Komu a čomu vlastne slúžia reformy?

12. augusta 2015

Keď v dnešnej dobe poču­jem slovo reforma, začínam uvažovať nad tým, čo vôbec toto slovo znamená a čo si pod ním mám predstaviť. Reformujeme všetko okolo nás. Reformovali sme vraj kolaborujúci socialistický systém, kapitalistický systém v Grécku, v arabských a af­rických štátoch, štátoch juž­nej Ameriky, reformujeme priemysel, poľnohospodárst-vo, zdravotníctvo, školstvo, reformujeme dane a odvo­dy… jednoducho všetko. Po 25-tich rokoch reforiem už len apaticky čakáme na ich výsledok a… nič. Okrem hrô­zy, ktorá na nás pri každej zmienke o akejkoľvek refor­me ide, totiž žiadne pozitív­ne výsledky nevidíme. Ale bezhlavo reformujeme ďalej.

Dá sa ešte v dnešnej skorumpovanej dobe bez dodržiavania akýchkoľvek morálnych princípov, kde sa všetci svetoví lídri hrajú na novovekých bohov, ešte vô­bec niečo reformovať? Kaž­dému z nich totiž z očných jamôk vypadávajú iba doláre a tečie krv.

Načo vlastne sú všetky re­formy, keď sa pomaly celý svet topí v dlhoch, v krvi a na každom kontinente rinčia zbrane? To je výsledok dlho­dobých reforiem a ani jeden z týchto svetových lídrov a menších lídrikov, ako sú aj naši analolezci, totiž ne­pozerá na človeka. Pre nich je človek úplná zbytočnosť, ktorá či žije alebo nie, nie je podstatná. Vďaka všetkým reformám sa čoraz viac oby­vateľov tejto planéty ocitá v chudobe, v biede, na svete máme čoraz viac analfabetov a ľudia zomierajú na banálne choroby. A pritom zo všet­kých strán počúvame, ako chcú naši demokraticky zvo­lení zástupcovia pre nás len to najlepšie.

Tak čo, načo a prečo vlast­ne reformujeme, keď v podstate nikto na svete nevie jas­ne formulovať, čo vlastne chceme týmito reformami dosiahnuť? Jediným výsled­kom reforiem ostatného sto­ročia je len rozdúchavanie náboženskej a rasovej nená­visti, zabíjanie, ničenie pla­néty, bohapusté rozkrádanie, zbedačovanie biednych a bo­hatnutie najbohatších.

Komu a čomu teda vlast­ne slúžia reformy? Za čím sa ženieme, za akou chimé­rou? Veď s každou reformou sa väčšine ľudí žije horšie! Za lepším životom? A čo je vlastne lepší život? Tá neustála naháňačka za majetka­mi a peniazmi? Veď my sme už dávno zabudli žiť. My už nežijeme, iba prežívame, ži­voríme a ženieme sa za nie­čím, čo neexistuje. Snáď iba v chorých hlavách svetových lídrov, pretože žiaden nor­málny človek nemôže hnať ľudstvo do záhuby takým tempom, ako to robia práve oni.

Človek už nepočuje nič iné, len ako musíme šetriť, prepúšťať, robiť viac a dlhšie, zvyšovať produktivitu a na druhej strane do kontajnerov vyhadzujeme nadproduk­ciu, hoci chudoba vo svete narastá. V najchudobnejších krajinách sveta, ale už aj vša­de okolo nás, nadnárodné korporácie skupujú firmy, pôdu a vyháňajú z nej mi­lióny ľudí, ktorým vzali ob­živu a vôbec ich nezaujíma, ako prežijú. Je im to jedno, hlavne že oni žijú v prepychu a na ich účtoch pribúdajú miliardy na úkor tých, kto­rých okrádajú o súčasnosť i o budúcnosť.

Nuž teda, ako vlastne profitujeme z reforiem, ktorými sme rozvrátili život v takmer každej krajine?

Pozrime sa len na Sloven­sko. Všetky reformy sú spo­jené s 25-ročným uťahova­ním si opaskov väčšiny oby­vateľov a našim politickým vodcom to vôbec neprekáža, oni majú dosť v porovnaní s tými, ktorí vytvárajú hod­noty. Veď Slovák sa bez rep­tania zmieri s každou refor­mou a nechá na sebe aj drevo rúbať. Žiadne štrajky, žiadne demonštrácie a už dávno sme sa zmierili so žobrák­mi, bezdomovcami, neza­mestnanosťou, minimálnymi mzdami, sociálnymi samo­vraždami, brutálnymi vraž­dami a stúpajúcou krimina­litou, upadajúcim školstvom a zdravotníctvom, ktoré sme vrátili o sto rokov dozadu. Všetky reformy si odskáču tí, ktorí nemôžu za zrefor­movaný (čítaj rozkradnutý) štát, ktorý nemá peniaze na nič. Pritom každý štát má zabezpečiť nadstavbu z daní, ktoré ale u nás nemá kto pla­tiť, pretože firmy len živoria, nie žijú. Tzv. eurofondy sú už iba rozvojovou pomocou, pretože bez nich nie sme schopní postaviť meter cesty, most cez rieku, kúpiť akýkoľ­vek prístroj do nemocnice, či obyčajnú interaktívnu ta­buľu do školy. Dokonca nie sme schopní ani len tie eu­rofondy vyčerpať, lebo naši mocní sa nevedia dohodnúť, kto si z nich koľko ukradne. Ešte aj tých pár slovenských firiem a živnostníkov ničia len preto, že práve najbohat­šie nadnárodné korporácie a cudzí investori musia do­stať daňové úľavy a finančné stimuly, aby nám vôbec dali nejakú prácu – za pár šupov. Keby platili zamestnancov v domovských štátoch tak, ako ich platia u nás a ešte by cudzím spoločnostiam rozdávali ich ťažko zarobe­né peniaze, už dávno by ich vyhnali z vlastného štátu. Pretože žiadnej spoločnosti na svete reformy nepomôžu, keď je jej existencia založená na vykorisťovaní, okrádaní, klamstvách, korupcii, podvo­doch a zabezpečení vysokej životnej úrovne v pár štátoch napríklad aj Európy na úkor všetkých ostatných. V takejto spoločnosti už jednoducho niet čo a ako reformovať.

Celé roky počúvame, aký bol systém v socialistickom zriadení neudržateľný. A ten, ktorý ho vystriedal je udr­žateľný? Nebyť východných trhov, ktoré aspoň zčasti nahradili vyrabované kolo­nizované štáty, už dávno by sa rozsypal aj kapitalistický systém, pretože ten v súčas­nosti už nemá veľa možností žiť na úkor iných, lebo iní sa už pomaly „minuli“ a dnes v státisícoch zaplavujú Euró­pu. Doma ich totiž už nemá čo uživiť, pretože im ukrad­li všetko, čo mali – vlastné hodnoty, vlastnú kultúru, život a ich vlastnú budúc­nosť. Pritom títo ľudia nikdy netúžili po hodnotách, ktoré im chce ktosi nanútiť a kto­ré reprezentuje iba honba za peniazmi, majetkami, zvrh­losťami, bezuzdným vražde­ním psychicky narušenými lídrami, pre ktorých ľudský život nemá žiadnu cenu.

Ľ. Rešovská

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Názor

Utvorte koridor

Vidieť slávnych pri práci je vždy zaujímavé. No vďaka ich hviezdnym manierom to nemusí byť vždy aj príjemné. Hoci na ...

Nasledujúci článok

PozvánkySpravodajstvo

Dni Majstra Pavla

Mesto Levoča sa chystá na vyvr­cholenie medzinárodného kultúr­neho festivalu Dni Majstra Pavla 2015. Od začiatku júla sa konali mnohé podujatia, ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
genocída 2020
Aktualizované 21.10. 02:16
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
NázorSpravodajstvo

Radačovský o protestoch v Belgicku: Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov....

Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov, rabovali a kradli v obchodoch v záujme akéhosi práva ...
Názor

A ako je to v skutočnosti? - kauza zbitých rómskych detí ?

Kto ma pozná, vie že som zásadne proti akémukoľvek násiliu, všeobecne, a o to viac keď sa páše na deťoch.Rovnako ...