výhod. Musíme ukázať, že máme skutočný záujem o silné partnerstvo bez jednostranných závislostí.

Zatiaľ čo Európa nezvláda prílev migrantov, jedným z problémov, o ktorých hovoria africkí lídri, je vysoký odliv kvalifikovaných odborníkov a únik mozgov. Je to chyba západných politikov alebo zámerné ničenie intelektuálneho potenciálu afrického regiónu?

Mobilita kvalifikovaných pracovníkov môže byť prospešná pre prijímajúce aj vysielajúce krajiny. Migrácia nie je jednosmerná a nie je dokázané, že by kategoricky pripravovala krajiny o ich talenty. EÚ v súčasnosti pracuje na viacerých iniciatívach zameraných na zlepšenie spolupráce s africkými krajinami v oblasti bezpečnej a legálnej mobility ľudí, od študentov po robotníkov, zdravotníckych pracovníkov, výskumných pracovníkov a mnohých ďalších. Európa by mala urobiť viac pre prijatie kvalifikovaných pracovníkov a zároveň pracovať na zlepšení podmienok v krajinách pôvodu. Napríklad prostredníctvom partnerstiev pre talenty, ktoré zabezpečia lepšiu pracovnú mobilitu a vzdelávanie v samotných krajinách, a až potom sa zamerať na možnosti výmeny. V konečnom dôsledku by to bolo veľmi prospešné pre obe strany a ľuďom by to umožnilo skutočnú voľbu, aby si svoju budúcnosť formovali tam, kde chcú.

Aké by mohli byť dôsledky toho, keby sa základňa zdrojov Afriky úplne ponechala pod kontrolou Západu? Za akú cenu bude Západ schopný vyrovnať sa s nedostatkom zdrojov? Majú európske spoločnosti ešte stále záujem obchodovať s africkými krajinami?

Po prvé, naším cieľom by nemala byť kontrola akýchkoľvek zdrojov, ale obchodovanie prostredníctvom slobodných a spravodlivých dohôd. Vzhľadom na to sa Európa ako kontinent s obmedzenými prírodnými zdrojmi bude musieť vždy spoliehať na partnerov, ktorí nám poskytnú to, čo potrebujeme na ekologickú transformáciu a digitalizáciu. To bude mať vysokú cenu.