17. október – Medzinárodný deň chudoby

14. októbra 2015

Chudoba má tvar ženy

Na Slovensku je chudoba relatívne nový fenomén v rámci ostatných 25 rokov a  jedna z najvýznamnejších zmien, žiaľ, ktorá nás postretla. Chudoba je podľa Giniho koeficientu miera sociálnej rovnosti, ktorý nám ukáže, do akej miery sú si ľudia rovní a zisťuje sa porovnávaním najvyšších platov s najnižšími. O téme chudoby sme hovorili s Dr. Dagmar Kusou, PhD. z Bratislavskej medzinárodnej školy liberálných štúdií a Dr. Gregory Fabianom J.D., medzinárodným konzultantom v oblasti ľudských práv a s psychológom z nášho regiónu.

Ako bolo na tom Slovensko z pohľadu chudoby pred spomínanými 25 rokmi?

–  Veľmi dobre a  patrilo k jedným z najlepších.

A ako sme na tom dnes?

– Počas 25 rokov sa nožnice medzi jednotlivými regiónmi začali otvárať a najviac boli postihnuté tie, kde skolaboval ťažký priemysel a poľnohospodárstvo. Dôležité je, že chudoba, tak ako všetky iné oblasti, najviac postihuje menšiny rôzneho druhu. Napríklad, sú to ženy všeobecne, veď nie nadarmo sa hovorí, že chudoba má tvár ženy. Či už sa to týka tretieho sveta alebo našich spoločnosti, ženy sú tie, ktoré bývajú najviac postihnuté. Na starosti majú často domácnosť, deti a majú menšie možnosti, ako sa s chudobou prakticky vysporiadať. Taký je dôsledok vývoja spoločnosti, ako ju máme nastavenú. Menšiny často trpia dvakrát aj v iných oblastiach, ktoré sa týkajú menšinového statusu a chudoba sa k tomu pripája obzvlášť. A keď je človek súčasťou etnickej menšiny a súčasne je žena, tak to má dvojnásobne ťažké.

Aký dopad má chudoba na psychiku človeka?

–  Úplne zásadný. Jedným zo základných konceptov ľudských práv je koncept ľudskej dôstojnosti. V  praxi to znamená, že z našej prirodzenosti vyplývajú základné potreby dôstojnosti, to je potreba niekam patriť, potreba byť rešpektovaný, byť vypočutý, mať hlas a tak ďalej. A na toto má najväčší dopad práve chudoba, pretože chudobou naše sebavedomie strašne trpí. Človeka to ovplyvňuje konkrétnymi vzťahmi voči svojmu okoliu, sebavedomie okamžite upadá. Čo je ale dôležité, a na toto máme tiež výskum, ide o  pocit druhoradosti, odsunutia. Zistilo sa, že v našom mozgu to vyvoláva sociálnu bolesť. Keď trpia naše vzťahy, tak takúto bolesť spracovávame presne v  tom istom centre mozgu, v  tých istých receptoroch, ako bolesť fyzickú a má to presne tie isté dopady. Obzvlášť dlhodobá sociálna bolesť, keď človek dlhodobo cíti pocit poníženia, alebo  marginalizácie, môže viesť napríklad k depresiám, k izolovanosti, človek sa stráni okolia. Niekedy môže mať chudoba dopady na zvýšenú frustráciu, zvyšuje sa pocit agresivity, občas to prerastá až do otvoreného násilia, ale aj do samovrážd a to je dôsledok depresie. Chudoba ma tak zásadné a veľmi závažné psychologické dopady. Práve v poslednej dobe, hoci chudoba ako taká nepatrí medzi základný zoznam ľudských práv, sa veľmi často aj na pôde OSN hovorí o chudobe. Mary Robinson, vysoká komisárka pre ľudské práva, mala chudobu ako jednu zo svojich priorít. Začala hovoriť o potieraní chudoby, ako súčasti balíka základných ľudských práv práve preto, že má takéto závažné dopady na ľudský život a jeho kvalitu.

