Veľký cholesterolový podvod a nebezpečenstvo statínov

^{shutterstock.com}

Je rozšírené presvedčenie, že zvýšená hladina cholesterolu je „príčinou“ kardiovaskulárnych ochorení. Mnoho dôkazov však ukazuje, že medzi nimi neexistuje žiadna súvislosť a že nižšia hladina cholesterolu významne zvyšuje riziko úmrtia.

Primárnym prístupom k liečbe srdcových ochorení je predpisovanie statínových liekov znižujúcich hladinu cholesterolu, ale prínos týchto vysoko toxických liekov je mizivý. Viac v článku od autora „A Midwestern Doctor”.

Originál článku publikovaný TU : 30. júna 2024

Autor: A Midwestern Doctor – príbeh v skratke:

– Je rozšírené presvedčenie, že zvýšená hladina cholesterolu je „príčinou“ kardiovaskulárnych ochorení. Mnoho dôkazov však ukazuje, že medzi nimi neexistuje žiadna súvislosť a že nižšia hladina cholesterolu významne zvyšuje riziko úmrtia.

– Alternatívny model (ktorý lekársky priemysel pochoval) navrhuje, že krvné zrazeniny, ktoré telo používa na hojenie poškodenia tepien, po zahojení vytvárajú charakteristické artériosklerotické lézie spojené s ochorením srdca. Dôkazy pre tento model sú zase oveľa silnejšie ako cholesterolová hypotéza a poskytujú mnoho dôležitých poznatkov na liečbu srdcových ochorení.

– Primárnym prístupom k liečbe srdcových ochorení je predpisovanie statínových liekov znižujúcich hladinu cholesterolu (do tej miery, že sa na ne v súčasnosti vynaložilo viac ako bilión dolárov). Bohužiaľ prínos týchto vysoko toxických liekov je mizivý (napr. ich užívanie po roky vám v najlepšom prípade predĺži život o niekoľko dní) a ich škodlivosť je obrovská (statíny sú jedným z najbežnejších liečiv, ktoré pacientov vážne poškodzujú).

– V tomto článku sa budeme zaoberať konkrétnymi poškodeniami spôsobenými statínmi zabudnutými príčinami kardiovaskulárnych ochorení a nami preferovanými spôsobmi liečby srdcových a cievnych ochorení.

Čím viac študujem vedu, tým viac si uvedomujem, ako často sú základné fakty nakoniec zmenené tak, aby bolo možné vytvoriť výnosný priemysel. V prípade srdcových ochorení som veľmi presvedčený, že to tak je, a v tejto publikácii som sa pokúsil odhaliť chybné informácie, ktoré prevládajú v našom chápaní tejto témy (napr. predtým som sa zaoberal tým, prečo je náš model toho, ako srdce pumpuje krv v tele, nesprávny, a v článku, ktorý vyjde za niekoľko týždňov, podrobne popíšem hlavné mylné predstavy o liečbe krvného tlaku).

Domnievam sa, že v kardiológii je jednou z najškodlivejších neprávd tvrdenie, že cholesterol spôsobuje srdcové choroby a že užívanie statínov (alebo ich novších ekvivalentov), ​​ktoré znižujú hladinu cholesterolu, je kľúčom k prevencii srdcových chorôb. Okrem toho, že tieto „fakty“ sú nesprávne, sú statíny tiež jedny z najnebezpečnejších a najrozšírenejších farmaceutických prípravkov na trhu.

Cholesterol a srdcové choroby

Často sa stáva, že keď nejaké odvetvie poškodí mnoho ľudí, nájde si obetného baránka, aby sa vyhlo problémom. Akonáhle k tomu dôjde, pridá sa k nemu mnoho ďalších odvetví, ktoré z existencie obetného baránka tiež ťažia. Onedlho sa z falošného presvedčenia, ktoré poškodzuje spoločnosť, stane nespochybniteľná dogma, ktorú je veľmi ťažké zvrátiť, pretože mnoho skorumpovaných strán má záujem na udržaní tejto lži.

Napríklad rôzne ľahko riešiteľné faktory (ktoré často existujú predovšetkým preto, že z nich má prospech určitý priemysel) sú zodpovedné za chronické ochorenia, s ktorými sa v spoločnosti stretávame, a za našu zraniteľnosť voči infekčným chorobám (napr. obézni a diabetici oveľa častejšie ochoreli na COVID -19). Tvrdením, že všetky choroby sú dôsledkom nedostatočného očkovania, sa však všetky tieto deštruktívne priemyselné odvetvia zbavujú zodpovednosti a vytvárajú obrovský trh pre predaj vakcín a liečby týchto chorôb. Pretože teda za paradigmou očkovania stojí toľko záujmov, je veľmi ťažké ho zvrátiť – napriek skutočnosti, že existujúce dôkazy ukazujú, že očkovanie je zodpovedné za masívnu epidémiu chronických ochorení, ktorá zachvátila našu krajinu.

V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa rozhorela debata o príčinách srdcových ochorení. Na jednej strane stál John Yudkin, ktorý tvrdil, že hlavným vinníkom je cukor pridávaný do potravín spracovateľským priemyslom. Na druhej strane Ancel Keys (ktorý napádal Yudkinovu prácu) tvrdil, že príčinou sú nasýtené tuky a cholesterol.

Poznámka: možno tiež tvrdiť, že masové rozšírenie rastlinných olejov viedlo k nárastu srdcových ochorení.

Ancel Keys zvíťazil, Yudkinova práca bola z veľkej časti odmietnutá a Keys sa stal výživovou dogmou. Veľká časť Keysovho víťazstva bola založená na jeho štúdii siedmich krajín (Taliansko, Grécko, bývalá Juhoslávia, Holandsko, Fínsko, Amerika a Japonsko), ktorá ukázala, že s rastúcou spotrebou nasýtených tukov lineárne rástol počet srdcových ochorení.

Mnohí však nevedia (pretože táto štúdia je stále často citovaná), že tento výsledok bol jednoducho výsledkom výberu krajín, ktoré Keys vybral (napr. jeden autor ilustroval, že keby boli vybrané Fínsko, Izrael, Holandsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko a Švédsko, bol by zistený opak).

Našťastie sa postupne zistilo, že Ancel Keys neuvádza presne údaje, ktorými dokladá svoje argumenty. Nedávno bola napríklad objavená nepublikovaná 56-mesačná randomizovaná štúdia na 9 423 dospelých osobách žijúcich v štátnych psychiatrických liečebniach alebo domovoch dôchodcov (čo umožňovalo prísnu kontrolu ich stravy), ktorej bol Keys hlavným riešiteľom. Táto štúdia (nepríhodne) zistila, že nahradenie polovice živočíšnych (nasýtených) tukov, ktoré jedli, rastlinným olejom (napr. kukuričným) znížilo ich cholesterol a že na každých 30 bodov jeho poklesu sa riziko úmrtia zvýšilo o 22 % (čo zhruba znamená, že každý 1% pokles cholesterolu zvyšuje riziko úmrtia o 1% ) – takže, ako si iste dokážete predstaviť, nebola nikdy zverejnená.

