Za vydanie knihy a zberateľskú činnosť šesť rokov väzenia

Slovenskom víri búrlivá polemika o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. V argumentácii podporovateľov jeho existencie znejú najčastejšie slová obhajoby, spojené so slovom demokracia. Žiaľ aj aktuálna kauza s Mariánom Magátom, ktorú produkuje ÚŠP v spolupráci so Špecializovaným trestným súdom je ďaleko vzdialená od slova demokracia. Vyjadrujeme náš názor na to, ako vnímame „demokratické praktiky“ súčasného ŠTS. Náš príspevok nie je v žiadnom prípade obhajobou akýchkoľvek zločinov národno-socialistického režimu Nemecka, ale je pripomenutím práva na slobodné a kritické myslenie každého občana Slovenskej republiky. Uvážte sami a urobte si názor.

Sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Milan Cisárik odsúdil dňa 26. januára 2024 revizionistu Mariána Magáta za napísanie a vydanie knihy Židokracia a za zberateľskú činnosť na šesť rokov väzenia…

JUDr. Milan Cisárik sa predtým na súdnom pojednávaní vyjadril:

„PÁN MAGÁT, TU NA SÚDE NESKÚMAME, ČI MÁTE PRAVDU.“

Odhliadnuc od samotného škandalózneho začiatku prípadu, keď NAKA v spolupráci so švajčiarskou políciou obvinenému vyrabovali byt vo Švajčiarsku(!), vzali mu zberateľské predmety v obrovskej hodnote a následne ho dva(!) roky držali v (kolúznej) väzbe, by malo byť veľkou témou pre demokratické médiá a všetkých ochrancov slobody a ľudských práv, vrátane právnikov. Je to však inak. Väčšina týchto „strážnych psov demokracie“ sa zaujíma o demokratické práva nanajvýš u bieloruských či ujgurských opozičníkov, „svojich ľudí“, no o pošliapavanie ľudských a občianskych práv bežných občanov Slovenska už nie.

Samosudca v tomto politickom procese potvrdil, že sloboda slova – hlavný výdobytok Novembra 1989 – už nemá v Slovenskej republike miesto, resp. je vyhradená len pre „vyvolenú časť“ obyvateľstva.

Podľa tohto rozsudku hrozí každému Slovákovi za prezentáciu výsledkov výskumu historických udalostí podložených verejne dostupnými zdrojmi trest odňatia slobody.

Odkazom sudcu pre verejnosť je totiž odradiť ďalších páchateľov od podobného konania. Inak povedané, vy všetci, čo píšete, bádate a rozmýšľate, dávajte si pri publikovaní veľký pozor, lebo inak dopadnete podobne! Ba čo viac, pozor si musíte dávať aj na to, čo zbierate, čo sledujete na internete! To je asi hlavný odkaz tohto novodobého politického procesu v réžii globalistov. Prvý krát v histórii Slovenskej republiky je „rozširovanie“ t. j. aj čítanie či zapožičanie knihy obžalovaného trestným činom. Prepadli sme sa do totalitného suterénu komunistického obdobia „zakázaných kníh“.

Pripomína to osemdesiate roky, keď kolega a ďalší jeho priateľ boli na začiatku osemdesiatych rokov odsúdení za to, že požičiavali knihu Georga Orwella „1984“. Aký paradox to po roku 1989 nastal? Sme naozaj tam, kde sme chceli byť? Je toto ešte stále demokracia, alebo skôr návrat pred rok 1989?

Vráťme sa však do súčasnosti. Poukazujeme na to, že od roku 2012, keď politická garnitúra zriadila osobitnú ideologicko-politickú políciu NAKA a keď v roku 2016 koalícia SMER-SNS-Híd prijala protiextrémistické zákony, sme svedkami viacerých politických procesov, ktoré slúžia na umlčiavanie politických oponentov, ale aj vydavateľov a národných aktivistov, ktorí upozorňujú na neomarxistické smerovanie spoločnosti, alebo sa vyjadrujú inak, ako by si to priali niektorí predstavitelia súčasného režimu. Vzhľadom na udelenie výšky trestu je však prípad s M. Magátom jednoznačne najväčším výkričníkom.

Kalendáre, alebo tričká s prvým prezidentom Slovenskej republiky, výsledok bádania k pracovnému táboru v Seredi, citácia Štúrovcov, poukázanie na klamstvá a absurdnosti kovidovej totality, vyjadrenie názoru ku konfliktu na Ukrajine a mnoho ďalších „trestných činov“ sú dnes vďaka gumeným protiextrémistickým zákonom a stavu súdov a prokuratúry v Slovenskej republike dôvodom na trestné stíhanie a dokonca na odsúdenie.

Postupne, no isto, sa tak veľkým červeným oblúkom vraciame do 50-tych rokov minulého storočia, keď sa cez politické procesy udržiavala stranícka ideológia, upevňovala politická moc a oponenti režimu boli zastrašovaní a trestaní.

Časopis organizácie bývalých politických väzňov (PV-ZPKO) Svedectvo nedávno pripomenul 35. výročie udalosti, keď v r. 1988, teda už za perestrojky, dostal vydavateľ kresťanských samizdatov Ivan Polanský štyri roky nepodmienečne za vydanie publikácie o prvom prezidentovi SR Dr. Tisovi. Vo väzbe ho režim držal miesto povolených dvoch mesiacov až deväť mesiacov. V liste generálnemu prokurátorovi ČSSR ho disidenti Ján Čarnogurský a František Mikloško bránili argumentom, že poznanie vlastných dejín nemôže byť trestnou činnosťou, že „poznanie musí zahrňovať svetlé aj tmavé stránky dejín… poznanie má byť objektívne“, avšak „ŠtB umelo prenáša problém historiografie a poznania vlastných dejín do roviny trestného práva.”

Podobne ako bývalí disidenti komunizmu aj my dnes sme presvedčení, že pohľady na históriu nemôžu byť dôvodom na trestné stíhanie, tobôž na odsúdenie človeka. Ak k tomu dochádza, takýto štát si nemôže hovoriť demokratický a bude len otázkou času, kedy dôjde k rehabilitácii a odškodneniu novodobých politických väzňov tak, ako sa to stalo v roku 1968 či po roku 1989 obetiam komunistickej totality.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Martin Nociar sa navyše odvolal voči celému rozsudku, keďže sa mu nepáčilo, že súd pri niektorých skutkoch prekvalifikoval konanie obžalovaného zo závažnejšieho trestného činu na menej závažný a navrhoval aj uloženie peňažného trestu a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov.

Je to ten istý prokurátor M. Nociar, za ktorého dozorovania sa už štyri roky „vyšetruje“ extrémistická činnosť maďarských extrémistov v Dunajskej Strede, ktorí opakovane protizákonne vztyčujú maďarskú vlajku na pol žrde ako symbol „veľkého Maďarska“ na postavenom pamätníku, ktorý má pripomínať napochodovanie maďarskej armády do Dunajskej Stredy.

Združenie slovenskej inteligencie v tejto veci podalo už niekoľko podnetov na prokuratúru. Napriek tomu, že v tomto prípade už došlo aj k vzneseniu obvinenia z extrémizmu (v septembri 2023), vyšetrovanie pod dozorovaním prokurátora Nociara vykazuje znaky prieťahov vo vyšetrovaní, keďže súdom klasifikovaným maďarským extrémistom je dovolené naďalej pokračovať v ich protizákonnej činnosti (naposledy 22. 1. 2024) ako trestne stíhaným osobám!

Tieto trestne stíhané osoby nie len, že nezavreli do vyšetrovacej väzby, ale ani nevydali predbežný zákaz na využívanie predmetného pamätníka na extrémistickú činnosť.

Na základe viacerých skúseností môžeme konštatovať, že celý zákon o tzv. extrémizme je ideologicky a účelovo zameraný výlučne proti Slovákom a prejavom národnej hrdosti. Zavedený pojem „extrémizmus“ a „extrémisti“ je ohýbateľný, mätúci, právne jasne nedefinovaný, ideologicky zneužívaný a teda nefunkčný a antidemokratický.

Ak ide o slovenský „extrémizmus“, tak špecializovaný súdny systém má ostré zuby a koná intenzívne až protiústavne. Ak ide o maďarský „extrémizmus“, tak pozorujeme úmyselnú sabotáž vyšetrovania zo strany špeciálnej prokuratúry, ktorá tým vysiela rozkladným skupinám signál, že Slovenská republika nemá záujem o svoju suverenitu, zvrchovanosť a územnú celistvosť. Sme presvedčení, že ÚŠP aj ŠTS takto cielene a zámerne prispievajú k rozkladu slovenskej štátnosti.

Ako príslušníci slovenskej inteligencie cítime potrebu hovoriť, keď iní, ktorí by mali kričať, mlčia. Napriek tomu, že sa nemusíme zhodnúť s názormi M. Magáta, rozhodne nesúhlasíme so zneužívaním súdnej moci na potláčanie názorov, alebo výrokov, ktoré sú zaručené demokratickými slobodami.

Zvlášť keď v Slovenskej republike dochádza k dlhodobému a beztrestnému popieraniu utrpenia Slovákov po Viedenskej arbitráži v rokoch 1938 až 1945, kedy boli na odtrhnutom území  južného Slovenska režimom vtedajšieho Hortyovského Maďarska systematicky brutálne mučení a prenasledovaní.

Viď.: Krvacajuca_hranica -_Dokumenty.pdf

Pýtame sa, akú odbornú a morálnu autoritu majú znalci či historici zapojení do tohto súdneho procesu, keď prezentujú selektívny výklad dejín?

Úryvok záverečnej reči súdneho pojednávania zo dňa 17. januára 2024, kde Marián Magát viackrát poukázal na nezrovnalosti tvrdení „súdnych znalcov na extrémizmus“ a ich stav odbornosti, keď na otázky nevedeli odpovedať, alebo sa zamotávali do vlastných klamstiev zverejňujeme: