Operácia „Nemysliteľné“ – plán napadnutia spojencov na ZSSR v roku 1945
Zhruba pred 10 rokmi boli čiastočne odtajnené britské archívy a v nich dokumenty plánovanej operácie „Nemysliteľné“.
Išlo o plán prekvapivého útoku spojencov ZSSR (anglosasov) hneď po skončení 2. sv. vojny, ktorého uskutočnenie zastavil Stalin prakticky až v poslednej chvíli. 3. sv. vojna tak mala začať 1. júla 1945.
Operácia „Nemysliteľné“ – Plán napadnutia spojencov na ZSSR v roku 1945 VIDEO TU:
Plán napadnutia spojencov na ZSSR v roku 1945
Máme tu opäť „slávne májové dni“ a propaganda oslavujúca hrdinstvo spojeneckých vojsk našich západných „patrónov“ beží na plný plyn. Nebude teda od veci pripomenúť si, čo pred niekoľkými málo rokmi vyplávalo z čiastočne odtajnených britských archívov.
Udalosti a fakty popísané v tomto článku sa zdajú neuveriteľné a nemysliteľné. Je naozaj ťažké im uveriť, pretože normálny človek nepochopí zradu toho, koho považoval za spojencov a priateľa. A napriek tomu tomu tak bolo.
Táto informácia bola dlho uchovávaná v tajnosti a na svetlo sveta prišla až v posledných rokoch. Ide o plán prekvapivého útoku na ZSSR hneď v lete roku 1945, plán vypracovaný spojencami, ktorého uskutočnenie bolo zastavené fakticky až v poslednej chvíli.
Tretia svetová vojna mala začať 1. júla 1945 prekvapivým útokom spojených síl Anglosasov na sovietske vojská. Nemecké divízie, ktoré sa nechali dobrovoľne zajať, prečo boli s neľudskou krutosťou zničené Drážďany vo februári toho istého roku a koho v skutočnosti tým chceli Anglosasovia vydesiť.
Podľa oficiálnych modelov histórie neskorého ZSSR skutočné príčiny toho všetkého neboli v školách vysvetľované, vtedy bol v kurze „boj za mier“, vo vyšších vrstvách dozrievalo „nové myslenie“ a legenda o „čestných spojencoch – USA a Veľkej Británii“ bola všeobecne propagovaná. Dokonca aj dokumentov bolo vtedy publikovaných len pár – a tento bol utajovaný z celého radu príčin. Až v poslednej dobe začali Angličania čiastočne sprístupňovať archívy tohto obdobia, pretože tu už nie je Sovietsky zväz, ktorého sa obávali.
Na začiatku apríla 1945 pred samotným koncom vojny Winston Churchill, ministerský predseda ruského „spojenca“ Veľkej Británie, vydal príkaz náčelníkom svojich štábov na vypracovanie operácie prekvapivého úderu na ZSSR – operácia „Nemysliteľné“. Plán v rozsahu 29 strán mu bol predložený 22. mája 1945.
Podľa tohto plánu mal byť útok na ZSSR vykonaný podľa vzoru Hitlera – nečakaným úderom. 1. júla 1945 štyridsaťsedem anglických a amerických divízií bez akéhokoľvek vyhlásenia vojny mali uštedriť drvivú ranu naivným Rusom, ktorí takú nekonečnú podlosť od svojich spojencov úplne neočakávali. Úder malo podporiť 10 – 12 nemeckých divízií, ktoré „spojenci“ držali nerozpustené v Šlezvicku-Holštajnsku a južnom Dánsku a ktoré denne cvičili britskí inštruktori: pripravovali ich k novej vojne so ZSSR. Podľa plánov mala začať vojna zjednotenej západnej civilizácie proti Rusku a následného „krížového ťaženia“ sa mali zúčastniť aj ďalšie krajiny, napríklad Poľsko a potom Maďarsko…
Vojna mala doviesť k úplnému rozbitiu a kapitulácii ZSSR. Konečným cieľom bolo zavŕšiť ju tam, kde to plánoval Hitler v pláne Barabarossa – na hraniciach Archangelsk-Stalingrad.
Anglosasovia so svojimi spojencami sa chystali zlomiť Rusov terorom – totálnym zničením veľkých sovietskych miest: Moskvy, Leningradu, Vladivostoku, Murmansku a ďalších drviacimi údermi lietajúcich pevností.“ V ohnivých smrštiach mali zahynúť milióny Rusov, rovnako ako bol zničený Hamburg. Teda obvyklý obraz: najodpornejšia zrada, krajná podlosť a zverská krutosť – to je vizitka západnej civilizácie a najmä Anglosasov, ktorí zabili najviac ľudí v celej ľudskej histórii.
Avšak 29. júna 1945, deň pred plánovaným začiatkom novej vojny, Červená armáda nečakane zmenila svoju dislokáciu. To bola rozhodujúca udalosť, ktorá otočila tok histórie, a príkaz na útok anglosaským vojskám nebol vydaný. Dobytie Berlína, ktorý bol pokladaný za nedobytný, ukázalo silu sovietskej armády a vojenskí experti nepriateľa sa priklonili k rozhodnutiu ZSSR nenapadnúť. Na čele Sovietskeho zväzu totiž našťastie stál Stalin.
Pritom vojenské námorníctvo Spojeného kráľovstva a Spojených štátov mali vtedy voči ZSSR absolútnu prevahu: v minonoscoch 19x, v bojových lodiach a veľkých krížnikoch 9x, ponorkách – 2x. A viac ako sto lietadlových lodí s niekoľkými tisíckami jednotiek palubných lietadiel proti nule na strane ZSSR. „Pravdepodobný spojenec“ disponoval 4 vzdušnými armádami ťažkých bombardérov, ktoré mohli kedykoľvek naniesť zničujúce údery. Sovietske letectvo bolo čo sa týka bombardovania neporovnateľne slabšie.
