Emil Páleš: Čo je pokrok?

pred 2500 rokmi v talianskom mestečku Elea žili filozofovia zvaní ELEATI, ktorí mali zvláštnu náuku o nepremenlivom súcne. Hovorili, že to čo skutočne je, je večné nemenné a každá nejaká zmena a dojem, že sa niečo niekam vyvíja a že sa to premieňa, je to len zdanlivé, neexistujúce alebo nepodstatné. Každá zmena je nepodstatná. Hovorili: „Tá skutočná pravda, to čo naozaj existuje je duchovná a je večná a prirovnávali ju k sfére stálic, ktoré sú večne rovnaké a ten zmyslový svet je efemérne bytie, ktoré sa stále mení, alebo neexistuje resp. je nepodstatné.“

V dejinách filozofie to sa dnes učí, ako kuriózny pohľad na svet, zdá byť extrémny, alebo nepravdivý, Lebo tvrdiť, že zmyslový svet neexistuje… akoby to nemalo žiaden zmysel pre súčasnosť.

Pochopenie a aplikovanie tejto elejskej filozofie, jej oživenie v novej podobe, môžeme nájsť v novej knihe EmiLa Páleša: „ČO JE POKROK? o potrebe celostného myslenia. NOVOELEJSKÁ PSYCHOLÓGIA EKONOMIKY.

Aplikuje tu novoelejskú psychológiu na súčasnú ekonomiku, dostáva to význam, pretože autor tvrdí, že tí eleati mali pravdu, keď pochopíme s drobnou úpravou, že aj stálice menia polohu, trvá to milióny rokov, aj súhvezdia sa pomaly premieňajú, takže je tu relatívne iný časový horizont, než ten prírodný svet, v ktorom bežia prírodné obdobia a kultúra. Kniha ilustruje centrálny duchovný zákon pre život aj pre ekonomiku

1. Jediný pokrok je pokrok hodnôt a žiaden iný pokrok neexistuje a ak, je zdanlivý (akýkoľvek jednostranný pokrok spôsobí zdanie, že sme pokročili v nejakom jednom smere, pritom vzniká nový negatívny jav, teda všetky tie benefity pohltí a suma celkových pokrokov a úpadkov celospoločensky je 0. Celostný pohľad nám ukazuje, že suma pokroku a regresu sa vždy rovná nule) Pokiaľ ľudská povaha zostane rovnaká, tak potom sa to vždy vynuluje, ale ak vedomie, postoje, charakter človeka budú stúpať, tak potom môžeme pokročiť. Dejiny nám ukazujú, že vždy to bolo ta, ale my si vytvárame ilúzie a klameme sa.
2. Čo nás čaká v budúcnosti? Čo je pred nami, keď vstupujeme do robotickej doby, čomu ideme v ústrety? Šťastie je jediná vec, čo chce každý pre seba a všetko č robí, robí pre to, aby bol šťastný. Teda celkový pokrok by sa mal merať meradlom šťastia. Sme šťastnejší, čím viac sa produkuje? Vidíme, že to absolútne neplatí. Vyspelé krajiny majú viac vrážd a užívania antidepresív, než rozvojové krajiny, teda prečo ľudia nie sú šťastní? HDP stúpa a nárast šťastných ľudí nestúpa, naopak mierne to klesá. Zmysel života, duchovné naplnenie je dôležité. index kvality celkového života sa dá merať aj inak, neukazuje to výška HDP. Celková kvalita života ľudí napr. v Butáne je oveľa vyššia, ako vo vyspelých krajinách ako je USA, alebo Nemecko. Šťastie je psychologická veličina. Egoistický spôsob života vedie ku šťastiu? Uniká konečný zmysel? Vyžaduje si to celistvé myslenie. Stojíme na mieste, i keď už veľa iných vecí pokročilo. Rastú zisky ale príroda je viacej zničená… ničíme veci a musíme to viacej naprávať a tým rastie HDP, je to klamlivý ukazovateľ. Stagnujeme. Napr. medicína ukazuje, že je zameraná na čiastkové, jednotlivé špecializácie, ale nezaoberá sa celistvo, lieči pacienta tak, že ho celostne nelieči, ale udržuje pacienta, pacient sa menej dožíva. Keď ekonomika rastie, dúfame, že žijeme zdravšie, ale vyzerá to tak, že je to klam a opak je pravdou. Všetky javy sveta sú neviditeľne prepojené cez jedno ohnisko a je to ľudská psychika. Chápme to ako to je medzi duchovnou a hmotnou rovinou, je to prepojené, keď sa mení svet, zmenia sa aj ľudia. Akékoľvek čiastkové riešenia sa stratia, pretože ihneď vznikajú v dôsledku toho iné negatívne, čo to zneguje. Bez mravného pokroku akákoľvek zmena je zdanlivá.

…viac sa dozviete vo videu vyššie

Bez mravného pokroku akákoľvek zmena je zdanlivá

HraJ

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040