Ako cukor zmenil svet:

Poznámka: autor, ktorý túto štúdiu objavil, objavil aj inú (nepublikovanú) štúdiu zo 70. rokov 20. storočia na 458 Austrálčanoch, ktorá zistila, že nahradenie časti nasýtených tukov rastlinnými olejmi zvýšilo riziko úmrtia o 17,6 %.

Podobne nedávno jeden z najprestížnejších lekárskych časopisov na svete zverejnil interné dokumenty cukrovarníckeho priemyslu. Vyplýva z nich, že cukrovarnícky priemysel používal úplatky, aby prinútil vedcov zvaľovať vinu za srdcové choroby na tuky, aby Yudkinova práca neohrozila cukrovarnícky priemysel. Teraz je naopak všeobecne uznávané, že Yudkin mal pravdu, ale napriek tomu sú naše lekárske odporúčania stále z veľkej časti založené na Keysovej práci.

Napriek značnému množstvu údajov, ktoré teraz ukazujú, že znižovanie hladiny cholesterolu nie je spojené so znížením výskytu srdcových ochorení (napr. táto štúdia, táto štúdia, táto štúdia, tento prehľad, tento prehľad a tento prehľad), je však potrebné znižovať hladinu cholesterolu v kardiológii stále dogmou. Koľko z vás napríklad počulo o tejto štúdii z roku 1986, ktorá bola publikovaná v časopise Lancet a ktorá dospela k záveru:

Počas desiatich rokov sledovania od 1. decembra 1986 do 1. októbra 1996 zomrelo celkom 642 účastníkov. Každé zvýšenie celkového cholesterolu o 1 mmol/l zodpovedalo 15% poklesu úmrtnosti (pomer rizík 0-85 [95% Cl 0-79-0-91]).

Poznámka: ak sú ľudia diabetici (čo vedie k tomu, že pečeň musí spracovávať príliš veľa cukru), pečeň sa premení na tuk a potom vytvára viac cholesterolu, aby časť tohto tuku preniesla. V týchto prípadoch by som tvrdil, že skutočným problémom je skôr nadbytok cukru než zvýšená hladina cholesterolu, ktorú spôsobuje.

Marketing statínov

Jedným zo stálych vzorcov, ktoré som v medicíne vypozoroval, je, že akonáhle je identifikovaný liek, ktorý môže „priaznivo“ zmeniť určité číslo, lekárske pokyny sa postupne presunú k uprednostňovaniu liečby tohto čísla a onedlho sa vytvoria racionálne dôvody, ktoré vyžadujú, aby sa tomuto režimu podrobovalo stále viac populácie. V prípade statínov bolo pred ich objavením ťažké spoľahlivo znížiť hladinu cholesterolu, ale akonáhle sa dostali na trh, rýchlo sa objavili výskumy, ktoré tvrdili, že cholesterol je stále nebezpečnejší, a teda že statíny musia užívať stále viac ľudí.

Ako sa dalo očakávať, k podobnému nárastu došlo aj v USA. Napríklad v rokoch 2008-2009 uviedlo, že statín používa 12 % Američanov starších ako 40 rokov, zatiaľ čo v rokoch 2018-2019 to bolo už 35 % Američanov.

Vzhľadom na to, ako veľmi sa tieto lieky užívajú, sa ponúka jednoduchá otázka – aký majú prínos?

Ukazuje sa, že je pozoruhodne ťažké na túto otázku odpovedať, pretože publikované štúdie používajú množstvo mätúcich ukazovateľov, aby zahmlili svoje údaje (čo znamená, že publikované statínové štúdie takmer určite nadhodnocujú prínosy statínovej terapie), a čo je dôležitejšie, prakticky všetky údaje o statínovej terapii uchováva súkromná výskumná spolupráca, ktorá neustále publikuje oslavné recenzie statínov (a napáda každého, kto tvrdí opak), ale zároveň odmieta poskytnúť svoje údaje externým výskumníkom, čo viedlo k tomu, že sa títo výskumníci snažia získať tieto chýbajúce údaje od regulačných orgánov pre liečivá.
Poznámka: ako ste možno uhádli, táto spolupráca berie veľa peňazí od farmaceutického priemyslu.

Avšak keď sa nezávislí výskumníci pozreli na zverejnené štúdie (ktoré takmer určite nafúkli prínos liečby statínmi), zistili, že každodenné užívanie statínu po dobu približne 5 rokov vedie k tomu, že žijete v priemere o 3-4 dni dlhšie. Ešte smutnejšie je, že veľké štúdie zistili, že tento nepatrný „prínos“ sa prejavuje iba u mužov. Stručne povedané, väčšina prínosu statínov pochádza z kreatívnych spôsobov, ako preskupiť údaje a príčiny úmrtí, nie z nejakého skutočného prínosu.

Poznámka: je to veľmi podobné k štúdii vakcíny proti COVID u spoločnosti Pfizer, ktorá tvrdila, že je „95% účinná“ proti COVIDu-19, ale v skutočnosti vytvorila iba 0,8% zníženie ľahkých príznakov COVIDu (napr. bolesť v krku) a 0,037% zníženie ťažkých príznakov COVIDu (pričom „ťažké“ nebolo spoločnosťou Pfizer nikdy definované). To následne znamenalo, že na prevenciu ľahkého (nevýznamného) prípadu COVIDu-19 bolo treba očkovať 119 osôb a na prevenciu „ťažkého“ prípadu COVIDu-19 2711 osôb.

Informátor klinickej štúdie navyše neskôr odhalil, že tieto čísla boli značne nadsadené, pretože mnoho osôb v skupine očkovaných, u ktorých sa objavili príznaky podobné COVID-19, neboli na COVID-19 nikdy testovaní. Rovnako tak boli tieto výhody pominuteľné, pretože sa ukázalo, že „účinnosť“ vakcín rýchlo slabne (mizne niekoľko mesiacov po očkovaní). Po mesiacoch sledovania v štúdiách spoločností Pfizer i Moderna zomrelo viac očkovaných ako neočkovaných osôb, a podobne recenzovaná reanalýza údajov zo štúdií spoločností Pfizer a Moderna ukázala, že človek mal väčšiu pravdepodobnosť, že utrpí závažnú nežiaducu príhodu po vakcíne, než že bude hospitalizovaný kvôli COVID-19.

Za takých okolností, keď je potrebné predávať nebezpečný a neúčinný, ale vysoko lukratívny liek, je ďalším krokom obvykle podplatenie všetkých, ktorí ho propagujú. Citujme napríklad 7. kapitolu knihy Doctoring data (falšovanie dát):

Národný vzdelávací program pre cholesterol (National Cholesterol Education Programme, NCEP) bol poverený Národným inštitútom zdravia, aby vypracoval pokyny [ktoré všetci používajú] na liečbu hladiny cholesterolu. S výnimkou predsedu (ktorý mal zo zákona zakázaný finančný konflikt záujmov) bolo ostatných 8 členov v priemere na výplatnej listine 6 výrobcov statínov.V roku 2004 NCEP preskúmala 5 veľkých statínových štúdií a odporučila: „Agresívne zníženie LDL u vysoko rizikových pacientov [primárna prevencia] pomocou zmeny životného štýlu a statínov.“V roku 2005 kanadská časť Cochrane Collaboration [ktorá nebola podplatená] preskúmala 5 veľkých statínových štúdií (3 boli rovnaké ako štúdie NCEP, zatiaľ čo ďalšie 2 dospeli tiež k pozitívnemu záveru pre liečbu statínmi). Toto hodnotenie dospelo k nasledujúcemu záveru: „V štúdiách primárnej prevencie nebolo preukázané, že by statíny prinášali celkový zdravotný prospech.“

Poznámka: hlavným dôvodom, prečo sa nikdy nepodarilo nájsť liek na COVID-19, bolo to, že Fauci vybral komisiu pre odporúčanie liečby COVID-19 zloženú z akademikov, ktorí brali peniaze od výrobcov Remdesiviru, niet divu, že panel vždy hlasoval proti odporúčaniu akejkoľvek nepatentovateľnej liečby COVIDu-19, bez ohľadu na to, koľko dôkazov pre nich existovalo. 