Hovorme konkrétne o mladých ľuďoch, napríklad Rómoch…

– V spojení s menšinovým statusom má chudoba silný dopad na medziľudské vzťahy, vzťahy medzi komunitami, ale aj na sebavnímanie. Aj na to, akú si my vlastne dáme šancu v živote, čo si myslíme o sebe, či sme schopný, alebo nie sme schopný v živote niečo dokázať? Od toho sa odvíjajú aj všetky praktické šance a možnosti. Dnes sme s mladými ľuďmi, medzi ktorými boli aj Rómovia, hovorili o vzdelávaní, o tom, že si musia dostatočne veriť, ísť za tým, odhodlať sa. Mať na to má asi každý, ale práve to, o  čom hovoríme, teda chudoba, má praktické dôsledky najmä na Rómov. Pre mnohých mladých vzdelanie ani neprichádza do úvahy, pretože sami sú o sebe presvedčení, že to nedokážu, že toho nie sú hodní, alebo že vzdelávajú sa len iní ľudia. V našich hlavách to vytvára už dopredu bariéry a poznačí to vlastne celé komunity ľudí. Takéto názory sú veľmi nešťastné, škodlivé a tým trpí nielen jednotlivec, ale aj celá spoločnosť.

Chudobou sú postihnuté najmä neúplné rodiny, osamelé matky s  dieťaťom či deťmi…

– To je prípad dvojnásobného postihnutia. Rodič, ktorý je sám s deťmi a u nás je to väčšinou matka, je najčastejší prípad. Z praxe asi každý z nás pozná matku, ktorá má na starosti dieťa alebo deti. Pocity, ktoré sme spomínali, vedú k pocitu obmedzených schopnosti a možnosti. Keď sa takáto rodina snaží nájsť dostatočné prostriedky, často tam vidieť úplné fyzické vyčerpanie. Ja osobne poznám pár takých ľudí na pokraji svojich fyzických síl, čo to zvládajú veľmi ťažko. Dôsledkom toho sú pokazené medziľudské vzťahy, celé rodinné životy a trpí tým aj samotné dieťa, pretože rodič nemá čas, je frustrovaný, nešťastný, až rezignuje a začne mu to byť jedno.

Čo je táto spoločnosť dlžná napríklad aj samotným mamičkám, ktoré sami vychovávajú svoje deti ? 

– Hlavne rovné šance pre všetkých, to znamená zvažovať situáciu ľudí nie rovnakým, ale rovným kľúčom. Vždy sa treba pozrieť na možnosti naplnenia svojho potenciálu, svojho života a pristupovať k ľuďom individuálne, na základe toho, čo v  konkrétnej životnej situácii potrebujú, aby šance mali rovné. Keď máme samotnú matku s deťmi, tak tá má iné potreby, ako matka, ktorá je v kompletnej rodine, má za- mestnanie a  pod. Na to by mal byť uplatňovaný aj iný kľúč zo strany spoločnosti. To znamená, že nie je naplnený práve ľudsko-právny prístup a nemajú všetci rovné šance. Možno rovnaké, ale to nie je to isté.

Ako vnímate chudobu na Slovensku?

– Chudoba nie iba na Slovensku sa vníma ako nemožnosť, neschopnosť naplniť aspoň niektoré svoje ľudské práva. V regióne Spiša, odkiaľ pochádzajú aj rodičia mojej mamy, sú problémy s chudobou a súvisia s nemožnosťou naplniť svoje práva v oblasti bývania, prístupu k  zdravotníctvu, zamestnaniu, sociálnemu zabezpečeniu a po- dobne. Je nevyhnutné, aby obyvatelia tohto regiónu boli asertívnejší, viac sa vedeli presadiť voči štátu a  aby si štát plnil svoje povinnosti v oblasti týchto práv. A čo je obzvlášť dôležité, aby tu bolo čo najviac tých, ktorí týmto témam rozumejú, ktorí ich ovládajú a aby pomáhali práve tým ľuďom a komunitám, ktorí v tom nemajú taký prehľad. Veľmi dôležité je to, akým spôsobom sa každý jednotlivec a správame k  ľuďom, ktorí sú iní. Ak odmietnem niekoho len preto, že je iný, pre nich to znamená, že ich situácia je automaticky ťažšia a  ich možnosť naplniť svoje práva je ešte menšia. Jedným z princípov potláčania chudoby je dávať ľuďom kapacitu, možnosť napĺňať plný potenciál svojich práv. A najdôležitejšie je používať učiteľov a učiť o ľudských právach. O tom, čo to znamená, lebo vzdelanie je tým najmocnejším nástrojom na naplňanie ľudských práv. Alebo učiť o tom, čo tieto práva vlastne sú a tak dať akoby nástroj človeku do ruky. Chudoba je aj globálne tiež jedna z  najdôležitejších agiend. Máme nejaké úspechy s globálnymi cieľmi, cieľmi tisícročia, ale pre nás je dôležité pozerať sa na tieto trendy a  vedieť ich pretaviť do lokálneho prostredia.

Čo to vlastne znamená, v  našej praxi?

– Občianska spoločnosť, učitelia sú tí ideálni agenti, ktorí to môžu implementovať do miestnej praxe. Čiže neexistuje jedna ľahká odpoveď na takéto komplexné otázky, je to ako chobotnica s mnohými chápadlami a  treba naraz zvládať všetky. Ale je to kľúčové, pretože obzvlášť chudoba nie je adresná, nie je riešená a môže byť podnetom na začatie konfliktu.

Ako dlhodobý život v chudobe vplýva na ľudskú psychiku?

Stretli ste sa vo svojej praxi s  pacientmi, ktorých zdravotné ťažkosti spôsobili obavy zo zlej finančnej situácie? Ak áno, aké poruchy to môže spôsobiť? Pojem chudoby je značne relatívny a v oblasti psychiatrie, podľa môjho názoru, nie je vhodné a korektné absolutistické chápanie tohto javu. Je totiž všeobecne prijímaným faktom, že práve naša moderná, a  v  konzumnom zmysle slova, bohatá civilizácia je spojená s  nárastom výskytu tzv. civilizačných chorôb, medzi ktorými zastávajú psychické poruchy, ako napríklad depresie, popredné miesta. Tiež by som si nedovolil tvrdiť, že obyvatelia chudobnejších krajín sú duševnými poruchami postihnutí viac. Chudoba v Indii zrejme neznamená to isté ako chudoba v Európe a i jej dopad na psychiku je rozdielny. Svoju úlohu pravdepodobne zohráva jej samotné vnímanie, kontext, množstvo psychického napätia a stresu, ktoré dokáže vyprodukovať. Na druhej strane je však známe, že extrémne nízky socioekonomický status je spojený s niektorými silnými rizikovými faktormi rozvoja psychických porúch, ako je zneužívanie návykových látok, kvalita rodinného prostredia a pod.. Chudoba v európskom kontexte sa z tohto pohľadu vo všeobecnosti ako vonkajší faktor podpisuje na vzniku psychických porúch s nízkou genetickou predispozíciou, psychoreaktívnych, depresívnych a neurotických poruchách, ale napríklad i závislostiach a poruchách osobnosti. Neprehliadnuteľný bol na našom pracovisku napríklad nárast samovražedných pokusov v  súvislosti s  ekonomickou situáciou, najmä po strate práce, po vypuknutí svetovej ekonomickej krízy. Je potrebné dodať, že tu zároveň platí i opačná kauzalita, t. j. duševná porucha ako príčina zlej socioekonomickej situácie, sťaženého pracovného a  spoločenského uplatnenia. (lekár, psychiater, uprednostnil nebyť menovaný)

Chudoba seniorov je len politická téma. A len pred voľbami…

Obyvatelia východnej Európy sa v zahraničí pasujú s negatívnym prístupom, ktorý síce západoeurópania málokedy vyslovia nahlas, ale je v nich hlboko za- korenený: „Ľudia z východnej Európy sú negatívni a depresívni. To majú z tej chudoby…“ Opäť sa však blížia voľby a preto je dôležité, aby sa naši seniori nedali opiť rožkom. Teda pardon, u nás sa ten rožok volá sociálny balíček či vianoč- ný príspevok… Do akej miery chápu tvorcovia roz- hodnutí chudobu a sociálne vylúčenie? Podľa štúdie, ktorú si dal vypracovať v roku 2011 Európsky parlament s názvom Chudoba a sociálne vylúčenie star- ších občanov EÚ, medzi odpoveďami prevládal názor, že tvorcovia politík na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni nie veľmi dobre chápu problémy spojené s chudobou. Tu sú citáty niektorých z nich: „Od obyčajných ľudí sú jednoducho príliš vzdialení.“ (DE, žena, 62) „Ak sa opýtate, koľko stojí liter mlieka, nevedia. Nemusia chodiť do obchodu. Vedia, že chudoba existuje, ale nevedia, čo znamená.“ (HU, muž, 60) „Orbán tvrdí, že zastaví rozdiely vo výš- ke platov. A čo spravil ako prvé? Dal hlasovať o tom svojom a nezaujíma sa, čo budú chudobní jesť zajtra alebo na Vianoce.“ (HU, žena, 64) „Chudoba a sociálne vylúčenie sú častými témami predvolebných kampaní, po- čas ktorých tvorcovia rozhodnutí hovoria o tom, ako zlepšia situáciu chudobných a dôchodcov, no po voľbách svoje sľuby neplnia.“(SK, žena, 65 ) „Ničomu nerozumejú a je im to jedno. Prídu za nami iba keď potrebujú naše hla- sy a dajú nám tašku či balíček. Fľašu oleja, vrecko cukru…“ (RO, žena, 71).

