_{Foto: Miloš Zverina}

AUTOR: MILOŠ ZVERINA

Tradičné podujatie „Vlastenecký výlet na hrad Devín“, ktoré zorganizovali slovenskí vlastenci a priatelia Slovanského spolku Slavica, sa konalo včera popoludní. Účastníci výstupu sa stretli o 15.00 hod. pod hradom Devín. Vlastenecký výlet štúrovcov na Devín 24. apríla 1836 bol jedným z najvýznamnejších obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa Slovenov. Tento rok si všetci naši  vlastenci pripomínajú 188. výročie tejto pre slovenský národ významnej udalosti.

Devínsky hrad nad sútokom Dunaja a Moravy je jedným z najvýznamnejších symbolov slovenského národa, ktorého význam našiel odozvu aj v mnohých umeleckých dielach. Hrad je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou a svedkom dávnej slávy našich predkov, pripomínajúci Staroslovienske dŕžavy, Nitrianske kniežactvo a Veľkomoravskú dŕžavu. Jeho dejiny spolu s Vyšehradom, Bratislavským, Nitrianskym a Spišským hradom siahajú do predhistorických dôb. V stredovekých kronikách ho spomínajú ako starobylú pevnosť alebo hradisko kniežaťa Rastislava. Bol to významný pevnostný objekt, ktorý chránil hranice našich predkov po vytlačení Slovanov zo západu.

V Uhorskom kráľovstve hrad stratil svoju výnimočnosť a slávu. V roku 1809 ho francúzski milovníci umenia z Napoleonovej družiny len tak z rozmaru vyhodili do povetria a v snahe demonštrovať maďarskú dominantnosť dala uhorská vláda v roku 1896 pri príležitosti tisícročného trvania uhorského štátu postaviť na skalnom brale horného hradu monumentálny pomník arpádovského bojovníka, ktorý bol pre zmenu vyhodený do vzduchu česko-slovenskými legionármi 21. januára 1921.

V období barokového slavizmu, generácie všeslávie a štúrovcov sa prebudil kult Devína, ako symbolu slovanskej vzájomnosti a národnej hrdosti slovenského národa. Toto úsilie jednotlivých obrodeneckých generácií vyvrcholilo pamätným výletom Štúra a jeho družiny na Devín.

Prejav Tibora Eliota Rostasa na Devíne:

V nedeľu 24. apríla 1836, na sviatok svätého Juraja, sa pozvaní zišli v záhrade hostinca pod hradom.

Prišli: Jaroslav Bórik, Janko Bysterský, Timotej Cochius, Pavol Čendekovič, Benjamín Červenák, Drahotín Frndák, Gustáv Grossmann, Jozef Miloslav Hurban, Pavol Košacký, Daniel Krnúch, Ján Maróthy, Ján Mayer, Ladislav Paulíny, Drahotín Rafanides, August Horislav Škultéty, Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský.

Nálada bola slávnostná, čo vyzdvihol aj Štúr slovami: „Slnce vychádzalo z jasna, keď sme sa približovali k starým hradbám osamelého Devína zdalo sa nám, že vychádza nový deň Slovenska.“ Po Štúrovom prejave a ďalších spevoch a recitáciách, Štúr navrhol, aby si každý účastník zvolil životné krédo a pridal k svojmu krstnému menu ďalšie meno, slovanské. Sám prijal meno Velislav. Tento príklad nasledovali aj ďalší účastníci. Na záver všetci účastníci zaspievali hymnickú pieseň Hej, Slováci. Priebeh výletu živo opísal Jozef Miloslav Hurban v diele Ľudovít Štúr.

Nový rozmer dostala devínska tradícia po roku 1918. Jeho vyvrcholením bol výlet slovenskej mládeže na Devín v roku 1936 pri príležitosti storočnice výletu štúrovcov a osadenie pamätnej dosky. Tento akt významne prispel k tomu, že slovenský národ začal vnímať Devín ako národné posvätné miesto.

Slovanský spolok Slavica organizuje výlety na Devínsky hrad pravidelne dvakrát do roka. A to 24. apríla, ako spomienku na štúrovský výlet z roku 1836 a 15. septembra, ako záverečnú etapu Slovenského národného pochodu Slavín- Devín.

Od roku 2020 sa stretávame s nepochopiteľným zákazom nosiť na Devínsky hrad slovenskú vlajku na žrdi, ako jeden zo symbolov Slovenskej republiky. Tento zákaz v roku 2023, keď mala na Devíne spomienkové podujatie Matica slovenská, vzbudil pozornosť aj slovenských politikov, ktorí zorganizovali následne 7. mája 2023 výstup stoviek vlastencov na Devínsky hrad aj s vlajkami na žrdi. Vtedy opoziční a teraz vládni politici sľúbili slovenskému národu, že tento zákaz bude zrušený, hrad Devín bude navrátený Slovenskej republike a na hradnom brale bude vztýčení stožiar so slovenskou vlajkou.

MY ČAKÁME!

Tibor Eliot Rostas vstupuje do medzinárodnej arény spolu so svojim tímom odborníkov: prof. Peter Staněk, MUDr. Ján Lakota, CSc., JUDr. Adriana Krajníková. Zvoliť ho môžete do Európskeho parlamentu zakrúžkovaním čísla

zvtv