Podobne American College of Cardiology vytvorila kalkulačku, ktorá na základe vášho veku, krvného tlaku, hladiny cholesterolu a fajčiarstva určuje riziko vzniku infarktu alebo mŕtvice v nasledujúcich desiatich rokoch. Na oplátku som stratil prehľad o tom, koľko lekárov som videl, ako do nej hrdo vyťukávali čísla svojich pacientov a potom im oznamovali, že sú vystavení vysokému riziku mŕtvice alebo infarktu a že musia urýchlene začať užívať statín. Vzhľadom na to, že takmer všetci nakoniec boli „vysoko rizikoví“, neprekvapilo ma, že v roku 2016 spoločnosť Kaiser dokončila rozsiahlu štúdiu, ktorá zistila, že táto kalkulačka nadhodnocuje mieru týchto príhod o 600 %. Bohužiaľ to vôbec neodradilo od používania tejto kalkulačky (napr. študenti medicíny sú z nej stále skúšaní pri komisionálnych skúškach). 

Poznámka: jednou z najnespravodlivejších vecí na statínoch je, že systém zdravotnej starostlivosti rozhodol, že sú „nevyhnutné“ pre vaše zdravie, takže lekári, ktorí ich nepresadzujú, sú finančne penalizovaní, a rovnako tak pacienti, ktorí ich neužívajú (napr. prostredníctvom poistného na životné poistenie). 

A tak napriek zdrvujúcim dôkazom proti ich užívaniu mnohí lekári tak hlboko veria v „hlboký“ prínos statínov, že sa pravidelne zasadzujú o to, aby sa statíny pridávali do pitnej vody. Súčasne sa vytvorila kultúra zrušenia, kedy je každý, kto spochybňuje užívanie statínov, okamžite označený za „popierača statínov“, obvinený z toho, že je masový vrah, a účinne zrušený.

Nedávno jeden z týchto disidentov, Dr. Aseem Malhotra britský kardiológ, ktorý sa tiež vyslovil proti vakcínam COVID, vystúpil v programe Joe Rogana, kde hovoril o tomto špinavom priemysle a pozoruhodných paralelách medzi tým, ako boli statíny a vakcíny COVID vnucované svetu. 

Poznámka: Jedným z najpozoruhodnejších faktov, o ktoré sa Aseem podelil, bolo, že už spomínaná spolupráca v oblasti statínov (ktorá bojovne trvá na tom, že menej ako 1 % užívateľov statínov má vedľajšie účinky) tiež vytvorila test, ktorý možno použiť na určenie, či je človek geneticky ohrozený statínovým poškodením – a vo svojom marketingu pre tento test uviedla, že 29 % všetkých užívateľov statínov má pravdepodobne vedľajšie účinky (ktoré potom odstránila, akonáhle na to bolo upozornené). Okrem toho, že sú lekári nútení dodržiavať tieto pokyny, sú často nútení ich dodržiavať aj pacienti. 

Lekári sa často pomstia pacientom, ktorí statíny neužívajú (podobne ako bola neočkovaným pacientom odopretá základná lekárska starostlivosť počas COVID-19 ). Zamestnávatelia niekedy vyžadujú, aby počet cholesterolu spĺňal určitú hranicu pre prijatie do zamestnania (hoci nikdy neurobili nič v takom rozsahu, ako boli povinnosti očkovania COVID-19 kladené na pracovníkov po celej Amerike). Rovnako tak životné poistky často penalizujú tých, ktorí majú „nebezpečné“ hodnoty cholesterolu. 

Poškodenia spôsobené statínmi:  Môj hlavný problém so statínmi nespočíva v tom, že každoročne míňame miliardy za zbytočnú liečbu (len v Amerike približne 25 miliárd ročne). Skôr ide o to, že majú veľmi vysokú mieru poškodenia. Napríklad existujúce štúdie zisťujú 5-30% mieru poškodenia a Dr. Malhotra po prejdení všetkých existujúcich dôkazov odhaduje, že 20 % používateľov statínov je nimi poškodených. Rovnako sú statíny dobre známe tým, že ich vysoké percento pacientov prestáva užívať kvôli ich nežiaducim účinkom (napr. jedna rozsiahla štúdia zistila, že 44,7 % starších dospelých prestane lieky užívať do jedného roka od ich nasadenia, zatiaľ čo iná rozsiahla štúdia u dospelých všetkých vekových kategórií zistila, že 47% pacientov prestane lieky užívať do jedného roka).

Statíny sú zase spojené s veľkým počtom komplikácií, ktoré boli dobre charakterizované (napr. mechanicky) a popísané v lekárskej literatúre. 1 ,  2 ,  3 ,  4 ,  5 ,  6 Jednou skupinou nežiaducich účinkov sú tie, ktoré pacient vníma (a kvôli ktorým často chce lieky prestať užívať).

Patria medzi ne: 

• Vysoký výskyt bolesti svalov 1 ,  2 ,  3 ,  4 ,  5 ,  6 ,  7

• Únava 1 ,  2 najmä pri námahe a cvičení 3zápal svalov (ktorého príčina zostáva „neznáma“). 1 ,  2

• Autoimunitné poškodenie svalov 1 ,  2 ,  3 ,  4

• Psychiatrické a neurologické problémy, ako sú depresia, zmätenosť, agresivita a strata pamäti. 1 ,  2 ,  3 ,  4 ,  5 ,  6 ,  7 ,  8 ,  9

• Silná podráždenosť 1

• Problémy so spánkom 2

• Poruchy a zranenia pohybového aparátu 1 ,  2

• Náhla (senzorineurálna) strata sluchu 1

• Gastrointestinálne problémy 1

• Druhou skupinou sú tie, ktorých si pacient zjavne nevšimne.