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Beh pre šťastné detstvo

Vo štvrtok 1. októbra pripravilo Občianske združenie Dobrá cesta, pôsobiace pri Centre pedagogicko–psy­chologického poradenstva a prevencie v Poprade, zaujímavú akciu ...

Nasledujúci článok

Názor

Milión sem, Štátna polícia miliarda tam

V poslednom čase na nás z rozhlasu, televízie i printo­vých médií vyskakuje počet kilometrov vybudovaných ciest a diaľnic, zrekonštruovaných škôl, ...
Aktualizované 27.10. 17:27
Spravodajstvo

Kto je Matovič, premiér alebo biznismen ?

Už dnes zrejme všetci vieme, že reči peňazí Matovič rozumel už ako plagiátor a podvodník v období dosahovania svojho najvyššieho ...
Aktualizované 28.10. 01:06
Spravodajstvo

Škandál v košickej nemocnici!

Je možné, že košická nemocnica skončí až na stole Úradu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v Ženeve! Mladá prvorodička ...
Spravodajstvo

Levočská nemocnica potrebuje najvzácnejšiu tekutinu, darcov krvi je menej

Krv je v zdravotníctve považovaná za najvzácnejšiu tekutinu a vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu je darcov tento rok menej. V Nemocnici AGEL Levoča ...
Aktualizované 26.10. 19:10
Spravodajstvo

Testovanie na Covid-19 je dobrovoľné!

JUDr. Adriana Krajníková radí Slovákom: Neexistuje žiadna zákonná povinnosť na testovanie osoby. Pretože TESTOVANIE je darovanie svojho biologického materiálu. Preto ...
Spravodajstvo

Ľudia spamätajte sa! Veď ide o Vaše zdravie.

Harabin vyzýva ľudí: Veď ide o Vaše zdravie! Nenechajte zo seba pre grázla Matoviča robiť pokusných králikov. Ani každý deň ...
Aktualizované 28.10. 00:16
Spravodajstvo

Matovičovi hrozí doživotie!... tvrdí Štefan Harabin

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin je známy svojimi ostrými vyjadreniami na adresu súčasného premiéra, no teraz zašiel ešte ďalej. Podal na ...
Aktualizované 27.10. 17:29
Spravodajstvo

Dokedy Vás bude podvádzať grázel, daňový kriminálnik a korupčný plagiátor Matovič?

Ukazuje sa, že koronavírus COVID 19, nie je pandémiou, ani chrípkou, ale má úroveň bežného vírusu. WHO zverejnila novú metaštúdiu ...
Aktualizované 27.10. 17:33
NázorSpravodajstvo

SME VO VOJNE !

JUDr. Krajníková verejne prostredníctvom INFOVOJNY vyzvala a zaúkolovala ministerku Kolíkovú, keďže je (aj) jej zamestnankyňou, o okamžité zverejnenie na stránke ...
Symbolický cintorín
Aktualizované 26.10. 17:10
SpravodajstvoVysoké Tatry

Pribudlo päť nových tabuliek

Hoci sa tradičná pietna spomienka na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese pre sprísnené opatrenia súvisiace so šírením koronavírusu tento rok ...
Aktualizované 26.10. 19:33
Spravodajstvo

Výzva ústavným činiteľom: Stíhajte Harabina!!!

Včera zverejnil Eugen Korda na svojom fb profile fotografiu JUDr. Harabina cestujúceho v električke s nasledujúcim statusom: Štvťrok 22. 10. ...