Voľby sa síce blížia, ale kradnúť sa neprestáva

Ešteže ostatné mesiace máme na Slovensku tému migrantov a do nekoneč­na traumatizujeme spoloč­nosť moslimami, valiacimi sa Európou. Obyčajný človek už dávno rezignoval a nezaujíma ho už vôbec nič, len ako prežiť. Pritom na vyjadre­nie názoru na migráciu oby­vateľov moslimských krajín a ich prijímanie v rôznych krajinách sveta stačil japon­skému premiérovi jediný výrok na pôde Valného zhro­maždenia OSN, aby uviedol veci na správnu mieru: „Je to záležitosť demografie. Povedal by som, že predtým, než prijmeme imigrantov alebo utečencov, musíme sa postarať o ženy a starých ľudí a musíme zvýšiť pôrodnosť. Existuje veľa vecí, ktoré by sme mali urobiť predtým, než prijmeme imig­rantov.” Myslím, že touto ve­tou, ktorá mimochodom osta­la bez povšimnutia slovenskej i zahraničnej tlače, povedal celú pravdu o migrácii. Ten, kto má na to, aby cez sociálne dávky živil milióny migrantov namiesto toho, aby sa postaral o vlastných ľudí, nech ich pri­jíma. Ale krajiny, kde vlastní obyvatelia živoria, by si mali riešiť najprv svoje problémy a až potom cudzie. Slovensko nepotrebuje migrantov, ono má dosť svojich ľudí – mla­dých i tých starších, len keby nemuseli pracovať v zahraničí, aby uživili svoje rodiny. Keby naši politici nerozkradli a ne­rozpredali všetko, kde praco­vať mohli a keby mysleli aj na budúcnosť vlastného národa, prečo by ľudia odchádzali? Ale politici od tzv. nežnej nevideli nikoho a nič – okrem svojich peňaženiek a vlastných účtov v zahraničných bankách.

Pokrytectvo politikov, aj tých našich, nemá konca. Na jednej strane sa vládnuce špičky bijú do pŕs a „bojujú“ s kvótami, na druhej strane tí istí ľudia vyhlasujú, že cirkev a charitatívne organizácie, ak chcú pomáhať migrantom, nikto im v tom nebráni. To akoby rovno povedali, tak sem s tými 1 500 migrantmi, ktoré nám určila únia, veď my sa už o nich postaráme.

Aj Slovensko, hlavne s po­mocou únie, keď už sme jej členom, by malo riešiť najprv svoje veci a až potom sa venovať migrantom. Ale keď slovenskí politici začnú rie­šiť „svoje veci“, je to hádam ešte väčšia pohroma, ako keď riešia veci celoeurópske. Tam ich aspoň nikto nepo­čúva, všetci na nich kašlú a rozhodnú tak, ako im to vyhovuje. Ale na Slovensku si nič „po svojom“ robiť ne­môžeme, pretože o nás roz­hoduje zopár skorumpovaných politikov a politických strán, ktoré bez ohľadu na názory občanov prijímajú len také zákony, ktoré ani jediné­mu z nich neublížia a pritom by ich mali všetkých pozatvárať za vlastizradu a rozkrádanie vlastného štátu. To, čo predvádzali počas odvolá­vania ministra zdravotníctva teda stálo za to! A vôbec sa za to nehanbia! Verejne deklaru­jú, za ktorej vlády a za ktorého ministra sa kradlo viac, za kto­rej vlády a za ktorého ministra sa zdravotníctvo viac tunelovalo. Keď ich človek počú­va, musí byť jasné všetkým, že v tejto krajine neexistuje politik, ktorý by nebol pre­viazaný s niektorou skupinou oligarchov a zločincov, ktorí stoja v pozadí politickej moci. A to nielen v zdravotníctve, ale vo všetkých sférach, kde sa nakladá s verejnými zdrojmi. Občanov pritom tí istí politici neustále presviedčajú o tom, ako sa musíme uskromniť, uťahovať si opasky, ako ne­máme peniaze na zdravot­níctvo, školstvo, sociálne veci, na pomoc mladým a viacdetným rodinám. Obrovskú skupinu sociálne odkáza­ných udržiavame pri živote žobračenkami, z ktorých sa nedá vyžiť a tak páchajú čoraz viac trestných činov a krimi­nalita, aj tá najbrutálnejšia, stúpa. Ale bez mihnutia oka tunelujeme a korumpujeme, rozdávame finančné stimuly bohatým zahraničným korporáciám s miliardovými zis­kami a k nám nasťahujeme migrantov, z ktorých státisíce neutekajú pred vojnou, ale za lepším životom.

Naši politici v ostatnom období menia rétoriku, pre­tože sa blížia voľby. Voľby, ktoré vraj majú niečo zme­niť. Ale voľby nezmenia nič, pretože, ako sme videli počas rozpravy pri odvolávaní mi­nistra, na Slovensku krad­nú všetci, ktorí sa dostanú k moci a ktorí môžu rozho­dovať o verejných zdrojoch. Tak načo vôbec voliť? Voliť bude mať zmysel vtedy, keď sa zmení volebný systém a poslanci sa budú za svoje skutky zodpovedať občanom a nie politickým stranám, v pozadí ktorých stojí na­kradnutý kapitál. Ľudmila Rešovská