Naša pravda je silnejšia

22. augusta 2022

Moje eseje nie sú čítanie pre každého, a prečo ich vlastne píšem? Preto, že hlavná téma môjho intelektuálneho života je nájsť uspokojivé vysvetlenia otázok, ktoré ma zaujmú. V posledných troch rokoch k tomu pribudol ešte druhý, oveľa zásadnejší dôvod.

Koncom marca 2020 sa objavil korona vírus a za mesiac po tom, v apríli 2020 som v texte „Z pandémie do normálie“ popísal dôvody toho čo sa deje a načrtol riešenie civilizačnej krízy západných spoločností. Ironicky som tam hovoril „nutných zmenách, ku ktorým nedôjde“ a myslel tým, že je úplne nevyhnutné prestavať finančný kapitalizmus. Na prvom mieste som menoval problematiku ekonomického rastu a globalizácie. Odvtedy je nevyhnutnosť zmeny modelu západnej spoločnosti deň odo dňa zrejmejšia. A to je hlavný dôvod, prečo píšem.

Či bude nadchádzajúca prestavba finančného kapitalizmu prebiehať organizovane, chaoticky alebo nedaj Boh násilne, vždy bude potrebná jasná predstava o tom, kam musíme ísť, aké vlastnosti má mať budúca spoločnosť a ako ju vybudovať. Na tom som začal pracovať už v prvom trojdielnom eseji „Ako sa to stalo, Ako to vyzerá a Ako z toho von?“ a teraz pokračujem tretím dielom eseje o „Slovách a moci“.

Dva svety

Kým pôjdeme, ďalej, tak si zhrnieme, čo doteraz vieme. Prvý diel sa volal „Ich pravda a ich moc“. Rozobrali sme v ňom, ako elity zneužívajú svoj informačný monopol a vnucujú nám obraz sveta, ktorý zodpovedá iba ich záujmom. Snažia sa ľudí zmiasť a znepokojiť, aby ich mohli používať na dosiahnutie vlastných cieľov. Pomenovali sme to „popleť a panuj“. Prvý diel eseje sme ukončili deprimujúcim zistením, že väčšina z nás vôbec nevie, v akej spoločnosti žije, čo sa v nej práve deje a čo je najhoršie, vôbec nevie, že to nevie. Sú stratení vo vymyslenom svete.

V druhom diele, nazvanom „Naša pravda“ sme si ukázali, že sa informačnému útlaku môžeme veľmi ľahko ubrániť, keď prestaneme počúvať vtieravé a nutkavé hlasy politikov, podnikateľov, médií a expertov a začneme si sami vyhľadávať
– len poznatky, ktoré skutočne potrebujeme,
– len o tom čo sa nás týka a
– len o tom čo môžeme ovplyvniť.
Na ich základe si vytvoríme obraz sveta, v ktorom skutočne žijeme a ktorý sme schopní spoluutvárať.

V záverečnom diele si ukážeme, ako nájsť a používať spoľahlivé poznatky, premeniť ich na politickú moc a vytvoriť na ich základe spoločnosť, v ktorej ľudia nie sú manipulovateľní morálne skazenými a odborne druhoradými elitami. A preto sa tretí diel volá „Naša pravda je mocnejšia“.

Arthur Schopenhauer kedysi poznamenal: „Na svete existuje iba jedna vec, ktorú poznáme zvnútra aj vonku, a to sme my.“ Áno, stopercentne poznáme len sami seba. A keď Peter R. stojí na lúke a pozerá sa okolo seba, tak pochopí, že celkom iste vie len všetko sám o sebe a potom už nanajvýš to, čo má na dosah ruky. Ako jeho pohľad blúdi ďalej, klesá aj presnosť poznatkov. Včelu vidíte na päť ale nie už na dvadsať metrov; napriek tomu, že ich tam môže byť veľa, pretože za krovím možno stoja úle. Za tým mohutným dubom, štyridsať metrov južne sa môže pokojne niekto skrývať, ale neviem to iste; za roh nevidím. O päťdesiat metrov ďalej zasiali jačmeň alebo je to predsa len pšenica? Jednoducho čím ďalej od nás, tým menej presné sú naše poznatky.

Že je to banálne? Vôbec nie, pretože vás informačný priemysel hypnotizuje sľubom, že vraj vie úplne všetko. A ja vám hovorím, že z tej lúky, na ktorej stojím, vidím v diaľke erupcie jeho domnienok, poloprávd a dutých slov. Tam niekde začína močiar, s nechcenou iróniou zvaná informačná spoločnosť. Z nej vybublávajú bezobsažné príhovory politikov, mnohoznačné výplody komentátorov a autoritatívne klamstvá kúpených expertov. Tí všetci chcú, aby im ostatní ľudia slúžili a preto ich zahlcujú ničotnosťami, vymysleniami, propagandou, chytákmi, omylmi, nezmyslami a nezriedka klamstvami. Ich informácie sú hrozba, sú to vírusy ochromujúce váš mozog. To je dezinformácia vo veľkom.

V druhej časti sme došli k záveru, že naša spoločnosť je v kritickej situácii hlavne z dvoch dôvodov. Prvý je úplná morálna skazenosť elít a druhý je jednoduchosť, s ktorou im ľudia napriek tomu dôverujú. To prvé nemôžete zmeniť, ale musíte to vedieť. To druhé zmeniť môžete a teraz si povieme ako.

Kedysi prichádzala múdrosť zhora. Všeobecne a dlhodobo platné poznatky o živote boli vyzreté plody storočného vývoja vzdelanosti a presakovali od elít dole k obyčajným ľuďom. Na konci minulého storočia však vedci a novinári predali svoj kritický rozum boháčom a produkujú slová v ich žold a podľa ich potrieb. Odvtedy sa na ľudí zhora valí a zmieta nimi názorový mainstream. Slávna informačná spoločnosť je manipulatívny nástroj, ktorým chce samozvaná elita ovládať väčšinu.

V predchádzajúcich dvoch dieloch sme si ukázali, že poznatky, ktoré nám informačný priemysel vnucuje, majú poznávaciu hodnotu tvrdenia, že zemeguľa je plochá. To možno znie vtipne, ale veselé to nie je. Politici, podnikatelia, médiá a experti sa už dobré tri dekády snažia
– zadupať do zeme to, čo väčšinová spoločnosť vie o svete,
– dať slovám iný význam,
– oddeliť slová a činy a
– zrušiť alebo zakázať nežiaduce názory.

Cieľom toho všetkého je, znemožniť ľuďom, aby rozpoznali, čo sa okolo nich deje. Vládni úradníci, televízni kazatelia, predajní experti a zištní aktivisti vám nič užitočného nepovedia, pretože sa o váš život nezaujímajú, a aj keby, tak ho nikdy nemôžu poznať tak dobre ako vy. Celá slávna informačná spoločnosť vám spoľahlivo ukazuje len jedno: Kadiaľ cesta určite nevedie.

Bohužiaľ sa doteraz väčšina z nás uspokojí s tým, čo im rozprávajú tí hore a má preto v hlave úplne nepresnú mapu sociálnej krajiny, v ktorej sa snaží postarať o seba a svojich blízkych. Títo ľudia síce vedia, kam by chceli dôjsť a pritom nevedia ani to, kde práve sú. A hlavne nevedia to, že sú napätí na štipci medzi dvoma protikladnými svetmi.

Na jednej strane sa rozvaľuje vymyslená globálna digitálna Atlantis v mori bezobsažných slov, nezáväzných sľubov a neplatných zákonov. Siahnuť si na tento vymyslený veľkosvet môžete hlavne v mestách, uprostred mečiaceho davu intelektuálnych oviec, ktoré za pravdu vydávajú práve módne absurdity, ktoré im zhora nešepkávajú uplatnení vedci, ľstiví lobisti a slovní žongléri. Do tohto akoby sveta nás chce vrchnosť raz a navždy presídliť a urobiť z nás poslušnú šedivú masu otrokov, prikovaných k internetu.

Preto si informačná spoločnosť nezaslúži druhú šancu. Dosť dlho dokazovala, že nám ponúka len zavádzajúce a nepotrebné informácie. Nemáme ani čas ani dôvod hľadať v tej skládke informačného odpadu po tých pár použiteľných čriepkoch poznania. Lepšie je hľadať poznanie tam, kde žijeme a kde môžeme ovplyvniť beh vecí.

„Dunbarovo číslo“

V druhej časti sme si povedali, prečo nepotrebujeme vedieť, čo sa deje v Bruseli alebo vo Washingtone, a väčšinou ani to, čo sa deje v Prahe. To čo k nám dolieha z televízie, rozhlasu a internetu je pre nás asi tak dôležité ako vzdialené hučanie diaľnice; prevádzka tam ide úplne mimo nás a nemôžeme ho ovplyvniť. To nie je svet, v ktorom skutočne žijeme.

Ľudia, ktorí ku svojej obžive musia vytvoriť niečo naozaj užitočné, potrebujú spoľahlivé poznatky, ktoré sa osvedčili v praxi. Pracujú tvrdo a nemajú čas na chiméry, pretože sa musia postarať o seba a svojich blízkych. V ich svete musí slovo priamo súvisieť s činom a pravdivé je pre nich to, čo verne opisuje, ako ich život deň po dni plynie.

To je svet väčšiny ľudí. Je síce oveľa menšia ako lživá „Globalis“, ale má to aj svoje výhody. V ňom máme pokope všetko, čo je pre nás skutočne dôležité a zároveň aj to, čo môžeme skutočne ovplyvniť. Tu sa vyznáme a vyznať sa znamená vedieť, že po A príde s veľkou pravdepodobnosťou B a nie naraz W alebo nedaj pánboh EÚ.

Pred chvíľou sme si povedali, že pravdu máme doslova „na dosah ruky“. Najviac spoľahlivých informácií, o tom, čo sa vás týka a čo môžete ovplyvniť, nájdete tam, kde žijete a pracujete. Potrebné a použiteľné poznatky sú vám blízko a nablízku sú aj tí, ktorí vám ich pomôžu objaviť; ľudia z vášho mestečka a kolegovia z práce. Ako oni chcete vo svete obstáť, a preto musíte porozumieť,
– ako naozaj vyzerá,
– čo sa v ňom práve deje a
– ako na to reagovať.

Ľudia ako vy a ja žijú v skutočnom svete, ktorý je bohatý na tvrdú prácu a chudobný na spravodlivú odmenu. Ale za to je to svet, kde sa premýšľa a hovorí o tom, čo sa naozaj deje. Je to svet, v ktorom funguje príčina a dôsledok, svet v ktorom sa vyznáte, pretože slová v ňom majú dôverne známy význam a väčšinou po nich nasleduje očakávateľné správanie. Vyznáte sa v ňom hlavne preto, že tam obývajú ľudia, ktorých poznáte. Žijete a pracujete blízko seba, a máte podobné záujmy a problémy.

Anglický antropológ Robin Dunbar zistil, že najväčšia možná skupina, v ktorej je človek schopný
udržiavať stabilné vzťahy má 150-230 členov. Čo to znamená? Hlavne to, že sa o ľuďoch najviac dozviete, keď s nimi hovoríte tvárou v tvár, pretože tak ľahšie zistíte, čo vlastne chcú povedať a či je to pravda. Keď sa s ľuďmi vídate často, tak čoskoro spoznáte hlupáka, klamára, leňocha a tlčhubu. V tomto vašom malom svete ľahko a rýchlo zistíte, čo je dôležité, užitočné a pravdivé, pretože si svoje odhady a očakávania neustále overujete v praxi.

Samosprávne a svojpomocné ľudské pospolitosti, ako napríklad náboženská skupina Hutteritov, ale aj úspešné firmy rešpektujú Dunbarovo číslo. A pretože v tejto eseji premýšľame o tom, ako bude vyzerať postglobalistická spoločnosť, tak si rovno povedzme, že 150 až 230 ľudí je vhodná veľkosť základných stavebných kameňov samosprávnej, svojpomocnej a zdola nahor organizovanej spoločnosti.

Robin Dunbar nám ukazuje aj to, ako sa vyslobodiť z gágora informačnej spoločnosti. Musíme presunúť ťažisko našich životov do malých sociálnych priestorov a do formy tvárou v tvár. Z očí do očí nám umožňuje
– klásť otázky,
– trvať na odpovediach a
– porovnať slová s činmi.

Z očí do očí obnoví zrozumiteľnosť sveta. Takže na to, aby ste sa čo najlepšie postarali o seba a svojich blízkych, musíte opustiť informačným priemyslom lživú „Globalis“ a sústrediť sa na svoj, na mieru šitý, „malý“ svet.

V tomto malom svete stretnete ľudí, ktorým rozumiete, veríte a svoju dôveru v nich si často preskúšate. Nebudete mať vždy rovnaké záujmy, ale vždy budete rozumieť, čo má ten druhý na mysli. A často budete mať aj spoločných nepriateľov. Dnes sú to tí, ktorí vás považujú iba za veci, ktoré chcú používať vo svoj prospech.

Vládne ten, kto určuje význam slov

V prvom dieli sme si povedali, že sa moc vládnucich elít odvodzuje hlavne od možnosti, ľubovoľne meniť význam slov. Spomínate si? Hovoril som o štamprlátoch na barovom pulte, naplňovaných podľa toho, či vás chce práve opiť vláda, podnikatelia, experti, médiá alebo všetci dohromady.

Samozvané elity nám vnucujú svoje slová a my máme predstierať, že nepoznáme rozdiel
– medzi informovať a manipulovať,
– medzi sporiť a rozhadzovať,
– medzi demokraticky vládnuť a tyranizovať alebo
– medzi liečiť a škodiť.

V ich lživej „Globalis“ neexistujú
– ani sľuby, ktoré sa musia plniť,
– ani poznatky, ktoré sa dajú vyvrátiť,
– ani zákony, ktoré platia pre všetkých.

Informačný priemysel jednoducho odrezal slová od ich významu a od s ním spojených činov.

Už sme si povedali, že to čo sa ľudia tradične dozvedali o fungovaní spoločnosti, prichádzalo zhora a bolo to plodom storočného vývoja myslenia. Ale po zániku komunizmu zradili elity svoje národy a teraz je len mätou na zákazku mocných a bohatých. Výsledkom je to, že prakticky neexistuje sociálny priestor, ktorému väčšina ľudí rozumie a kde môže úspešne konať. Ako mnohokrát v histórii zradili elity národy, a preto môže návod na to, ako funguje spoločnosť, prísť iba zdola.

Digitálny svet je neuchopiteľný, dočasný a zvádza ku klamstvu. Za to náš malý svet dokonale poznáme a preto v ňom nemajú miesto zbytočnosti, nezmysly, propaganda a chytáky z informačnej spoločnosti. V našom svete môžeme opäť myslieť, hovoriť a konať, miesto (ako doteraz) len čakať, mlčať, a počúvať.

Len my sami, tzv. „obyčajní ľudia“ máme záujem, schopnosti a príležitosť oživiť a upevniť overené a objaviť nové poznanie, ktoré nám umožní, vyznať sa v spoločnosti a dôstojne v nej žiť. Ako to konkrétne urobíme?

Predchádzajúci diel tohto eseje som ukončil návodom na to, ako sa vyslobodiť z klamlivého akoby sveta politikov, podnikateľov, médiami a expertov. 

Zopakujem najdôležitejšie body:

1. Najprv sa úplne odpojiť od mainstreamového spravodajstva
2. Prestať zbierať informácie o veciach, ktoré sa nás netýkajú a o tých, ktoré nemôžete ovplyvniť
3. Zostane prehľadná kôpka poznatkov o tom, čo sa priamo týka vášho života a čo môžete zmeniť. Len túto malú kôpku vedenia naozaj bezpodmienečne potrebujete.
4. Z týchto čriepkov vedenia si zostavíte svoj vlastný „na mieru šitý“ obraz sveta, ktorý zodpovedá vašej situácii a záujmom a pomáha vám ich uskutočniť.
5. Pritom všetkom sú vždy váš život a vaše záujmy meradlom všetkých vecí a váš úspech je zlatý štandard pravdy. Elity sa podľa tohto pravidla riadia a vychádza im to.

Toto všetko teda už vieme a teraz si ukážeme, prečo sa tento diel eseje o slovách a moci volá, „Naša pravda je silnejšia“. Vysvetlím vám, ako môžeme spolu s ostatnými ľuďmi usporiadať náš malý svet a prejsť do ofenzívy smerujúcej k obnoveniu slobody a humanizmu v celej spoločnosti.

I. Zo všetkého najskôr si musíme vziať späť náš jazyk a dekontaminovať ho. Slová, ktoré boli roky znásilňované informačným priemyslom nutne potrebujú odmoriť. Elity urobili zo slov len masky skrývajúce ich zištné úmysly. My musíme slovám aspoň čiastočne vrátiť ich význam a nechať ich opäť rozprávať o tom, ako žijeme a čo nás zamestnáva. To vnesie do medziľudských vzťahov zase spoľahlivosť a pravdivosť, pretože len vtedy, keď zdieľame význam slov ako je moc, právo, sloboda, rodina, súcit úspech, poctivosť, zdravie, zvôľa, lož, atď. tak sa môžeme dohovárať, plánovať a dosahovať ciele.

II. A za druhé musíme opäť pevne spojiť slová s činmi. Slovám vrátime vierohodnosť tým, že po nich musia nasledovať očakávateľné činy a nie (ako je medzi politikmi, podnikateľmi, médiami a expertmi zvykom) len ďalšie a ďalšie duté slová.

Keď očistíte znásilňované slová a pevne ich „zopnete“ s vecami a činnosťami, ku ktorým patria a keď opäť spojíme slová s činmi, tak naša reč môže zase plniť svoju hlavnú funkciu; totiž pomôcť nám pochopiť a pomenovať to ako svet naozaj vyzerá a úspešne v ňom konať.

Presadiť naše pravidlá

Povedali sme si, že vládne ten, kto určuje význam slov. Ak vládne ten, kto určuje význam slov, tak môžeme aj my „obyčajní ľudia“ vládnuť všade tam, kde máme veľmi to urobiť. Všade tam môžeme hru o moc otočiť v náš prospech.

Za tým väzí jednoduchý mechanizmus, ktorý krátko a duchaplne opísal Paul Watzlawick: „Skutočnosť je to na čom sa ľudia dohodnú.“ To potom znamená, že sa náš život z veľkej časti odohráva v priestore, kde ľudia zdieľajú spoločné predstavy. To sa najľahšie podarí v malých skupinách a na tom je aj založený ich úspech, ako nám to opisuje Robin Dunbar.

Tým, že sa skupina ľudí chová podľa podobných pravidiel, tak utvára svoje vlastné sociálne prostredie. V ňom je aj pre ďalších ľudí užitočné konať podľa podobných pravidiel, pretože tak s väčšou pravdepodobnosťou dosiahnu svoje ciele.

Áno, moc máme iba tam, kde sa odohráva náš súkromný a čiastočne aj pracovný život, teda v malých skupinách a malých sociálnych priestoroch. Len v nich môžeme určiť a presadiť iné pravidlá, než nám v globálnom rozmere vnucujú sebestrední politici, podnikatelia, médiá a experti. Ale to (pre začiatok) úplne postačí.

Tým, že zmenšíme priestor, ktorý chceme poznať a ovplyvňovať, tak síce na prvý pohľad ustúpime, ale fakticky tým zväčšíme moc, ktorú v ňom môžeme vykonávať. Získame tak znovu kontrolu nad svojimi životmi, ale hlavne súčasne vytvoríme mocenskú páku spoločenskej zmeny.

My nepotrebujeme diktovať svetové náboženstvo, ako sa o to bijú globalisti s technokratizmom. Potrebujeme iba poznatky, o veciach, ktoré sa nás týkajú a o tom, čo môžeme využiť alebo zmeniť. A na uskutočňovanie našich cieľov potrebujeme oveľa menej ľudí. Tým, že slovám vrátime ich skutočný význam a spojíme ich s činmi, získame moc utvárať spoločnosť zdola. V tej chvíli prestávame byť len mizerne platený komparz pri pohrebe západnej civilizácie, ale stávame sa predvojom obrodenia západnej civilizácie.

  1. Malé svety sú aj pohrebiskom politických strán a sebestredných funkcionárov.
  2. V nich nie sú potrební politickí prostredníci, ktorí údajne reprezentujú, ale rovnako zastupujú hlavne sami seba.
  3. Malé svety sú základom spoločnosti, ktorá je organizovaná opačne ako doteraz, totiž zdola nahor.

Či ste čítali alebo počuli moju prvú trojdielnu esej tak poznáte „štyri pravidlá oslobodenia“:

Žiť podľa zásady „pomalé je lepšie ako rýchle“, „lokálne je lepšie ako globálne“, „tvárou v tvár je lepšie ako na diaľku“ a „vlastné je lepšie ako cudzie“ je zmena pravidiel vedúca k prestavbe zlého systému, alebo pekne po slovensky povedané, spôsob ako sa oslobodiť z pazúrov kramárov a despotov. No a teraz sme na konci eseje o moci slov. Je to môj druhý návrh zmeny pravidiel hry v náš prospech. 

Predostrel som vám návod na to,
– ako a kam odísť z digitalizovaného akobysveta,
– ako znovu získať kontrolu nad svojím životom a miestami kde sa odohráva a
– ako vedľa rozpadajúceho sa veľkosveta vytvoriť zárodky novej samosprávnej, svojpomocnej a zdola nahor organizovanej spoločnosti.

Záverom

Pred rokmi som v niekoľkých storočiach veľmi energicky vyjadril svoje presvedčenie, že obyčajní ľudia sú múdrejší ako tzv. elity. Od roku 2020 až do dneška bola táto moja viera vystavená ťažkej skúške. Ale napriek neuveriteľne frustrujúce skúsenosti s neochotou ľudí kriticky premýšľať a pochybovať, trvám na múdrosti väčšiny aj dnes. Je múdra, keď sa nebojí. A preto na úplný záver tejto eseje kladiem dôraznú výzvu:

  • Nenechajte sa vystrašiť tými, ktorí vás chcú používať ako bezduché nástroje na uskutočnenie svojich záujmov.
  • Hľadajte a uskutočňujte svoju vlastnú pravdu a pomôžete ako sebe tak svojej krajine.
  • A nezabudnite na slová britského politika a filozofa Edmunda Burkeho: „Nikto nerobí väčšiu chybu ako ten, kto nerobí nič v domnení, že to málo, čo urobiť môže, nemá zmysel.“

Petr Robejšek

Určite budeme chudobnejší. Globalizácia skončila, systém sa vyčerpal tvrdí politológ Petr Robejšek vo videu nižšie:

Nadbytok skončil… Vráti sa svet do starých koľají po pandémii koronavírusu a vojne na Ukrajine? Schudobnieme tak či tak.

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Názor

Tento štát je šialene deformovaný, postavený na hlavu - Ján Drgonec

Nech príde akákoľvek garnitúra, nikdy sa jej nehodí správať sa podľa ústavy. V skorumpovanej spoločnosti sú všetci skorumpovaní. Sú tu ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Kedy Žilinka dá na Hegera návrh na vzatie do väzby za okradnutie Jozefa Hambálka?

Jozef Hambálek Štefan Harabin: Keď Žilinka nezakročí, zajtra môže byť ktorýkoľvek občan Slovenska obeťou zlodejiny zo strany Hegera a skorumpovaných ...
FILOZOFIA BYTIA

Buďme verní sami sebe

,,Omyly sú to najdôležitejšie, čo v živote dostávame.” – Anna Hogenová, filozofka a fenomenologička Rada sa vracia do detstva, do Příbrami. K ...
FILOZOFIA BYTIA

...takto je to

MILAN KERN Málokto vie o tom, ako žili naši Predkovia. Akým spôsobom žili, akým spôsobom odchádzali zo života, akým spôsobom ...
FILOZOFIA BYTIA

Základy manipulácie

Jaromír Schmidt: Základom všetkej manipulácie, je udržať človeka vo vopred vymedzenom rozsahu myslenia. Udržať ho pod takým veľkým tlakom, aby nemohol ...
FILOZOFIA BYTIA

NAŠA PRAVDA

Petr Robejšek V predchádzajúcej časti eseje o moci slov a pravde, ktorý sa volal „Ich pravda a moc“ sme sa ...
FILOZOFIA BYTIA

ICH PRAVDA A MOC

Popleť a panuj… PETR ROBEJŠEK: V prvej časti eseje o pravde a moci, ktorá sa volá „Ich pravda a moc“ ...
FILOZOFIA BYTIA

Vystúpte s matrixu - Josef Níjo Hrušovský

Mnohí už pochopili, že je potrebné žiť v Slobode, Láske a Pravde. To je zmysel života na zemi. Ľudia nepoužívajú ...
FILOZOFIA BYTIA

LABYRINT: Spiritualita - Tibor Eliot Rostas

Témou najnovšieho dielu bude mystika, spiritualita a náboženstvo, život po živote, rozšírené stavy vedomia ako kľúč k pochopeniu, kto sme.
FILOZOFIA BYTIA

Duch je jedinečný a dokonalý a nesmrteľný - Josef Hrušovský

Cieľom vzostupu je ísť cestou ducha. Osvietenie je energetická premena, Nesmrteľnosť je dosiahnutie svojho majstrovstva, Predpokladom pre toto všetko je ...
FILOZOFIA BYTIA

Meditácia a vypnutie sa z Matrixu

Anna Hogenová – Meditácia a vypnutie sa z Matrixu – rozhovor z publikácie Zjednotenie v tichu „Človek tak často vyhorí, ...