• Patria medzi ne:

• Diabetes 2. typu, 1 ,  2 ,  3 ,  4 ,  5 najmä u žien 6 ,  7 ,  8

• Rakovina 1 ,  2 ,  3 ,  4

• Porucha funkcie a zlyhanie pečene 1 ,  2

• Katarakta 1 ,  2stavy podobné ALS a ďalšie centrálne motorické poruchy (napr. Parkinsonova choroba a mozogová ataxia). 1 ,  2 ,  3 ,  4 ,  5

• Syndróm podobný lupusu 1

• Vnímavosť na herpes zoster (pásový opar) 1 ,  2 ,  3

• Intersticiálna cystitída 1

• Polymyalgia rheumatica 1

• Poškodenie obličiek 1 ,  2

• Zlyhanie obličiek 1

Od chvíle, keď som sa prvýkrát stretol s pacientmi užívajúcimi statíny, som si rýchlo všimol, že uvádzajú buď znecitlivenie tela, svalovú slabosť a bolesť, alebo zhoršené poznávacie schopnosti, ktoré začali po začatí užívania statínov a ustúpili, akonáhle ich prestali užívať. Pozoruhodné tiež bolo, že kedykoľvek na to oni (alebo my) upozornili svojho lekára, ten sa k nim správal krajne nepriateľsky a potom trval na tom, že statín nemôže byť príčinou týchto príznakov (napr. preto, „že za celú svoju dlhoročnú prax nemal pacienta, ktorému by statín ublížil“), a že aj keby im škodil, pacient na ňom musí zostať, pretože inak dostane infarkt a zomrie.

S pribúdajúcimi rokmi som zase videl, ako sa vytvárajú stále dômyselnejšie výhovorky, aby sa statíny ochránili pred stále rastúcim povedomím o ich nebezpečnosti. Napríklad som prestal počítať, koľko poznám lekárov, ktorí sa odvolávali na túto štúdiu z roku 2016, keď pacienti uvádzali, že boli poškodení: Nocebo efekt, opačný efekt placeba, je dobre známy jav, ktorý je v kardiovaskulárnej medicíne podceňovaný. Ide o nežiaduce príhody, zvyčajne čisto subjektívne, ktoré sú dôsledkom očakávania poškodenia liekom, placebom, iným terapeutickým zásahom alebo nemedicínskou situáciou. Tieto očakávania môžu byť vyvolané mnohými faktormi, vrátane formulára informovaného súhlasu v klinickej štúdii, varovania pred nežiaducimi účinkami oznámeného lekármi pri predpisovaní lieku a informácií v médiách o nebezpečenstve určitej liečby. Nocebo efekt je najlepším vysvetlením vysokej miery svalových a iných príznakov pripisovaných statínom v observačných štúdiách a klinickej praxi, nie však v randomizovaných kontrolovaných štúdiách, kde sú svalové príznaky a miera prerušenia liečby z dôvodu akéhokoľvek nežiaduceho účinku všeobecne podobné v skupinách užívajúcich statíny a placebo.

Pacienti s intoleranciou statínov zvyčajne statíny tolerujú za dvojito zaslepených podmienok, čo naznačuje, že intolerancia má len malý, pokiaľ vôbec nejaký farmakologický základ. Známe techniky pre minimalizáciu nocebo efektu je možné aplikovať na prevenciu a liečbu statínovej intolerancie. Čo preložené do bežného jazyka znamená, že jediným dôvodom, prečo ľudia veria, že im statíny ublížili, je to, že uverili tomu, že im ublížili, takže najlepším riešením je povedať im, že príznaky sú v ich hlave. Na tejto štúdii mi prišlo pozoruhodné, že lekári, ktorí ju citovali, vôbec neuvažovali o tom, že by sa nemohol uplatniť nocebo efekt, pretože ich pacienti si neboli vedomí, že veci ako bolesť svalov sú so statínmi spojené, kým ich nezažili (a potom sa nepozreli, čo sa deje), alebo že by sa rozpor v pozorovanej miere nežiaducich účinkov dal vysvetliť aj tým, že randomizované kontrolované štúdie sú vždy financované farmaceutickým priemyslom, a teda dôsledne zakrývajú poškodenia, ktoré sa v nich vyskytujú.

Rovnako som si nakoniec uvedomil, aký pôsobivý bol marketing týchto liekov, a to vďaka opakovanej bitke s príbuznými. V každom prípade som ich zbavoval statínu a predkladal im pádne argumenty s údajmi podporujúcimi, prečo by liek nemali užívať. O niečo neskôr šli za svojím lekárom a informovali ho, že ich príbuzný (ja), ktorý bol lekárom, im statín vysadil. Ich lekár (často kardiológ) zase môjmu príbuznému povedal, že som neuveriteľný ignorant, trval na tom, že pozná údaje oveľa lepšie ako ja, povedal, že ohrozujem zdravie môjho príbuzného, ​​a okamžite znova nasadil statín, čomu môj príbuzný poslušne vyhovel. V prípadoch som kardiológovi poskytol literatúru podporujúcu moje argumenty, že si ju neprečítal, a zároveň tvrdil, že všetky údaje pozná a že ja, ktorý nie som kardiológ, nie som kvalifikovaný mať na túto tému názor. Vďaka tomu som si uvedomil, v ako náročnej situácii sa pacienti (bez prístupu k zdrojom, ktoré mali moji príbuzní) nachádzajú.

Keď si vezmete tento príbeh a nahradíte „statín“ vakcínami COVID-19, zistíte, že je to v podstate to, čo všetci zažili v posledných troch rokoch s vakcínami. Mám podozrenie, že je to preto, že pred vakcínami COVID-19 boli statíny jednou z najvýnosnejších lekárskych franšíz, a teda patrili medzi lieky, ktoré boli pacientom najagresívnejšie vnucované. 

Poznámka: existujú dva systémy hlásenia nežiaducich účinkov liekov, MedWatch a FAERS. až tisíce hlásení mnohých poškodení spôsobených statínmi, ktorá zodpovedala tomu, čo osobne pozoroval, nič sa s nimi nedeje a v lekárskej komunite sa o existencii týchto nežiaducich účinkov takmer nevie.

Kríza poškodenia statínmi: V celej tejto publikácii som sa snažil zdôrazniť, že menej závažné reakcie na toxín sú oveľa častejšie ako závažné. Z tohto dôvodu, ak vidíte zhluk ťažkých reakcií, znamená to, že sa vyskytuje aj oveľa viac menej závažných reakcií (tak som po tom, čo som sa dozvedel o niekoľkých ľuďoch z môjho okolia, ktorí náhle zomreli na vakcíny COVID, dokázal správne predpovedať rozsah nefatálnych zranení, ktoré zasiahnu Ameriku). Rovnako tak, ak vidíte veľké množstvo menej závažných reakcií na liek (napr. poškodenie svalov a nervov spôsobené statínmi), môžete predpokladať, že v pozadí sa skrývajú oveľa závažnejšie poškodenia. Ako ukazuje dlhší zoznam nežiaducich účinkov, o ktorý som sa podelil vyššie, platí to bohužiaľ aj pre statíny.

V nasledujúcich dvoch častiach budem citovať jednu z najlepších kníh, ktoré som na túto tému našiel. „Mnoho obetí statínov tvrdí, že sa z nich náhle, takmer v okamihu oka, stali starí ľudia.“

Duane Graveline MD začal užívať statín a čoskoro potom sa u neho objavila globálna amnézia (čo je naozaj desivé). Rozhodol sa statín vysadiť a uzdravil sa. Keď som na základe svojich 23 rokov praxe rodinného lekára navrhol, že príčinou mojej amnézie je možno môj nový liek, neurológ takmer posmešne odpovedal, že „statíny to nerobia“. On aj mnohí ďalší lekári a lekárnici boli neoblomní, že k tomu nedochádza. “Nakoniec sa nechal presvedčiť, aby to skúsil znova. Rok ubehol ako voda a čoskoro nastal čas na ďalšiu astronautskú prehliadku. Lekári z NASA sa pripojili k chóru, ktorý som počas predchádzajúceho roka očakával od lekárov a lekárnikov, že statíny to nerobia, a na ich pokyn som neochotne znova nasadil Lipitor v polovičnej dávke oproti predchádzajúcemu. O šesť týždňov neskôr som opäť klesol do čiernej jamy amnézie, tentoraz na dvanásť hodín a so spätnou stratou pamäti až do stredoškolských rokov. 

Neskôr zistil: Možno lojalita akcionárov vysvetľuje, prečo vedenie spoločnosti Pfizer vedelo už pred viac ako desiatimi rokmi, počas prvej štúdie Lipitora u človeka, o dopade na kognitívne funkcie, ktorý sa dostaví, keď bude Lipitor uvoľnený pre verejnosť. Z 2 503 pacientov testovaných s Lipitorom sa u siedmich z nich objavili záchvaty prechodnej globálnej amnézie a u ďalších štyroch iné formy závažných porúch pamäti, celkom 11 prípadov z 2 503 testovaných pacientov. To je pomer 4,4 prípadov závažnej straty kognitívnych funkcií na každých 1000 pacientov, ktorí liek užívali. Tisícom lekárov, ktorí budú liek čoskoro vydávať, nebolo odovzdané ani slovo varovania. Kvôli tomuto a ďalším vysiľujúcim dlhodobým komplikáciám (napr. u predtým extrémne zdatného človeka sa objavilo chronické vyčerpanie) sa Graveline stal odborníkom na poškodenie statínmi a v roku 2014 napísal knihu The Statin Damage Crisis. Mnohé z bodov, ktoré v nej uviedol, vysvetľujú, prečo sú statíny také nebezpečné, ale bohužiaľ sú v rámci lekárskeho odboru prakticky neznáme. 

Statínové mechanizmy poškodenia: Statíny pôsobia tak, že inhibujú ľahko ovplyvniteľný enzým, ktorý je nevyhnutný na tvorbu cholesterolu. Bohužiaľ blokovanie tohto enzýmu narúša množstvo ďalších životne dôležitých fyziologických procesov. Pozrime sa, čo tento enzým robí:

Cholesterol

Cholesterol má v tele niekoľko rôznych základných funkcií. Patria medzi ne:

• Je prekurzorom mnohých rôznych hormónov.

• Mozgové synapsie, (ktoré okrem iného vytvárajú spomienky), potrebujú na svoju funkciu cholesterol. Pretože je cholesterol príliš veľký na to, aby sa dostal do mozgu, syntetizujú ho gliové bunky (podporné bunky nervového systému) v mozgu. Statíny bohužiaľ inhibujú produkciu cholesterolu gliovými bunkami.

• Poznávanie je zase veľmi závislé od cholesterolu. Jedna štúdia napríklad zistila, že pri dostatočne citlivom testovaní možno u 100 % užívateľov statínov odhaliť ľahké kognitívne poruchy (čo opäť ilustruje, aké sú ľahké poškodenia častejšie ako ťažké). Rovnako tak je pozorovaný aj rad závažnejších nežiaducich účinkov na poznávanie, ako je amnézia, zábudlivosť, zmätenosť, dezorientácia a zvýšená senilita.

Rýchly prepad pacienta do demencie po nasadení statínu je až príliš často lekárom odpisovaný ako senilné zmeny mozgu alebo začínajúca Alzheimerova choroba, zatiaľ čo skutočným vinníkom je statínový liek.

Poznámka: jedným zo smutných vedľajších účinkov vakcín COVID-19, ktoré sme často pozorovali, bol rýchly pokles kognitívnych funkcií u starších ľudí (ktorí sa často nemôžu sami o seba postarať). Keď k tomu dôjde, rovnako ako pri poškodení statínmi, vždy sa predpokladá, že je to spôsobené „ich vekom“, a ignoruje sa to.

Okrem kognitívnych porúch zistili početné štúdie významnú súvislosť medzi nízkou alebo zníženou hladinou cholesterolu a násilím. Rovnako statínová demencia sa často vyznačuje agresivitou.

A konečne, jedným z najznepokojivejších vedľajších účinkov statínov je ich tendencia spôsobovať ALS – Amyotrofická laterálna skleróza (skutočne strašné zriedkavé ochorenie – napodiv sa objavuje aj v súvislosti s vakcínami COVID-19). Táto súvislosť je ďalej podporená mnohými správami o zlepšení ALS po vysadení statínu.

Bohužiaľ, aj keď sa kognitívne poruchy po vysadení statínu často zlepšia, v mnohých prípadoch naopak pretrvávajú.

CoQ10

CoQ10 (koenzým Q10) je základná živina, na ktorej závisia tak mitochondrie (poháňajúce ľudské telo), ako aj stabilita bunkových stien. Nedostatok CoQ10 spôsobený statínmi je všeobecne považovaný za najčastejšiu príčinu ich nežiaducich účinkov. To je naozaj smutné, pretože týmto nežiaducim účinkom by sa dalo predísť, keby bol CoQ10 podávaný spoločne so statínom. Bohužiaľ je nepravdepodobné, že by sa tak niekedy stalo, pretože by sa to rovnalo priznaniu, že statíny môžu škodiť.

Poznámka: najlepšou paralelou, ktorú k tomu poznám, je, že hlavnou príčinou toxicity detských vakcín je príliš veľa vakcín podaných príliš blízko pri sebe, než by bolo vhodné pre vyvíjajúci sa obehový a nervový systém dieťaťa. Väčšine poškodení je možné predísť, ak sa vakcíny podávajú s odstupom a neskôr v živote dieťaťa – ale bohužiaľ lekári, ktorí tento prístup presadzujú, sú bežne terčom útokov (pretože sa to rovná priznaniu, že vakcíny nie sú 100% bezpečné).

Medzi bežné energetické nežiaduce účinky nedostatku statínu CoQ10 patria:

• Poškodenie mitochondrií
• Nedostatok energie
• Chronický únavový syndróm
• Kongestívne srdcové zlyhanie a retencia tekutín
• Dýchavičnosť
• Dna

Medzi vedľajšie účinky nedostatku statínu CoQ10 oslabujúceho integritu bunkovej steny patria:

• Hepatitída (zaujímavé je, že Graveline poznamenal, že prahová hodnota enzýmov potrebných na diagnostiku statínom spôsobeného poškodenia pečene sa výrazne zvýšila potom, čo sa tento problém začal po užívaní statínov bežne hlásiť).
• Pankreatitída
• Rabdomyolýza (rýchly rozpad kostrového svalového tkaniva)
• zápaly a ruptúry šliach a väzov.

Poznámka: tento nežiaduci účinok je bežne hlásený u fluorochinolónových antibiotík, o ktorých je známe, že poškodzujú mitochondrie. Mám podozrenie, že to súvisí s poškodením mitochondrií – témou, ktorú som ďalej rozoberal tu – pretože ochabnutosť väzov ide často ruka v ruke s poškodením vakcínami.

Dvomi najčastejšími dôsledkami vyčerpania CoQ10 statínmi sú myopatia (svalová bolesť, únava, slabosť a kŕče) a periférna neuropatia (pocity necitlivosti, brnenia alebo pálenia, najmä v rukách a nohách).