V apríli 1945 medzi spojencami panovala predstava, že ruskí vojaci sú vojnou vyčerpaní a vojenská technika na hranici funkčnosti. Ich vojenskí odborníci však boli napokon veľmi prekvapení silou sovietskej armády, ktorú demonštrovala pri dobytí Berlína, ktorý bol nimi považovaný za nedobytný. Niet pochýb o správnosti záveru historika V. Falina, že Stalinovo rozhodnutie o útoku na Berlín na začiatku mája 1945 zabránilo tretej svetovej vojne. To bolo nedávno potvrdené aj odtajnenými dokumentmi. V opačnom prípade by bol Berlín vydaný bez boja „spojencom“, a zjednotené sily celej Európy a Severnej Ameriky by potom udreli na ZSSR.
Avšak aj po dobytí Berlína sa plány na zradný útok ďalej rozvíjali v plnej rýchlosti. Zastavené boli až vtedy, keď sa zistilo, že boli vyzradené a výpočty stratégov ukázali, že bez nečakaného úderu by ZSSR nemohol byť zničený. Existoval ešte jeden dôležitý dôvod, prečo Američania vzniesli voči Britom námietky: potrebovali totiž ZSSR, aby rozdrvil Kwantungskú armádu na Ďalekom východe, bez čoho by americké víťazstvo nad Japonskom bolo neisté.
Stalin nebol schopný zabrániť druhej svetovej vojne, ale podarilo sa mu predísť tej tretej. Situácia bola mimoriadne vážna, ale ZSSR opäť zvíťazil, nepoddal sa.
Teraz sa na Západe snažia vysvetľovať plán Churchilla ako „odpoveď“ na „sovietsku hrozbu“, na Stalinove snahy zmocniť sa celej Európy.
„Existovali v tej dobe v sovietskom vedení plány útoku na pobrežie Atlantiku a dobytie britských ostrovov? Na túto otázku je potrebné odpovedať záporne. Potvrdzuje to Sovietskym zväzom 23. júna 1945 prijatý zákon o demobilizácii armády a námorníctva a ich následné prevedenie do mierového stavu. Demobilizácia začala 1948. Stavy armády a námorníctva boli znížené z 11 miliónov na menej ako 3 milióny osôb. Zrušený bol Výbor obrany štátu, najvyššie velenie, vojská stiahnuté zo severného Nórska, v novembri z Československa, v apríli 1946 z ostrova Bornholm (Dánsko) a v decembri roku 1947 z Bulharska.
Vedelo sovietske vedenie o britských vojnových plánoch proti Sovietskemu zväzu? Na túto otázku treba odpovedať kladne… Nepriamo to potvrdzuje aj popredný odborník na históriu sovietskych ozbrojených síl, profesor Edinburghskej univerzity D. Erickson. Podľa neho znalosť Churchillovho plánu pomáha vysvetliť, „prečo sa maršal Žukov náhle rozhodol v júni 1945 preskupiť svoje sily; dostal rozkaz z Moskvy, aby posilnil obranu a detailne študoval rozmiestnenie vojsk západných spojencov. Teraz sú dôvody jasné: je očividné, že o Churchillovom pláne sa v Moskve stanovili opatrenia.“ (Ržeševskij Oleg Alexandrovič, Vojensko-historický výskum)
Výťahy z rozhovorov s najvýznamnejším odborníkom na túto problematiku, doktorom historických vied Valentinom Falinom.
Je ťažké nájsť v uplynulom storočí politika, ktorý by sa rovnal Churchillovi v schopnosti ohromovať ako cudzincov, tak aj svojich vlastných. Ale obzvlášť úspešný bol budúci „sir“ Winston, pokiaľ ide o farizejstvo a intrigy ohľadom Sovietskeho zväzu.
Vo vyhláseniach adresovaných Stalinovi sa „modlil, aby Anglosaský zväz bol zdrojom mnohých požehnaní pre obe krajiny, pre Organizáciu Spojených národov a pre celý svet“ a prial „úplný úspech tomuto šľachetnému podniku“. Jednalo sa v tomto prípade o širokú ofenzívu Červenej armády po celom východnom fronte v januári 1945, ktorá bola rýchlo pripravená ako reakcia na prosbu Washingtonu a Londýna o pomoc spojencom v kríze v Ardenách a Alsasku. Ale všetko boli len slová. V skutočnosti sa Churchill vôbec necítil byť voči Sovietskemu zväzu akokoľvek zaviazaný.
Práve vtedy totiž Churchill prikázal uloženie zabavených nemeckých zbraní s ohľadom na ich možné použitie proti Sovietskemu zväzu a rozmiestňoval kapitulujúcich vojakov a dôstojníkov Wehrmachtu provizórne v Šlezvicku-Holštajnsku a v južnom Dánsku, to všetko s ohľadom na plánovaný zákerný plán pod svojou ochranou nemeckých jednotiek, ktoré sa vzdali bez odporu, a posielali ich do južného Dánska a Šlezvicko-Holštajnska. Celkom tak bolo rozmiestnených asi 15 nemeckých divízií, účasťou USA, Anglicka, Kanady, poľských zborov a 10 – 12 nemeckých divízií. Tretia svetová vojna mala vypuknúť 1. júla 1945.
V ich pláne bolo jasne povedané: sovietski vojaci v tom čase budú unavení, zbrane, ktoré boli používané v bojoch v Európe, opotrebované a zásoby potravín a liekov vyčerpané. Preto nebude ťažké ich vrátiť späť do predvojnových hraníc a donútiť Stalina odstúpiť. ZSSR čakala zmena štátneho systému a rozdelenia. Ako zastrašenie malo prebehnúť bombardovanie niektorých veľkých miest, najmä Moskvy. Tú podľa plánov Britov čakal osud Drážďancov, ktorí boli, ako je známe, spojeneckými lietadlami zrovnaní so zemou.
Americký generál Patton veliacej tankovej brigáde priamo uviedol, že sa nezastaví na demarkačnej línii pozdĺž Labe dohodnutej v Jalte, a pôjde ďalej. Na Poľsko, odtiaľ na Ukrajinu a Bielorusko – a tak ďalej až do Stalingradu. A dokončí vojnu tam, kde ju nemal čas a možnosť dokončiť Hitler. Rusov nenazval inak ako „následníkov Džingischána, ktorých treba v Európe zlikvidovať“. Po vojne bol Patton menovaný guvernérom Bavorska, ale čoskoro bol z tohto postu odvolaný pre sympatie s nacistami.
Londýn dlho popieral existenciu takého plánu, ale pred niekoľkými rokmi Angličania časť svojich archívov odtajnili a medzi dokumentmi boli aj listiny týkajúce sa plánu „Nemysliteľné“. Tu sa už teda nedá na nič vyhovárať…
Zdôrazňujem, že to nie je špekulácia, nie hypotéza, ale informácie o akcii, ktorá dostala aj vlastné meno. Účasť v nej prijali americké, britské a kanadské sily, poľský expedičný korpus a 10 – 12 nemeckých divízií. Tie, čo boli ponechané nerozpustené a po mesiace školené anglickými inštruktormi.
Eisenhower vo svojich pamätiach pripustil, že druhý front už na konci februára 1945 prakticky neexistoval: Nemci ustupovali na východ bez odporu. Ich taktika bola nasledujúca: udržiavať, nakoľko bude možná pozícia pozdĺž línie sovietsko-nemeckej konfrontácie tak dlho, kým sa virtuálny západný a skutočný východný front nestretne a americké a britské vojská akoby prevezmú od jednotiek Wehrmachtu taktovku v odrážaní „sovietskej hrozby“.
Churchill sa v tejto dobe vo svojej korešpondencii aj telefonických rozhovoroch snažil Roosevelta za každú cenu presvedčiť, aby Rusi neboli vpustení do strednej Európy. To vysvetľuje skutočnosť, prečo bolo v tom čase také dôležité dobytie Berlína.
Treba povedať, že západní spojenci mohli na východ postupovať rýchlejšie, než ako tomu v skutočnosti bolo, keby štáby Montgomeryho, Eisenhowera a Alexandra (talianske divadlo vojenských operácií) kvalitnejšie plánovali svoje akcie, gramotnejšie uskutočňovali koordináciu síl a prostriedkov, a strávili menej času na vnútorných rozmieškach a hľadaní. Washington, pokiaľ bol Roosevelt nažive, sa z rôznych dôvodov nesnažil spoluprácu s Moskvou ukončiť. Ale podľa Churchilla „sovietsky múr urobil svoju prácu, a mal by byť odstránený“.
Pripomeňme si, že Jalta skončila 11. februára. V prvej polovici nasledujúceho dňa hostia odleteli domov. Na Kryme bolo mimochodom dohodnuté, že letectvo troch mocností by sa vo svojich operáciách malo držať určitých línií rozdelenia. Ale hneď v noci z 12. na 13. februára bombardéry západných spojencov zotreli z tváre Zeme Drážďany a potom sa prešli po hlavných podnikoch v Československu aj v budúcej sovietskej okupačnej zóne Nemecka, aby sa tunajšie významné preteky nedostali k Rusom neporušené. V roku 1941 navrhol Stalin Britom a Američanom bombardovať za použitia krymských letísk ropné polia v Ploješti. Nie, vtedy sa ich nedotkli. Bombardované boli až v roku 1944, kedy sa sovietski vojaci priblížili k hlavnému stredisku pre ťažbu ropy, ktoré dodávalo Nemecku palivo počas celej predchádzajúcej vojny.
Jedným z hlavných cieľov náletov na Drážďany boli mosty cez Labe. Zapracovalo tu churchillovské rozhodnutie, ktoré zdieľali aj Američania, o udržaní Červenej armády čo najviac na východe. V inštruktáži pred odletom britských posádok bolo povedané, že je potrebné sovietom predviesť možnosti spojeneckého bombardovacieho letectva. A tak predvádzali. A nie raz. V apríli 1945 padali bomby na Potsdam. Zničený bol Oranienburg. Vraj – piloti sa pomýlili, pretože správnym cieľom bolo údajne Zossen, kde bolo umiestnené riaditeľstvo nemeckých leteckých síl. Klasické odvádzanie pozornosti, ktoré nemalo konca. Oranienburg bol v skutočnosti bombardovaný na príkaz Marshalla a Legy, pretože tam boli laboratóriá pracujúce s uránom. Takže žiadne laboratórium, žiadny personál, žiadne vybavenie a žiadne materiály nesmeli padnúť do ruských rúk – všetko obrátili v prach.
Sovietske vedenie dopustilo v samotnom závere vojny veľké obete, ale musíme sa pýtať sami seba: bol tu snáď priestor na výber? Veď okrem naliehavých vojenských úloh bolo nutné vyriešiť aj politické a strategické rébusy do budúcnosti a zároveň vybudovať prekážky plánovanému dobrodružstvu Churchilla.
Boli urobené pokusy ovplyvniť západných partnerov dobrým príkladom. Podľa slov sovietskeho diplomata Vladimíra Semjonova viem nasledujúce: Stalin pozval Andreja Smirnova, vtedy bývalého predsedu tretieho Európskeho oddelenia Ministerstva zahraničných vecí ZSSR a súčasne ministra zahraničných vecí RSFSR, aby za účasti Semjonova prerokovali možnosti akcií na územiach pod sovietskou kontrolou.
Smirnov uviedol, že ruskí vojaci v prenasledovaní nepriateľa prekročili v Rakúsku demarkačnú líniu, ktorá bola dohodnutá v Jalte, a ponúkol de facto vytýčiť nové ruské pozície v očakávaní, ako si povedú v podobných situáciách USA. Stalin ho však prerušil a povedal: „To nie je správne. Pošlite telegram spojeneckým mocnostiam.“ A diktoval: „Sovietske vojská pri prenasledovaní Wehrmachtu boli nútené prekročiť demarkačnú líniu, predtým dohodnutú medzi nami. Týmto chcem potvrdiť, že po ukončení bojov sovietska strana odvedie svojich vojakov späť do stanovených okupačných zón.“
Dňa 12. apríla (v deň úmrtia Roosevelta – pozn. prekl ) dostali americké veľvyslanectvo a štátne a vojenské inštitúcie nové Trumanove inštrukcie: všetky dokumenty podpísané Rooseveltom nepodliehajú splneniu. Potom nasledoval príkaz zaujať tvrdší postoj k Sovietskemu zväzu. 23. apríla potom Truman na zhromaždení v Bielom dome povedal: „Dosť, už nemáme záujem o spojenectvo s Rusmi, a môže sa stať, že nebudeme plniť s nimi podpísané dohody. Problém s Japonskom budeme riešiť bez ich pomoci.“ Stanovil si cieľ „robiť, ako by dohody z Jalty neexistovali“.
Truman bol blízky tomu, aby bezodkladne oznámil koniec spolupráce s Moskvou na verejnosti. Proti tomu však vystúpilo velenie armády, s výnimkou generála Pattona, ktorý velil americkým obrneným jednotkám. Mimochodom, americké armádne velenie taktiež narušilo „Nepredstaviteľný“ plán. Mali totiž záujem o vstup Sovietskeho zväzu do vojny s Japonskom. Ich argumenty prednesené Trumanovi zneli: V prípade, že Sovietsky zväz nevstúpi do vojny s Japonskom na strane USA, potom Japonci presunú na ostrovy Kwantungskú armádu a budú bojovať s rovnakým fanatizmom, ako tomu bolo na Okinawe. V dôsledku toho potom Američania stratia jeden až dva milióny ľudí.
Okrem toho Američania vtedy ešte neotestovali atómovú bombu. A navyše verejnú mienku v Štátoch by takú zradu nepochopilo. Občania Ameriky v tom čase väčšinou so Sovietskym zväzom sympatizovali. Videli, aké obete Rusi priniesli pre všeobecné víťazstvo nad Hitlerom. Kvôli tomu Truman, podľa očitých svedkov, trochu robil drahoty a súhlasil s argumentmi svojich vojenských odborníkov. „Dobre, pokiaľ si teda myslíte, že nám pomôžu s Japonskom, nech teda pomôžu, ale my s nimi končíme,“ uzavrel Truman. To bola tiež príčina tak tvrdého rozhovoru s Molotovom, ktorý nechápal, čo sa náhle stalo. Truman sa totiž už vtedy opieral o atómovú bombu.
Navyše americkí vojaci, rovnako ako ich britskí kolegovia, chápali, že rozpútať vojnu so Sovietskym zväzom je rozhodne ľahšie ako ju úspešne dokončiť. Riziko im pripadalo príliš veľké – ohromujúci útok na Berlín vyvolal u Britov vytriezvenie. Záver náčelníkov štábu britských vojsk bol jednoznačný: blitzkrieg proti Rusom nevyjde a do dlhej vojny sa neodvažovali zapojiť.
Takže pozícia americkej armády bola prvým dôvodom, prečo plán „Nemysliteľné“ padol. Druhým – berlínska operácia. Po tretie: Churchill prehral voľby a zostal bez moci. A konečne štvrtý – samotní britskí velitelia boli proti vykonaniu tohto plánu, pretože Sovietsky zväz, ako zistili, boli príliš silný.
Všimnite si, že Spojené štáty nielen že Anglicko nepozvali na účasť na tejto vojne, ale vytlačili ho aj z Ázie. Podľa dohody z roku 1942 nebola americká línia zodpovednosti obmedzená Singapurom, ale týkala sa aj Číny, Austrálie a Nového Zélandu.
Stalin, a to bol hlavný analytik, to všetko zhrnul dohromady, keď povedal: „Vy ukazujete, čo môže vaše letectvo, a ja vám ukážem, čo my môžeme na zemi.“ Demonštroval tak údernú palebnú silu ruských ozbrojených síl, aby ani Churchill, ani Eisenhower, ani Marshall alebo Patton alebo ktokoľvek iný nedostal chuť bojovať proti Sovietskemu zväzu. Za rozhodnutím ruskej strany dobyť Berlín a dosiahnuť demarkačnú čiaru, ako bolo dohodnuté v Jalte, bola nesmierne dôležitá úloha – zabrániť dobrodružstvu britského lídra uskutočniť plán „Nemysliteľné“, teda prechod druhej svetovej vojny na tretiu. Ak by k tomu došlo, obetí by bolo tisíckrát a tisíckrát viac!
Boli teda také obete odôvodnené kvôli tomu, aby bol Berlín prevzatý pod ruskú kontrolu? Keby nič iné, potom berlínska operácia bola reakciou na plán „Nemysliteľné“ a hrdinstvo ruských vojakov a dôstojníkov bolo varovaním pre Churchilla a jeho spolupáchateľov.
Politický scenár berlínskej operácie patril Stalinovi. Generálnym tvorcom vojenskej zložky bol Georgij Žukov.
Wehrmacht zamýšľal vytvoriť v uliciach Berlína druhý Stalingrad. Tentoraz však na rieke Spreve. Vybudovanie kontroly nad mestom bolo náročnou úlohou. Na prístupových cestách k Berlínu nestačilo prekonať Seelöwské výšiny a prelomiť – s ťažkými stratami – sedem línií vybavených pre dlhodobú obranu. Na okrajoch hlavného mesta Ríše a na hlavných cestách mesta potom Nemci zakopali tanky a premenili ich tak na obrnené palebné postavenie. Keď sa ruskí vojaci napríklad prebojovali na Frankfurter Allee, ulici, ktorá viedla priamo do centra, narazili znovu na ťažkú paľbu, čo mnoho z nich zaplatilo životom…
Keď o tom všetkom premýšľam, stále ma na srdci ťaží otázka: nebolo by bývalo lepšie Berlín nepriedušne obkľúčiť a počkať, až sa vzdá? Bolo také dôležité vztýčiť vlajku na Reichstagu? Nech je prekliaty! Pri obsadení tejto budovy padli stovky ruských vojakov…
Stalin však na vykonaní berlínskej operácie trval. Chcel ukázať iniciátorom „Nemysliteľného“ palebnú a údernú silu sovietskych ozbrojených síl. S nápovedou, že výsledok vojny sa nerozhoduje ani vo vzduchu, ani na mori, ale na zemi.
Nesporné je jedno: bitka o Berlín schladila mnohé horúce hlavy, a tak splnila svoj politický, psychologický aj vojenský účel. A hláv omámených pomerne jednoduchým úspechom bolo na jar štyridsiateho piateho na Západe viac ako dosť. Napríklad jeden z nich – už skôr spomínaný americký tankový generál Patton. Ten hystericky žiadal nezastaviť sa na Labe, ale bezodkladne presunúť americké vojská cez Poľsko a Ukrajinu do Stalingradu, s cieľom víťazne ukončiť vojnu tam, kde Hitler utrpel porážku. Ak tento generál Rusov nazýval „potomkami Džingischána“, potom ani Churchill nebol vo svojom vyjadrovaní práve skromný. Sovietski ľudia boli pre neho jedine „barbari“ a „divoké opice“. Skrátka teória podľudia nebola nemeckým monopolom. Rovnako ako Patton bol pripravený začať vojnu za pochodu a dostať sa až do Stalingradu.
Útok na Berlín a inštalácia vlajky Víťazstva nad Reichstagom neboli samozrejme len symbolom alebo finálnym akordom vojny. Tým menej propagandy. Pre armádu bolo zásadné vstúpiť do brlohu nepriateľa a tým vyznačil koniec najťažšej vojny v ruských dejinách. Odtiaľ, z Berlína, tak to chápali vojaci, vyrazila fašistická šelma a priniesla nesmierny zármutok nielen sovietskemu ľudu, ale aj národom Európy a celého sveta. Červená armáda tam prišla, aby začala novú kapitolu v histórii, v dejinách samotného Nemecka, v dejinách ľudstva.
Pozrime sa bližšie na dokumenty, ktoré boli podľa pokynov Stalina pripravované na jar 1945, v marci, v apríli a v máji. Objektívny výskumník bude presvedčený: nie z pocitu pomsty bol stanovený plánovaný kurz Sovietskeho zväzu. Vedenie krajiny nariadilo, aby sa k Nemecku pristupovalo ako k porazenému štátu, pričom nemecký ľud bol zodpovedný za rozpútanie vojny. Ale… nikto sa nechystal túto porážku chápať ako doživotný trest bez vyhliadky na slušnú budúcnosť. Stalin realizoval ešte v 41. stanovenej téze: hitlerovia prichádzajú a odchádzajú, ale Nemecko, nemecký ľud zostáva.
Samozrejme, že bolo nutné donútiť Nemcov priniesť svoj podiel na oživenie „spálenej krajiny“, ktorú po sebe zanechali na okupovaných územiach. Aby boli plne vykompenzované straty a škody spôsobené len samotnému Rusku, nestačilo by na to všetko národné bohatstvo Nemecka. Brať toľko, koľko bude možné, bez toho, aby bolo nutné si na krk zavesiť obživu aj samotných Nemcov, „pobrať trochu viac“ – tak nie práve diplomatickým jazykom Stalin orientoval podriadených v otázke reparácií. Žiadny klinec nebol nadbytočný, aby zdvihol z ruín Ukrajinu, Bielorusko a centrálne oblasti Ruska. Veď boli zničené viac ako štyri pätiny výrobnej kapacity. Viac ako tretina obyvateľstva prišla o svoje domovy. Nemci vyhodili do vzduchu a zničili v dĺžke 80 tisíc kilometrov železničné trate, a dokonca aj podvaly zničili. Všetky mosty strhli. A 80 tisíc km, to je viac ako všetky nemecké železnice pred druhou svetovou vojnou dohromady.
Sovietskemu veleniu však boli dané prísne pokyny na zastavenie akéhokoľvek hanenia – sprievodcu všetkých vojen – vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu, najmä k ženám a deťom. Násilníci spadali pod vojenské tribunály. Tak tomu bolo.
Súčasne Moskva požadovala tvrdo trestať akékoľvek prepady a diverzie „nedobitých a nenapraviteľných“, ku ktorým by mohlo dôjsť ako v porazenom Berlíne, tak aj v sovietskej okupačnej zóne. Tých, ktorí by chceli strieľať do chrbta víťazov, nebol tak málo. Berlín padol 2. mája, ale „miestne boje“ trvali ešte ďalších desať dní. Ivan Ivanovič Zajcev, ktorý pracoval na ruskom veľvyslanectve v Bonne, mi povedal, že „jemu vždy prialo šťastie“. Vojna skončila 9. mája, ale on v Berlíne bojoval až do jedenásteho. Tam sa proti sovietskym vojakom stavali oddiely esesakov z pätnástich krajín. Okrem Nemcov tam pôsobili nórski, dánski, belgickí, holandskí, luxemburskí a boh vie, akí ešte nacisti…
Chcel by som sa ešte dotknúť toho, ako nám spojenci chceli ukradnúť Deň víťazstva, keď 7. mája v Remeši prijali kapituláciu Nemcov. Toto v skutočnosti separátne dojednanie bolo súčasťou plánu „Nemysliteľné“. Bolo potrebné, aby Nemci kapitulovali iba pred západnými spojencami a mohli sa tak zúčastniť tretej svetovej vojny. Hitlerov nástupca Dönitz v tom čase povedal: „Ukončíme vojnu s Britániou a Spojenými štátmi, pretože stratila svoj význam, ale budeme pokračovať vo vojne so Sovietskym zväzom.“ Kapitulácia v Remeši bola v skutočnosti duchovným dieťaťom Churchilla a Dönitza. Dohoda o odovzdaní bola podpísaná 7. mája o 2:45.
Stálo nás veľa práce prinútiť Trumana potvrdiť kapituláciu v Berlíne, presnejšie v Karlhorste 9. mája za účasti ZSSR a spojencov a dohodnúť sa na 9. máji ako na Dni víťazstva, pretože Churchill trval na tom, aby za deň, keď skončila vojna, bol považovaný 7. máj.
Mimochodom v Remeši došlo k ešte jednému podvodu. Text dohody o nemeckej bezpodmienečnej kapitulácii pred spojencami schválila už pred niekoľkými mesiacmi Jaltská konferencia a svojimi podpismi ho potvrdili Roosevelt, Churchill a Stalin. Ale Američania predstierali, že zabudli na existenciu tohto dokumentu, ktorý mimochodom ležal v sejfe náčelníka štábu Eisenhowera Smitha. Okolie Eisenhowera pod vedením tohto Smitha zostavilo nový dokument, „očistený“ od ustanovení z Jalty, ktorá sa spojencom nehodila. Zároveň bol tento dokument podpísaný generálom Smithom v mene spojencov, ale Sovietsky zväz nebol dokonca ani spomenutý, ako by nebol do vojny vôbec zapojený. Taká špekulácia bola zohraná v Remeši! Dokument o kapitulácii bol potom odovzdaný Nemcom skôr, než bol poslaný do Moskvy.
Eisenhower a Montgomery sa odmietli zúčastniť spoločného pochodu Víťazstva v bývalom hlavnom meste Ríše, kde mali byť spolu so Žukovom. Plánovaná prehliadka víťazstva sa síce v Berlíne uskutočnila, ale iba za účasti maršala Žukova. Stalo sa tak v júli štyridsiateho piateho. V Moskve sa, ako je známe, Víťazná prehliadka konala 24. júna.
Smrť Roosevelta spôsobila takmer bleskovú zmenu v americkej politike. Vo svojom poslednom oznámení americkému kongresu (25. marca 1945) prezident varoval: buď Američania pri vykonávaní rozhodnutí z Teheránu a Jalty prevezmú zodpovednosť za medzinárodnú spoluprácu, alebo budú zodpovední za nový svetový konflikt. Truman toto varovanie, tento politický závet svojho predchodcu vôbec nevzal do úvahy. V popredí mal naďalej byť – „Pax Americana“. Aj keď Trumen vedel, že ZSSR vstúpi do vojny s Japonskom – Stalin dokonca oznámil Spojeným štátom presný dátum (8. august) – napriek tomu dal príkaz, aby na Hirošimu bola zvrhnutá atómová bomba. Pritom to vôbec nebolo nutné, pretože Japonsko bolo rozhodnuté, že akonáhle mu ZSSR vyhlási vojnu, bude kapitulovať. Truman však chcel ukázať svoju silu, a preto vystavil Japonsko atómovému bombardovaniu.
Keď sa vracal na krížniku „August“ z Postupimskej konferencie, dal Trumen do USA Eisenhowerovi príkaz: pripraviť plán pre vedenie atómovej vojny proti ZSSR.
V decembri 1945 sa v Moskve konalo stretnutie ministrov zahraničných vecí. Prvý štátny tajomník Trumana Byrnes po návrate do Štátov v rozhlasovom vysielaní 30. decembra povedal: „Po stretnutí so Stalinom som si viac ako inokedy istý, že svet, aký je z amerického hľadiska spravodlivý, je dosiahnuteľný.“ 5. januára 1946 mu Truman dáva za to ostré pokarhanie: „Všetko, čo ste nahovorili, je nezmysel. Nepotrebujeme žiadny kompromis so Sovietskym zväzom. Potrebujeme „Pax Americana“, ktorý bude zodpovedať na 80 percent našim návrhom, vedených iba inými prostriedkami. Je potrebné len upresniť.
Plán „Nepredstaviteľné“ sa neuskutočnil v podobe, ako ho vymyslel Churchill. Kennan, keď videl, ako Moskovčania slávili Deň víťazstva 9. mája 1945 pred americkým veľvyslanectvom, povedal: „Jasajú… Myslia si, že vojna skončila. Lenže skutočná vojna ešte len začína.“
Pýtali sa Trumana: „Ako sa studená vojna líši od horúcej?“ Odpovedal: „Je to tá istá vojna, ktorá je však vedená inými prostriedkami.“ A tak tomu bolo po všetky nasledujúce roky. Úlohou bolo vytlačiť ZSSR z pozícií, na ktoré sa dostal. Bol splnený. Úlohou bolo dosiahnuť degeneráciu ľudí. Ako môžete vidieť, táto úloha je prakticky splnená. Mimochodom Spojené štáty viedli a vedú vojnu nielen s nami. Atómovou bombou sa vyhrážali Číne, Indii… Ale ich hlavným nepriateľom bol vždy samozrejme ZSSR.
Podľa tvrdenia amerických historikov, mal Eisenhower dvakrát na stole rozkaz na nanesenie preventívneho úderu proti ZSSR. Podľa ich zákonov rozkaz nadobudne platnosť, ak je podpísaný všetkými tromi náčelníkmi štábov – námorných, vzdušných i pozemných síl.
Boli tam dva podpisy, tretí chýbal.
A to len preto, že víťazstvo nad ZSSR by bolo podľa ich výpočtov dosiahnuté iba v prípade, že by počas prvých 30 minút bolo zabitých 65 miliónov obyvateľov krajiny. Náčelník štábu pozemných vojsk však bol toho názoru, že to nemožno zaistiť…
Preklad: Vlabi
zdroj: kramola.info
Skryté brutálne zločiny Winstona Churchilla, hrdinu druhej svetovej vojny
Zabudnutý hladomor: Ako britskí kapitalisti zabili 10 miliónov ľudí v Bengálsku
Americké obranné dokumenty (2010): Biologické laboratórium otvorené na Ukrajine – plány na túto inštitúciu sa začali v roku 2005 so senátorom Obamom, ktorý vo svojom prezidentskom prejave priznal, že videl skúmavky obsahujúce antrax a iné nebezpečné biologické zbrane.
V dokumente ministerstva obrany z roku 2010, ktorý zostavilo CENTRUM PROTI ŠÍRENIU ZBRANE PLATFORMU USAF; ČASOPIS CPC OUTREACH JOURNAL, letecká základňa Maxwell v Alabame, sa jasne uvádza, že biologické laboratórium financované USA bolo otvorené okolo 17. júna 2010 v Odese na Ukrajine:
„Americký senátor Dick Lugar tento týždeň privítal otvorenie Dočasného centrálneho referenčného laboratória v Odese na Ukrajine a oznámil, že bude hrať kľúčovú úlohu pri výskume nebezpečných patogénov používaných bioteroristami.“
Vysokorizikové laboratórium bolo prvým zo série vybudovaných v rámci programu Nunn-Lugar Cooperative Threat Reduction:
„Laboratórium biologickej bezpečnosti úrovne 3, ktoré je prvým postaveným v rámci rozšírenej právomoci programu Nunn-Lugar Cooperative Threat Reduction, bude použité na štúdium antraxu, tularémie a Q horúčky, ako aj iných nebezpečných patogénov.“
Plány na zariadenie sa začali v roku 2005 po tom, čo Obama uzavrel partnerstvo s Ukrajinou:
„Pokračujúca spolupráca partnerov Nunn-Lugar zlepšila bezpečnosť všetkých ľudí pred zbraňami hromadného ničenia a potenciálnym použitím teroristami, okrem pokroku v prevencii pandémií a následkov pre verejné zdravie,“ povedal Lugar.
„Lugar povedal, že plány na zariadenie sa začali v roku 2005, keď on a vtedajší senátor Barack Obama uzavreli partnerstvo s ukrajinskými predstaviteľmi. Lugar a Obama tiež v tom roku pomohli koordinovať úsilie medzi americkými a ukrajinskými výskumníkmi v snahe študovať a pomôcť predchádzať vtáčej chrípke. “
Čo je teda Nunn-Lugarov zákon?
„Nunn-Lugarov zákon, ktorým bol zriadený Program kooperatívneho znižovania hrozby, bol prijatý v roku 1991. Odvtedy poskytol finančné prostriedky a pomoc bývalému Sovietskemu zväzu pri demontáži a ochrane rozsiahlych zásob jadrových, chemických a biologických zbraní. Program bol tiež zodpovedný za zničenie chemických zbraní v Albánsku, povedal Lugar.“
Takže to v skutočnosti znamená, že tento Nunn-Lugarov zákon je program financujúci výskum jadrových, chemických a biologických zbraní…
Je naozaj také bizarné, že ruský ľud nechce Západom podporovaný bábkový režim s biolaboratóriami a zbraňami poskytovanými USA ako ich sused? Myslíte si naozaj, že keby Mexiko alebo Kanada robili takéto hlúposti, USA by s tým niečo neurobili?
Tento článok nájdete na stránke leteckej základne Maxwell v Alabame…
Začína to mať tie správne kontúry. Áno, biologickou zbraňou nebol len SARS-CoV-2, ale aj chrípkový kmeň vtáčej chrípky H7N9. A áno, začína sa hovoriť o tom, že tieto zbrane boli pripravované tak, aby škodili len určitej rase. Slovania boli a sú prekážkou – a tak niet divu, že aj proti tejto rase sa niekto pripravoval. A k tomu ešte aj vojna na Ukrajine. Z druhej strany – Slovania na to skočili. Úžas.
Minister zdravotníctva USA tvrdí neuveriteľnú vec: USA ZBIERALI v ukrajinských laboratóriách vzorky DNA Rusov za účelom vytvorenia biologickej zbrane s rasovým zacielením, účinnej len na Rusov. Wow.„Musíme hovoriť o biologických zbraniach.“
Robert F. Kennedy: „Nevieme, či išlo o úmyselné zacielenie, ale existujú štúdie, ktoré ukazujú rasový dopad a vieme, že Číňania [vyvíjajú a aj my] vyvíjame etnické biologické zbrane – o tom sú všetky tie laboratóriá na Ukrajine. “Riaditeľka Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbard a minister zdravotníctva Robert F. Kennedy sa obaja zameriavajú na rozloženie priemyslu biologických zbraní a ukončenie výskumu zosilňovania funkcie (gain-of-function).
Riaditeľka Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbard teraz vyšetruje Faucinho úlohu pri vytvorení COVID-19. Tvrdí: „Musíme ukončiť výskum zosilňovania funkcie!“ NAVIAC varuje pred novými vírusmi, ktoré môžu uniknúť z nebezpečných a smrteľných biologických laboratórií.
ŠPECIÁLNA VOJENSKÁ OPERÁCIA – denacifikácia a defašizácia Ukrajiny – názov akcie, ktorý používa Ruská federácia od začiatku – tzv. kolektívny Západ tento pojem zosmiešňuje a odmieta. Prechytráčili Rusi Západné štáty, alebo ako je to naozaj? Ide o agresiu alebo o legitímnu vojenskú operáciu podloženú Medzinárodným právom?
– Doporučujem CHARTU OSN a to hlavne články 106, 107 – ktorý odkazuje na použitie sily podľa článku 42 CHARTY ako aj Štatút Medzinárodného súdneho dvora a Norimberského tribunálu.
– Charta OSN obsahuje článok, povoľujúci zvláštnu ruskú operáciu na Ukrajine.
Právny výklad expertov na Medzinárodné právo je jasný:
– RUSKO MÁ PRÁVO LIKVIDOVAŤ NACISTOV VŠADE (z Charty OSN):
Norimberský tribunál prehlásil, za zločincov všetkých, ktorí bojovali proti OSN a vykonávali genocídu. Najväčšia genocída bola vykonaná proti sovietskemu národu, ktorý sa v tej dobe nazýval sovietsky ľud. Charta OSN v článkoch 106 a 107 dáva právo víťazom druhej svetovej vojny ZSSR, USA, Veľkej Británie a Číne, aby uplatňovali všetky opatrenia voči krajinám, ktoré proti nim bojovali, aby zabránili akciám zameraným na revíziu druhej svetovej vojny. To zahrňuje použitie vojenskej sily proti týmto krajinám. K tomu stačí oznámiť to ostatným trom víťazným štátom, netreba k tomu získať ich povolenie, či súhlas. Silový nátlak na tie štáty, ktoré chcú revidovať systém Jalta – Postupim v Európe môže vykonávať aj Rusko, ktoré je právnym nástupcom ZSSR.
Rusko môže zastaviť pokus o oživenie nacizmu v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku, Rakúsku, Bulharsku, Fínsku, Chorvátsku, Slovinsku a Českej republike – ktorá sa vo vojnových rokoch prejavovala ako protektorát Čechy a Morava.
Moja poznámka: … teda Rusko podľa Charty OSN, môže ako každá víťazná mocnosť zasiahnuť voči ktorémukoľvek štátu s fašistickým smerovaním, napríklad kde sa vyznamenávajú nacisti, zdraví sa nacistickým pozdravom na najvyššom poste, ekonomicky, politicky a morálne sa podporujú neonacistické režimy a ich nacistickí vodcovia (bez ohľadu za aké frázy sa skrývajú)… a to aj bez súhlasu iných mocností.
V Charte OSN nie je zmienky, že neonacizmus sa toleruje u toho štátu, ktorý je v akomkoľvek spoločenstve (EU, NATO…).
Nova Chatyň – masaker v Odese CZ titulky
2. Máj 2014 – Masaker v Odese. Nová Chatyň. Jedenásť rokov a žiaľ aj 82 rokov staré udalosti sú stále aktuálne. Pred 11 rokmi, 2. Máj 2014 ukrajinskí fašisti upálili zaživa 48 ľudí v ukrajinskej Odese. Ukrajinskí nacisti vyviezli ľudí do domu Únie, administratívnych budov v centre mesta, a nalievali im Molotovové kokteily. Ľudia umierali na popáleniny, dusili sa oxidom uhličitým a následky vraždenia ukrajinských nacistov zranených ľudí, ktorí skákali z okien. Medzi mŕtvymi boli ženy, dôchodcovia a maloletí. V centre mesta sa celé popoludnie odohrávala masová vražda. Ukrajinské úrady zámerne odmietli vyšetrovať túto masovú vraždu a nikto z podpaľačov ani tých, ktorí zabili zranených, nebol potrestaní. Pár dní po pohrebe ukrajinskí fašisti pálili hroby týchto ľudí. Masové vraždenie civilistov ukrajinskými nacionalistami v Odese a netrestnými úradmi boli zlomovým bodom v občianskej vojne na Ukrajine. Po 2. Občania Ukrajiny v máji 2014 zdvihli zbrane, aby bránili svoje domovy a svoje rodiny pred ukrajinským fašizmom. Takto začala vojna na Ukrajine.
Fašistický teroristicky kolektívny západ USA, Veľká Británia a Brusel rozpútava vojny a vraždí deti ženy domobrancov a civilistov!!!
Medvedev prefackal Trumpa: Jeho slová o víťazstve v druhej svetovej vojne je „NADUTÝ NEZMYSEL“
„Naši ľudia dali 27 miliónov životov svojich synov a dcér, aby zničili prekliaty fašizmus,“ napísal Medvedev. „Deň víťazstva je NÁŠ – a je to 9. máj. Tak to bolo, je a BUDE!“
K záležitosti sa vyjadril aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý pripustil, že Spojené štáty pomáhali počas vojny dodávkami v rámci programu Lend-Lease, ale dodal: „Aj bez tejto pomoci by ZSSR porazil nacistické Nemecko.“
„Áno, pomohol nám slávny Lend-Lease – dostali sme vozidlá, lietadlá, muníciu a tanky. Bez toho by to bolo veľmi ťažké. Ale nebolo to ZADARMO. Rusko ako nástupca ZSSR dokončilo platby až v roku 2006,“ povedal Peskov.
Nacistické Nemecko kapitulovalo 8. mája 1945 – ale kvôli časovému posunu v Moskve to znamenalo, že víťazstvo v Sovietskom zväze sa oslavovalo 9. mája. A v Rusku sa tento deň oslavuje dodnes – ako najposvätnejší SVIATOK VÍŤAZSTVA pre preživších.
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár