Utvorte koridor

Vidieť slávnych pri práci je vždy zaujímavé. No vďaka ich hviezdnym manierom to nemusí byť vždy aj príjemné. Hoci na No Name prišiel podľa mnohých prítomných asi najväčší počet fanúšikov v histórii konania koncertov v tomto priestore, pre hviezdy tohto kalibru, to bolo málo. Dali nám pocítiť, že potrebujú ozvučenie hodné letiska a nechali sa počuť, že v budúcnosti pre nich máme zabezpečiť väčší priestor, nie len malinké „medzikostolie“. Kameraman miestnej televízie sa nedobrovoľne nechal poučiť, že keď chce filmovať na pódiu, nesmie mať červené tričko, lebo tým rozptyľuje pozornosť a na poslednú chvíľu bolo treba komerčne úspešným hudobníkom zháňať aspoň trojčlennú ochranku, ktorá by im vytvorila koridor, aby mohli bezpečne po koncerte prejsť davom fanúšikov k šatni. K niekoľko desiatok metrov od hlavného pódia vzdialenej kostolnej veži ich tak priviedli príslušníci mestskej polície. Škoda len, že sa o nich rozvášnené fanynky po ceste netrhali tak, ako si chlapci z Košíc asi predstavovali.

Úplne iná káva boli hudobníci z kapely Lavagance. Sympatickí chlapíci bez manierov po koncerte zišli z pódia a pripojili sa k festivalujúcim akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Ak by ste od profíkov, ktorých si za svoju predkapelu vybrali slávni Depeche Mode či Duran Duran, očakávali odstup či aroganciu, mýlili by ste sa. Medzi stánkami splynuli s davom, debatovali s okoloidúcimi Slovákmi i cudzincami, popíjali pivko zo stánkov a ochutnávali miestne špeciality presne, ako všetci ostatní. Keď začali hrať mladí Prešporskí junáci, spevák Marek Rakovický si dokonca s nimi strihol jednu pesničku. Bez fanfár a ochranky sa na námestí v centre mesta bavili s miestnymi do skorých ranných hodín. A potom si pred odchodom domov zdriemli v Dome kultúry, kde bolo pre nich zabezpečené ubytovanie.

Aj slávni sú len ľudia a talent sa nie vždy kamaráti s inteligenciou. Preto som rada, že sa prezidentom Slovenska stal práve Andrej Kiska a primátorom Popradu Jozef Švagerko. So širokým úsmevom a bez veľkých okázalostí sa pravidelne bez strachu prechádzajú po popradskom námestí, a hoci vzbudzujú veľkú pozornosť, prirodzený koridor im vytvárajú sami okoloidúci. Nie ochranka či mestská polícia. A to je predsa len, ako my miestni vieme, v Poprade po dlhých rokoch najmä u politikov veru celkom netradičný jav.