Hoci je myopatia najčastejšie hláseným nežiaducim účinkom užívania statínov, veľká časť z nich (napr. myozitída) zostáva neodhalená. Je to preto, že príznaky často nie sú sprevádzané krvnými testami, ktoré by preukázali zvýšenie svalových enzýmov, a možno ich odhaliť iba pomocou biopsie (ktorá sa vykonáva zriedkakedy v porovnaní s krvnými testami). V mnohých prípadoch je tento stav trvalý (jedna odborníčka na poškodenie statíny zistila, že je trvalý u 68 % jej pacientov, zatiaľ čo Graveline zistil, že u 25 % jeho pacientov). V niektorých prípadoch, ako je statínová neuropatia, bohužiaľ myopatia pokračuje, aj keď sa statín prestane užívať.

Jednou z najsmutnejších vecí na statínoch je to, ako agresívne sú vnucované diabetikom (s logikou, že vzhľadom na to, že diabetici majú zvýšené riziko srdcových ochorení, je nevyhnutné, aby užívali statíny, ktoré im zabránia v infarkte). Aby som zdôraznil absurditu tohto tvrdenia, je známe, že statíny významne zvyšujú riziko cukrovky (zistilo to viac štúdií), čo je, ako sa domnievam, opäť spôsobené tým, že narúšajú funkciu mitochondrií.

Rovnako tak periférna neuropatia je ochorenie, ktoré je u diabetikov dobre známe ako vysoko rizikové. V jednej štúdii sa zistilo, že riziko neuropatie (tj pálivej bolesti s brnením alebo necitlivosťou končatín) sa u dlhodobých užívateľov statínov zvyšuje 14 až 26-krát (v závislosti od typu). Okrem toho môžu byť statíny spôsobené aj ďalšími nervovými problémami, napríklad neurodegeneráciou.

U užívateľov statínov sa tiež vyskytujú kombinácie myopatie a neuropatie, ako sú postupujúca bolesť, slabosť a nekoordinovanosť v celom tele, problémy so vstávaním zo sedu, nestabilita a tendencia k pádom. Pozoruje sa tiež, že svaly získavajú charakteristický oslabený a rozmäknutý charakter a postupne sa zmenšujú.

Poznámka: okrem prevencie nežiaducich účinkov statínov je CoQ10 tiež jedným z užitočnejších doplnkov stravy na prevenciu srdcových ochorení.

Dolichol

Len veľmi málo lekárov vie o dolicholoch, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri syntéze bielkovín, a Graveline tvrdia, že aj neuropeptidov v celom tele. Vzhľadom na to, že neuropeptidy sú kľúčové pre vaše myšlienky, emócie a pocity, môžu statíny blokujúce ich produkciu viesť k významným problémom. Dolicholové abnormality sú tiež spájané s Alzheimerovou chorobou. V časti mozgu, kde sa rozvíja Parkinsonova choroba, je navyše veľmi vysoká koncentrácia dolicholov.

Graveline zase tvrdil, že inhibícia produkcie dolicholu, a teda aj neuropeptidov, je príčinou agresivity, nepriateľstva, podráždenosti, cestnej zúrivosti, vražedných myšlienok, zhoršenia závislosti na alkohole a drogách, depresií a samovrážd, ktoré sú spojené s užívaním statínov. Tieto vedľajšie účinky sú jednou zo smutnejších komplikácií statínov, ktoré pozorujem v rodinách nimi postihnutých.

Poznámka: súvislosť medzi dolicholmi a neuropeptidmi sa mi nepodarilo overiť. Pokiaľ môžem súdiť, existuje o dolicholoch mnoho neznámych, pretože sa jedná o oblasť fyziológie, ktorá nebola doteraz podrobne preskúmaná.

Proteín Tau

Predpokladá sa, že mnoho neurologických porúch (napr. Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, ALS, roztrúsená skleróza) je dôsledkom nesprávne zložených proteínov. Pretože statíny zasahujú do syntézy meulonátu, Graveline vyslovil teóriu, že sa zmení produkcia proteínu Tau, čo poskytuje potenciálne vysvetlenie neurologických ochorení spojených s užívaním statínov. Pri písaní tohto článku som túto teóriu krátko preskúmal a rovnako ako pri predchádzajúcom článku si nie som istý, či ju existujúce dôkazy podporujú.

Poznámka: Existuje silná súvislosť medzi vakcínou COVID-19 a chybne zloženými proteínmi v tele.

Seleno-proteín

Citujem Glaveline:

Bolo preukázané, že nedostatok selenoproteínov vedie k rôznym typom myopatií, ktoré sa predtým vyskytovali iba v oblastiach s nedostatkom tohto stopového prvku. Okrem toho je známe, že s nedostatkom selénu súvisí kognitívna dysfunkcia.

Poznámka: nedostatok selénu je spojený aj s ďalšími ochoreniami, napríklad s poruchou imunitných funkcií.

Jadrový faktor Kappa B

Malý kardiovaskulárny prínos statínov nemusí byť spôsobený tým, že znižujú hladinu cholesterolu, ale skôr tým, že majú protizápalové účinky (zápal spôsobuje srdcové ochorenie), pretože inhibujú NF-kB, dôležitú súčasť imunitného systému.
Poznámka: statíny tiež znižujú C-reaktívny proteín (ďalší zápalový proteín).

Pretože to potláča imunitný systém, vedie to k rôznym potenciálnym problémom, ako je znížená ochrana pred infekčnými chorobami. Napríklad mnoho bežných infekčných organizmov sa zameriava na NF-kB, aby pomohli infikovať svojho hostiteľa. Významnejším problémom však je, že inhibícia Nf-kB zrejme súvisí s rakovinou.

V piatich tokijských nemocniciach skúmala skupina japonských vedcov, či pacienti s rakovinou boli liečení statíny častejšie ako ostatní ľudia. Na tento účel vybrali pacientov s rôznymi formami lymfoidných nádorov a kontrolné osoby rovnakého veku a pohlavia bez nádorového ochorenia, ktoré boli v rovnakom období prijaté na iné oddelenia rovnakých nemocníc. Celkom 13,3 % pacientov s rakovinou, ale iba 7,3 % kontrolných osôb bolo liečených statíny.

Do štúdie PROSPER [hlavná statínová štúdia] boli zaradení iba muži a ženy vo veku 70-82 rokov. Všetci mali buď cievne ochorenie, alebo mali zvýšené riziko takéhoto ochorenia. Pri následnom sledovaní zomrelo v kontrolnej skupine na srdcový infarkt 4,2 % osôb, ale v liečenej skupine iba 3,3 %. Tento malý prínos bol neutralizovaný vyšším rizikom úmrtia na rakovinu. V skupine s pravastatínom bolo skutočne o 28 úmrtí na srdcové ochorenie menej, ale o 24 úmrtí na rakovinu viac. Ak zahrnieme do výpočtu aj nefatálne úmrtia na rakovinu, stal sa rozdiel v úmrtiach na rakovinu medzi oboma skupinami štatisticky významný; 199 v kontrolnej skupine a 245 v skupine s pravastatínom. Navyše sa rozdiel medzi oboma skupinami medziročne zvýšil.

Okrem tohto argumentu, že časť prínosu statínov „zabraňujúcich infarktu“ je spôsobená tým, že spôsobujú smrteľnú rakovinu skôr, ako stihnete dostať prirodzený infarkt , je táto situácia do istej miery analogická tomu, čo bolo pozorované u vakcín COVID (ktoré tiež spôsobujú rakovinu). Tam bol „prínos“ COVID vakcín, ktoré zabraňovali vzniku COVIDu, prevážaný tým, že spôsobovali závažné stavy, ako sú infarkty a mŕtvice, ale pokiaľ sa človek zameral iba na to, že zabraňovali vzniku COVID (čo mnohí robili), mohli byť vakcíny prezentované ako život zachraňujúci, aj keď celkovo spôsobovali pravý opak.

Poznámka: hoci sa zdá , že statíny zvyšujú výskyt rakoviny , jedným z mála prínosov , pre ktoré som videl mnoho dôkazov, je ich prevencia smrteľnej rakoviny prostaty. Môj najlepší odhad je , že je to spôsobené tým , že blokujú produkciu hormónov v tele, a to prevažuje nad účinkami, ktoré majú na inhibíciu NF-kB.

„Cholesterolové“ plaky

Jedným z trikov, ako vytvoriť lukratívny trh s liekmi, je vštepiť celej populácii presvedčenie, s ktorým sa každý môže stotožniť a ktoré predáva váš produkt. Napríklad priemysel s antidepresívami leta presviedčal verejnosť, že depresia je spôsobená „chemickou nerovnováhou“, a pretože táto kampaň bola úspešná, mnohí úprimne veria, že je to pravda, aj keď je to úplný výmysel.

Jednou z najmúdrejších kampaní, ktoré som v lekárskom priemysle videl, je rozšírené presvedčenie, že srdcové choroby sú spôsobené tukom, ktorý upcháva tepny podobne ako odpadové potrubie.

Tento marketingový slogan je pozoruhodne presvedčivý, pretože je ľahko zrozumiteľný (do tej miery, že ľudia bez lekárskeho vzdelania ho budú s istotou opakovať ostatným), ľahko predstaviteľný as veľkou pravdepodobnosťou vyvolá okamžitý pocit znechutenia.

Je to však nutne pravda, vzhľadom na to, že neexistuje žiadna súvislosť medzi cholesterolom a srdcovými chorobami?

Keď sa jeden z mojich obľúbených autorov v tejto oblasti (Malcolm Kendrick) zamýšľal nad touto otázkou, zaoberal sa ďalšou záhadou kardiológie – skutočnosťou, že medzi známymi rizikovými faktormi srdcových ochorení neexistuje žiadny spoločný znak. Napríklad pre výpočet rizika srdcových ochorení používa England kalkulačku, ktorá kombinuje nastaviteľné riziká pre srdcové ochorenia (napr. vek) so stavmi, ktoré sú bežne spájané s vyvolaním srdcových ochorení.

V štúdii z roku 2017 boli záznamy 378 256 anglických pacientov analyzované systémom umelej inteligencie, aby sa zistilo, aké charakteristiky ich vystavujú najvyššiemu riziku kardiovaskulárnej príhody v nasledujúcich 10 rokoch. Na základe toho sa zistilo, že medzi desať najväčších rizikových faktorov (v nasledujúcom poradí) patria:

Preklad: 1. Chronická obštrukčná choroba pľúc, 2. Predpísaný perorálny kortikosteroid, 3. Vek, 4. Vážna duševná choroba, 5. Juhoázijské etnikum, 6. Predpísaná imunosupresíva, 7. Kvantil socioekonomického statusu 3, 8. . ochorenie obličiek, 10. Kvantil socioekonomického statusu 2.

Z tohto zoznamu Malcolm Kendrick vyvodil záver, že spoločným znakom mnohých z nich (napr. lupus alebo kortizol) je poškodenie ciev a porucha mikrocirkulácie (dôsledok poškodených ciev).

Poznámka: podrobnejšie vysvetlenie súvislostí medzi týmito faktormi a srdcovými chorobami nájdete v Kendrickovej knihe (ktorá inšpirovala značnú časť tohto článku).

V súčasnej dobe sa domnievame, že cholesterol sa nejakým spôsobom dostane do cievy, poškodí ju a vytvorí aterosklerotický plát. Kendrick zase tvrdil, že konkurenčný model (ktorý lekárska profesia z veľkej časti pochovala) poskytuje oveľa lepšie vysvetlenie skutočných príčin srdcových ochorení. Je nasledujúce:

1. Dochádza k poškodeniu ciev.
2. Telo tieto poškodenia opravuje pomocou zrazenín.
3. Ako sa zrazeniny hoja, sú vťahované dovnútra cievnej steny a rastie cez ne nová vrstva endotelu (výstelka ciev).
4. Pretože k tomu dochádza viackrát na rovnakom mieste, poškodenia (plakmi) pod cievou sa stávajú abnormálnejšími.

Niektoré z kľúčových dôkazov, ktoré používa na podporu tohto tvrdenia, sú:

– Väčšina rizikových faktorov srdcových ochorení sa prekrýva s faktormi, ktoré by mali poškodzovať cievnu výstelku (endotel).
– Pláty majú tendenciu sa tvoriť v miestach arteriálnych vetiev (križovatiek), čo sú časti tepny, ktoré sú vystavené najväčšiemu šmykovému napätiu.)

– Pri skúmaní zložiek plaku sa zistí, že obsahujú rovnaké zvyšky, aké sa nachádzajú v krvných zrazeninách (pozri táto štúdia a táto štúdia).

– Neexistuje žiadny preukázaný mechanizmus, ako sa cholesterol z krvného riečištia môže dostať pod endotel (aj keď súčasný model predpokladá, že sa tak nejakým spôsobom stane). Avšak červené krvinky (ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri tvorbe zrazenín) obsahujú veľké množstvo cholesterolu (50% celkového množstva v krvnom riečisku), a preto ho pri tvorbe zrazeniny vnesú do krvného riečištia.

– Zrazeniny obsahujú kryštáliky cholesterolu. Tieto kryštály sa môžu tvoriť iba z voľného cholesterolu, ktorý je obsiahnutý v červených krvinkách, nie však zo „zlého“ cholesterolu, ktorý koluje v krvnom riečisku (je obsiahnutý v lipoproteínoch). Rovnako tak veľká časť cholesterolu, ktorý sa nachádza v aterosklerotických plakoch, je voľný cholesterol.

– Zvyšky lipoproteínov, ktoré sa nachádzajú v plakoch, nie sú cholesterolové lipoproteíny, ale lipoproteín A, ktorý telo používa na opravu poškodenia arteriálnych stien. To potvrdzuje skutočnosť, že zvýšená hladina lipoproteínu A v krvi je spojená so zvýšeným množstvom zvyškov lipoproteínov v plakoch a že špecifický marker lipoproteínu A sa koncentruje v aterosklerotických plakoch. Lipoproteín A je zase problematický preto, že síce dokáže zaplátať a opravovať poškodenie tepien, ale tiež robí zrazeniny odolnými voči následnému rozkladu, čo zaručuje, že budú nakoniec vtiahnuté pod endotel a premenené na aterosklerotický plát (čo zase môže vysvetľovať, prečo sú zvýšené hladiny lipoproteínu A spojené s trojnásobným zvýšením rizika srdcového infarktu alebo mozgovej mŕtvice).

Poznámka: ďalším kľúčovým dôkazom pre cholesterolovú hypotézu je skutočnosť, že tukové pruhy na výstelke zdravých ciev sú považované za predstupeň aterosklerotických plátov. Pri rozsiahlom výskume však táto progresia nebola nikdy pozorovaná.

Stručne povedané, možno dobre doložiť, že celý náš model srdcových ochorení je založený na rôznych koreláciách, o ktorých sa mylne predpokladá, že preukazujú príčinnú súvislosť. Je smutné, že zatiaľ čo mantra „korelácia nie je príčinná súvislosť“ sa často používa na odmietanie všetkého, čo spochybňuje ortodoxiu, často sa stretnete s tým, že zjavne falošné korelácie, ktoré podporujú zisk lekárskeho priemyslu, sú považované za nespochybniteľné dogmy.

Napríklad vakcínam sa pripisuje zásluha na odstránenie infekčných chorôb, ktoré sužovali ľudstvo, ale málokedy sa zmieňuje, že niektoré z najsmrteľnejších chorôb (napr. šarlach), proti ktorým sa neočkovalo, tiež vymizli, alebo že tieto choroby vymizli už po zavedení vakcín (v mnohých prípadoch takmer úplne vymizli) a že je veľmi pravdepodobné, že by boli vymizli bez ohľadu na to, keby sa objavila vakcína. Naopak mnohí vtedajší aktivisti sa domnievali, že hlavnou príčinou týchto chorôb bola zlá verejná hygiena (pretože spôsobovala rýchle šírenie infekčných chorôb v populácii), takže sa za jej dosiahnutie zviedlo mnoho ťažkých bojov, a mnohí (vrátane mňa) sa domnievajú, že očkovací priemysel v podstate ukradol zásluhy za to, čoho títo aktivisti dosiahli tým, že nám zaistili verejnú hygienu.

Príčiny a liečba srdcových ochorení

Kendrickov model v podstate tvrdí nasledujúce:

• Väčšina kardiovaskulárnych ochorení je dôsledkom poškodenia cievnej výstelky (v dôsledku aterosklerotických zmien) a straty schopnosti plniť normálne funkcie (napr. sekréciu oxidu dusnatého), ktoré jej umožňujú chrániť krvný obeh.
  
  
• Zápaly a obdobia dlhodobého a silného stresu (napr. v dôsledku duševnej choroby, cigariet alebo extrémneho sociálneho útlaku) často poškodzujú endotel, a tým prispievajú k vzniku srdcových ochorení.
  
  
• Srdcové infarkty sú spôsobené krvnými zrazeninami (ktoré sú často dôsledkom poškodeného endotelu), ktoré prerušujú kritické zásobovanie srdca krvou.
  
  Kendrickove body som zase zámerne prezentoval týmto spôsobom, aby som zdôraznil, že veľká časť jeho modelu je v úplnom súlade s konvenčnou paradigmou kardiovaskulárnych ochorení. Kľúčové rozdiely však spočívajú v tom, že sa nedomnieva, že cholesterol je príčinou poškodenia cievnej výstelky, a že by sa teda podľa neho mala väčšia pozornosť venovať iným poškodzujúcim faktorom (napr. stresu). Rovnako tak dáva prednosť liečbe funkčných porúch ciev (napr. zníženej syntéze oxidu dusnatého) pred úzkym zameraním na znižovanie cholesterolu.
  
  Poznámka: statíny majú do určitej miery tiež protizápalové účinky a zvyšujú endoteliálny oxid dusnatý. Je teda veľmi pravdepodobné, že mnohé (malé) výhody pripisované statínom sú skôr dôsledkom týchto účinkov ako ich znižovanie hladiny cholesterolu v krvi.

Pretože sa navyše nezameriava na cholesterol, umožnilo mu to identifikovať ďalšie faktory, ktoré môžu hrať pri srdcových ochoreniach obrovskú (ale z veľkej časti nedocenenú) úlohu.

Napríklad je dobre známe, že fajčenie spôsobuje srdcové choroby, pretože poškodzuje cievy (napr. tvorbou plakov a zhoršuje ich schopnosť vytvárať oxid dusnatý), ale oveľa menej sa uvažuje o tom, prečo tomu tak je. Bolo však opakovane dokázané, že jemné prachové častice (ktoré sa nachádzajú v cigaretovom dyme) tieto zmeny priamo spôsobujú, čo dokazuje skutočnosť, že k podobným poškodeniam dochádza aj pri vdychovaní znečistených častíc, napríklad v uhoľných baniach, v preplnených mestách (pozri táto štúdia a táto štúdia), pri varení v kachliach na drevo alebo pri vystavení dymu z lesných požiarov.

Rovnako tak olovo značne poškodzuje endotel (pozri napr. táto štúdia a táto štúdia), čomu boli mnohí z nás vystavení, pretože sa pridávalo do benzínu a po vdýchnutí sa olovo rýchlo dostávalo do krvného obehu. Na druhej strane, keď bolo olovo v rokoch 1975 až 1996 vyradené z používania (hoci jeho používanie je stále povolené pre určité aplikácie, ako sú lietadlá, závodné automobily, poľnohospodárske zariadenia a lode – kde sa občas používa), existuje celý rad zaujímavých trendov, napr. skutočnosť, že v Amerike došlo k explózii srdcových ochorení potom, čo sme ho začali používať (a to sa potom dialo aj v iných európskych krajinách). V súčasnej dobe sa odhaduje, že v Amerike každoročne zomrie približne 400 000 ľudí v dôsledku expozície olovu, a v štúdii vykonanej na 868 mužoch sa zistilo, že vysoká miera expozície olovu (hodnotené podľa jeho prítomnosti v kostiach) zvyšuje riziko ich úmrtia o viac ako 700 percent.
Poznámka: pretože olovo vstrebané skôr v živote má tendenciu sa z kostí vyplavovať späť do krvného obehu, mnohí majú podozrenie, že kľúčovou príčinou starnutia (napr. srdcových chorôb) je práve toto vracajúce sa olovo bez toho, aby sa proti tomu čokoľvek podniklo.

Je smutné, že na žiadnu z týchto príčin srdcových ochorení nemožno predávať lieky, preto sa o nich hovorí len zriedka a namiesto toho sa takmer všetok výskum a diskusia o srdcových ochoreniach zameriavajú na cholesterol.

Celkovo si myslím, že Kendrickov model je presný, a úprimne dúfam, že sa ním lekárska obec začne niekedy vážne zaoberať (aj keď vzhľadom na to, koľko sa investovalo do hypotézy o cholesterole, možno pochybovať, že priemysel bude niekedy ochotný tento trh opustiť) .

Zároveň sa však domnievam, že je neúplný. V záverečnej časti článku sa preto zameriam na ďalšie faktory, ktoré podľa môjho názoru hrajú kľúčovú úlohu pri vzniku srdcových ochorení, a na to, ako súvisia s nami preferovanou liečbou srdcových ochorení a poškodením vakcínou COVID-19.

Poznámka prekladateľa: záver článku je autorom bohužiaľ spoplatnený, takže ho tu nemôžem zverejniť.

_{Preklad: David Formánek}