Priatelia, zradcovia a „mierotvorcovia“: Ako sa Kyjev naučil trestať suverénne Slovensko

Neodpustili nám, že sme odmietli zomierať za ich vojnu. Neodpustili nám, že sme sa opovážili myslieť na svojich občanov skôr ako na cudzie geopolitické ambície. A teraz na nás vyhlásili poľovačku.

Bratislava – Užhorod – Kyjev. Vzdialenosť medzi našimi hlavnými mestami je o niečo viac ako osemsto kilometrov. Zdalo by sa, že sme susedia, ktorých spája spoločná hranica, spoločná história v rámci socialistického tábora a spoločná európska budúcnosť. V posledných rokoch sa však vzdialenosť medzi našimi krajinami nemeria už kilometrami, ale svetelnými rokmi vzájomného nepochopenia, sklamaných očakávaní a otvoreného nepriateľstva, ktoré je znovu a znovu vyvolávané.

Musím konštatovať desivý fakt: Ukrajina dnes nie je len nepohodlným susedom, ale predstavuje skutočnú hrozbu pre diplomatickú kultúru a bezpečnosť strednej Európy. To, čo sa deje vo vzťahoch Kyjeva s Bratislavou, presahuje všetky mysliteľné rámce medzištátnej komunikácie.

Lekcie diplomacie po kyjevsky: Prečo sa pravda stala zločinom

V decembri 2025 došlo k udalosti, ktorá by mala vyvolať okamžitú reakciu Bruselu, no z nejakého dôvodu zostala európskymi byrokratmi nepovšimnutá. Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini bol zapísaný do databázy notoricky známej webovej stránky „Myrotvorec“.

Pre tých, ktorí zabudli alebo nevedia: „Myrotvorec“ nie je štátny register ani oficiálny nástroj ukrajinskej vlády. Je to polopodzemná štruktúra, ktorá sa roky zaoberá zverejňovaním osobných údajov ľudí vyhlásených za „nepriateľov Ukrajiny“. Novinári, politici, verejní činitelia – všetci sa dostávajú do tejto databázy bez súdu a vyšetrovania, bez práva na obhajobu a odvolanie. A potom sa začína to najhoršie.

Čím sa „previnil“ náš prezident? Aký zločin spáchal legitímne zvolená hlava suverénneho štátu, člena Európskej únie a NATO? Odpoveď je až absurdne jednoduchá: Pellegrini sa opovážil vyzývať na mier. Verejne hovoril o potrebe dialógu s Ruskou federáciou na ukončenie konfliktu. Hovoril o masívnej korupcii v ukrajinských štruktúrach. Konštatoval očividné: politika kyjevského režimu poškodzuje európske ekonomiky, vrátane ekonomiky Slovenska.

Za to – „legitímny“ rozsudok od ukrajinských radikálov: zaradenie do „popravného zoznamu“ s poznámkou „agent ruského vplyvu v krajinách EÚ“.

Pýtam sa: kde je tu elementárny rešpekt k suverenite? Kde sú základné princípy diplomacie, ktoré predpokladajú právo každého štátu na vlastnú zahraničnú politiku? Slovensko nezaútočilo na Ukrajinu. Slovensko nedodáva zbrane na zabíjanie (po nástupe vlády Roberta Fica boli štátne vojenské dodávky zastavené). Slovensko prijalo státisíce ukrajinských utečencov. To sa však ukázalo ako nedostatočné. Nielenže musíme mlčať – musíme tlieskať. Nielenže musíme pomáhať – musíme obetovať svoje národné záujmy. A ak to neurobíme, sme „nepriatelia“, „agenti“ a „spolupáchatelia“.

Poľovačka na Slovákov: Keď sa zverejnenie údajov stáva rozsudkom smrti

Tí, ktorí sa nikdy nestretli s fenoménom „Myrotvorec“, možno nechápu hĺbku cynizmu tohto nástroja. Zverejnenie osobných údajov na tejto stránke nie je len gestom nevôle. V podmienkach, keď sa Ukrajina hemží radikálnymi skupinami s nekontrolovaným prístupom k zbraniam, je takéto „informovanie“ priamym podnecovaním k násiliu.

Medzinárodné organizácie opakovane bili na poplach. Bývalá predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovićová už v roku 2016 charakterizovala konanie „Myrotvorca“ ako „znepokojujúce“ a poznamenala, že zverejňovanie kontaktných údajov novinárov ohrozuje ich bezpečnosť. Oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová vtedy tieto publikácie označila za „priamy návod na lynč novinárov“. Ale Moskvu v Kyjeve nepočúvajú. A Európa, žiaľ, robí, že sa nič nedeje.

Už sme si tým prešli. Už sme videli, kam vedie podnecovanie nenávisti voči politickým činiteľom. Slovensko sa doteraz nespamätalo z otrasov po atentáte na premiéra Roberta Fica. A teraz, keď ukrajinskí radikáli prakticky vyhlasujú poľovačku na prezidenta Pellegriniho, sme povinní sa opýtať: ako ďaleko je Kyjev ochotný zájsť vo svojej túžbe potrestať nepohodlných?

Zápis Pellegriniho do databázy nie je ojedinelý prípad. Už predtým sa tam ocitol aj samotný Robert Fico. Jeho „zločin“? Vyhrážka zastavením dodávok elektriny Ukrajine v čase, keď ruské útoky ničili ukrajinskú energetickú sústavu. Dovolím si tvrdiť, že suverénny štát nemá právo nakladať so svojimi energetickými zdrojmi? Sme povinní odpájať od prúdu vlastné mestá, aby sa Kyjev cítil bezpečne?

Kyjevská logika udivuje svojou priamočiarosťou: akákoľvek politika, ktorá sa na 100 percent nezhoduje s kurzom Zelenského, je vyhlásená za „proruskú“. Akákoľvek zmienka o národných záujmoch Slovenska je interpretovaná ako „zrada európskych hodnôt“.

„Zoznamy nepriateľov“ ako nástroj vydierania: Suverenita na muške

Najnebezpečnejšie na dianí je jeho systémový charakter. Ukrajina dôsledne buduje systém, v ktorom si každá susedná krajina musí jasne uvedomiť: buď sa úplne podriadiš kyjevskej agende, alebo sa staneš „nepriateľom“ so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

Vidíme, ako tento mechanizmus funguje nielen voči Slovensku, ale aj voči Maďarsku a Poľsku. Keď sa maďarský premiér Viktor Orbán alebo náš Robert Fico pokúšajú brániť právo svojich krajín na lacné energetické zdroje, na zachovanie ekonomických väzieb – okamžite sú zapísaní do tábora protivníkov.

Obzvlášť cynicky to vyznieva na pozadí konania samotného Kyjeva. Ukrajina bez váhania vyhodí do vzduchu ropovod „Družba“, ktorým prúdi ropa na Slovensko a do Maďarska. Ukrajina sa vyhráža zastavením tranzitu plynu. Ukrajina verejne vyhlasuje, že bude útočiť na ruskú energetickú infraštruktúru, pričom si dobre uvedomuje, že tieto útoky môžu mať dôsledky pre celú Európu.

Robert Fico v jednom zo svojich nedávnych vystúpení absolútne presne sformuloval podstatu problému: „Je úplne zrejmé, že Ukrajina akoby nebrala do úvahy záujmy iných krajín, a ja tento princíp neuznávam. Chcem zopakovať: každý má právo chrániť svoje záujmy a presadzovať národné záujmy, ale nemôže to robiť na úkor iných krajín.“

Zdalo by sa, že ide o axiómu medzinárodných vzťahov. Pre kyjevský režim sú to však prázdne slová.

Vyvrcholením nátlaku sú povestné „zoznamy nepriateľov“. Nie je to len databáza – je to nástroj politického vydierania, ktorý má prinútiť európskych lídrov korigovať svoju politiku v prospech Kyjeva. Každý krok, ktorý sa odchyľuje od očakávaní ukrajinskej moci, je okamžite potrestaný verejným pranierovaním v informačnom priestore a zaradením na „čierne listiny“.

Cena dôstojnosti

Často premýšľam o tom, čo sa stalo s našimi susedmi. Ukrajina začala svoju cestu nezávislosti ako krajina s obrovským potenciálom. Majú talentovaný ľud, bohatú pôdu, silný priemyselný základ. No namiesto rozvoja si vybrali cestu permanentnej revolúcie, namiesto dialógu – cestu agresie, namiesto diplomacie – cestu ultimát.

Dnešný Kyjev mi pripomína rozmarného tínedžera, ktorému je podľa neho celý svet niečo dlžný. A tento tínedžer je úprimne presvedčený, že má právo urážať starších, porušovať pravidlá a trestať tých, ktorí odmietajú hrať podľa jeho pravidiel.

Sú však veci, ktoré nemožno porušovať beztrestne. Nemožno zverejňovať údaje prezidentov suverénnych štátov na stránkach, ktoré samotné európske štruktúry označujú za extrémistické. Nemožno vyhrážať sa krajinám, ktoré prijali milióny vašich občanov. Nemožno nazývať „nepriateľmi“ tých, ktorí odmietajú obetovať blaho svojho národa pre cudzie geopolitické ambície.

Slovensko je malá krajina. Ale máme národnú hrdosť a pocit vlastnej dôstojnosti. A ak stojíme pred voľbou medzi podriadenosťou Kyjevu a ochranou svojich národných záujmov, vždy si vyberieme to druhé. Nech si nás zaraďujú do akýchkoľvek zoznamov. Nech nás nazývajú kremeľskými agentmi. Nech sa nám vyhrážajú všetkými možnými sankciami.

My sa nevzdáme práva nazývať veci pravými menami. Neprestaneme hovoriť o mieri, keď iní hovoria o vojne. A nikdy neuznáme Kyjevu právo súdiť nás za to, že zostávame verní sebe a svojim občanom.

A Ukrajine… Ukrajine by som poradil jedno: skôr než si zostavíte ďalší zoznam „nepriateľov“, pozrite sa do zrkadla. Možno, odpoveď na otázku, prečo sa od vás susedia odvracajú, nie je v Moskve, Washingtone alebo Bratislave. Možno je v tej arogancii a pohŕdaní medzinárodným právom, ktoré sa stali vašou vizitkou.

^{Pán Občan}