Vláda ČR schválila zóny pre jednoduchšiu výstavbu veterníkov, výrazne ich osekala
Veterné elektrárne majú rýchlejšie rásť v 61 lokalitách
V Česku vznikne 61 oblastí určených na jednoduchšiu výstavbu veterných elektrární a solárnych parkov. Vytvorenie takzvaných akceleračných zón schválila v pondelok vláda. Zón bude výrazne menej, než sa pôvodne zvažovalo. Experti varujú, že kvôli prísne nastaveným podmienkam Česko nesplní ciele, ku ktorým sa zaviazalo v Európe.

„S ohľadom na požiadavky občanov, obcí a krajov sme vyjednali minimalistický variant,“ uviedol minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček (ÁNO).
Akceleračné zóny sú vymedzené územia, ktoré majú umožniť rýchlejšie povoľovanie ekologickejších zdrojov energie, teda veterných elektrární a veľkých fotovoltaík. Na ich vymedzenie zaväzuje vládu spoločná európska smernica. Výmenou za to má Česko od Európskej únie dostať miliardy na podporu výstavby veľkých obnoviteľných zdrojov.
Zóny sú rozmiestnené naprieč republikou, okrem Prahy. Pre veterné elektrárne bude vyhradených 49 zón. Pre fotovoltaikov vláda určila 12 lokalít. Celková rozloha týchto oblastí má byť 297 kilometrov štvorcových.
Podľa Havlíčka bude musieť každý projekt aj naďalej prechádzať štandardným povoľovacím konaním. Proces by mal ale prebiehať rýchlejšie. „Obce zostávajú účastníkmi stavebného konania a stavať sa bude iba tam, kde pre to bude zhoda a miestna podpora,“ dodal minister.
Návrh akceleračných zón začala pripravovať ešte predchádzajúca vláda Petra Fialu (ODS). Politici súčasného kabinetu Andreja Babiša (ÁNO) zóny kritizovali. Ich počet aj rozlohu tak opakovane zmenšili.
V pôvodnom návrhu bolo 110 lokalít, Babišov kabinet ho ale po svojom nástupe do funkcií tento rok znížil najprv na 94 a začiatkom júla na súčasných 61 zón.
Ciele sú podľa expertov nereálne
Kabinet tvrdí, že aj napriek úpravám bude možné v akceleračných zónach postaviť veterné a solárne elektrárne s kapacitou viac ako troch gigawattov výkonu. Experti o tom ale pochybujú.
Český záväzok počíta s inštaláciou veterníkov s výkonom 1,5 gigawattu do roku 2030. Napríklad podľa analýzy, ktorú spracovalo Hnutie Dúha, bude síce teoreticky možné postaviť veterné elektrárne s kapacitou 1,8 gigawattu. V praxi ale splnenie cieľa považuje za nereálne.
„Vyškrtnutie časti akceleračných oblastí, zmenšenie rozlohy pri mnohých ďalších a nastavenie nezmyselných obmedzení – ako sú výškové limity pre veterné elektrárne – spôsobilo, že akceleračné oblasti v praxi nedosiahnu cieľ, ktorý si Česko stanovilo,“ konštatoval Jan Rovenský, energetický expert Hnutia Dúha a autor spomínanej analýzy.
S nastavením akceleračných zón nie je spokojná ani Komora OZE. „Obávam sa, že na mape Česka vznikne 49 bielych miest pre stavbu starších elektrární, navyše s absurdnými obmedzeniami,“ uviedol predseda komory Štěpán Chalupa.
Zväz modernej energetiky vo vyhlásení napísal, že Česko pre rozvoj energetickej bezpečnosti potrebuje, aby sa obnoviteľné zdroje stavali aj mimo týchto oblastí.
Zriadenie zón naopak kritizujú okrem iného niektoré obce, ktorých sa majú dotknúť. Napríklad Trhový Štefanov na Benešovsku sa obáva, že by prípadné budúce veterníky narušili výhľad na horu Blaník. Odporcovia argumentujú aj obavami z hluku.
Súdiť sa s Českou republikou kvôli veterníkom? Starostom vraj nič iné nezostáva…
Článok sme prevzali z portálu Parlamentnilisty.cz, autor: Karel Výborný
Celý si ho môžete pozrieť TU: Celý
ROZHOVOR:
Starostovia obcí, na ktorých chotári bola vytýčená akceleračná zóna pre stavbu veterných či solárnych elektrární, nemajú inú možnosť obrany ako sa súdiť so štátom, teda s Českou republikou. Podľa energetika Ivana Noveského to vyplynulo zo schôdze senátnej Stálej komisie pre obnovu vidieka. Za prítomnosti ministerských úradníkov.

Aký dojem na vás urobilo včerajšie rokovanie Stálej komisie Senátu pre rozvoj vidieka?
To, čo postupne „vypadávalo“ z prítomných zástupcov Ministerstva pre miestny rozvoj a Ministerstva životného prostredia, doslova šokovalo nielen prítomné senátorky a senátorov, ale aj prítomných starostov a nezávislých odborníkov.
Senátorky a senátori sa zúčastnili v hojnom počte pod vedením predsedu komisie senátora Jiřího Voseckého a myslím, že neľutovali, pretože i napriek tomu, niektoré informácie pre nich boli doslova šokujúce.
Asi najviac otriaslo prítomnými, keď sa všetci zhodli na tom, že jediná cesta, ako môžu starostovia uhájiť základné práva a záujmy svojich obcí pred nezákonne navrhnutými akceleračnými oblasťami (AO) pre veterníky (AOV) a solármi (AOS), je cesta súdna.
A s kým sa majú starostovia súdiť?
To je práve ten paradox, štátni úradníci museli priznať, že napr. starostovia 7 obcí, ktorým MMR navrhlo AOV do lesa, ktorý je jediným zdrojom ich pitnej vody, majú jedinú šancu, ako si zachrániť pitnú vodu, podať žalobu na Českú republiku. Iba pre záujmy veterných barónov (čerpačov dotácií) tam má byť vyrúbaných 200.000 stromov zdravého lesa. To už nie je ani Kocúrkov, to je ekologický zločin a doslova výsmech občanom a obciam.
Počkajte, to sa všetci starostovia, ktorí chcú uchrániť svoje obce, ich prostredie pre život, poľnohospodársku pôdu, pitnú vodu, vzácne vtáctvo a pod., sa budú musieť súdiť s Českou republikou?
Bohužiaľ áno. Situáciu ale komplikuje to, že už v pondelok 27. júna má vláda nezákonné návrhy prejednávať a je veľké riziko, že ich bude aj schvaľovať. A vzhľadom na to, ako deep state už od jesene 2023 potajomky chystal akceleračné oblasti v spolupráci s developermi a ministerstvami platenými zelenými ekoteroristami, nie som si istý, či ministri a pán premiér majú dostatok informácií o hroziacich nebezpečenstvách a reputačnej hanbe Českej republiky aj súčasnej koalície pred voľbami pri schválení.
V júni bol publikovaný rozhovor s autormi návrhu, tuším s pánom Abelom, že všetko je v súlade s legislatívou a že iba z časových dôvodov nemohli osloviť všetkých 6.000 obcí, aby to s nimi prerokovali. Ako to vidíte vy?
Ten rozhovor som tiež zaznamenal, ale najskôr som ho bral ako pokus o humor. Ale po jeho vypočutí som sa naštval. Je pravdou, že anglické právo nepoznám, študoval som české a slovenské právo a pri AO únijné predpisy.
Ale skutočnosť, že navrhli 95% AO na poľnohospodárskej pôde, tj v priamom rozpore s európskou smernicou RED III z roku 2023 a českým zákonom č. 249/2025 Zb. (zákon ZOZE), nemôže byť spôsobená iba rozdielnym výkladom práva. Európsky aj český zákon jasne píše, že AO majú byť PREDOVŠETKÝM na nepoľnohospodárskej pôde, výslovne strechy centier, priemyselné a poľnohospodárske podniky, bane, apod.
Ak niekto tvrdí, že je splnené tým, že 5% zo 100% bolo navrhnutých v súlade s RED III a ZOZE, to už nemožno vysvetliť ani rozdielnosťou anglického a kontinentálneho práva. To je zjavný úmysel, poškodzujúci Českú republiku a ohrozujúce stratou minimálne 12 miliónov m2 ornej pôdy potravinovú bezpečnosť. O tom, že flagrantným porušením smernice RED III a českého ZOZE hrozia Českej republike miliardové sankcie, sa zatiaľ tiež nehovorí.
Počkajte, ten pán hovoril o nedostatku času a to vieme, býva naozaj často problém?
Vytvárajú umelý nedostatok času de facto „na zákazku“. Z Národného plánu obnovy a ďalších zdrojov bolo vyčerpaných od jesene 2023 niekoľko desiatok miliónov Sk. A tvrdiť, že napriek tejto bohatej finančnej dotácii nebolo možné vykonať napríklad riadne terénne šetrenie a prerokovať s obcami návrhmi AO, to je skoro drzosť. Mimochodom, v žiadnom prípade sa nejednalo o 6 000 obcí, pretože obcí dotknutých AO je v skutočnosti „len“ niekoľko stoviek (cca 400). Oni to ale neprejednávali ani s krajmi, máme na to odpovede od všetkých 14 krajov, že sa s nimi nikto nebavil.
Plne chápem rozčúlenie starostov, s ktorými dva a pol roka nikto nekonal a teraz im dalo MMR na pripomienky k návrhu zo 14. 4.2026, po verejnom prerokovaní 15. 5. 2026, iba 15 dní na pripomienky k obsiahlym materiálom AO. Mnoho starostov malých obcí nie je ani právnikom, ani špecialistom napr. ornitológom, niektorí už boli na dovolenke, apod.
Ale napriek tomu podali starostovia, občania, spolky na ochranu prírody a pod. celkom 30.905 pripomienok na MMR, viete, ako boli vysporiadané?
To bola tiež jedna z otázok na rokovaní Stálej komisie Senátu pre rozvoj vidieka. Odpoveď znela, že vysporiadanie pripomienok je neverejné, dostane ho až vláda, snáď pri schvaľovaní AO dňa 27. 7. 2026. Keby nešlo o tak vážnu vec, ohrozujúcu svojou nezákonnosťou českej obce a mestečká, poľnohospodárstvo i ekonomiku, bolo by to takmer humorné. Predstava, ako sa na vláde u predsedu vlády a jednotlivých ministrov vŕšia státisíce listov vysporiadania pripomienok obcí a verejnosti, je ale skôr strašná.
Opakovane zaznieva vo verejnom priestore názor, že na rozdiel od návrhu MMR a MŽP existuje riešenie AO, ktoré je v súlade so zákonmi, teda RED III a ZOZE. Podarilo sa ministerstvám v Senáte vysvetliť, prečo je 95% navrhnutých AO v rozpore s RED III a ZOZE?
Pokúšali sa, ale radšej to nechcite vedieť. Je to hrôza. Ministerstvá sa priznali, že to je podľa politického zadania ešte z Fialovej vlády. To prítomných, nielen senátorky a senátorov, doslova šokovalo.
Ale šoky pokračovali. Pripomenuli sme s kolegom Baranom návrh skupiny energetikov vytvorený a odovzdaný príslušným ministerstvám a ďalším na začiatku roku 2026 podľa RED III a ZOZE, ktorý zabezpečuje AO pre 9.200 MW, teda viac ako 3x naplnenie požiadavky Bruselu a záväzku Fialovej vlády. Na ďalšiu otázku, prečo teda neboli na vytýčenie AO použité nepoľnohospodárske plochy podľa RED III a ZOZE napríklad strechy obrích marketov, logistických centier, poľnohospodárskych objektov, plochy dole, a pod. prišla ďalšia šokujúca odpoveď: Ministerstvá nevedia podľa RED III a ZOZE na týchto plochách AO vytýčiť.
Áno, ale prečo neboli využité napríklad plochy pre už uzavretých alebo uzatváraných baniach a elektrárňach, tých máme aj nadbytok?
Na verejnom prerokovaní pripomienok v pražskom Radiopaláci úradníci verejne a do záznamu vyhlásili o uzavretej elektrárni Dětmarovice, že s ňou má ČEZ iné plány. Toto neboli schopní vysvetliť ani na rokovaní v Senáte. Keď sme sa pýtali, prečo nedali aspoň časť akceleračných oblastí na uzavretú baňu ČSA Pavla Tykača, neboli schopní odpovede, ale vyhlásili, že navrhnú vláde na pondelkové rokovanie namiesto toho poľnohospodársku a lesnú pôdu. Neboli ochotní ani k čiastočnému kompromisu svojho návrhu. Ale keď sme im premietli český zákon na projektore, nebol schopný ani prítomný politický námestník ministra vysvetliť, kde je ten súlad so zákonom, ktorým sa v úvode rokovania aj so svojim vrchným riaditeľom oháňali. Myslím, že z toho bola okrem prítomných odborníkov v šoku aj veľká časť prítomných senátoriek a senátorov. Bola to veľmi autentická hodina pravdy na pôde zákonodarného orgánu.
Robíte si srandu? České ministerstvá tvrdia, že nevedia postupovať podľa platných európskych a českých zákonov?
Bohužiaľ to nie je sranda. Je to totálny úpadok štátnej správy. Pokiaľ musia starostovia brániť svoju obec a svojich občanov pred nezákonným počínaním štátu a jeho najvyššími úradníkmi súdnymi žalobami na štát, a pokiaľ ústredné orgány štátnej správy priznávajú, že nevedia fungovať podľa platných českých zákonov.
Ako na to majú reagovať voliči?
Vláda o návrhu hlasuje. Skladá sa z jednotlivých ministrov a tí patria k jednotlivým politickým stranám. Hlasovanie vlády nie je tajné. Samotné rokovania vlády sú síce neverejné, ale podľa Rokovacieho poriadku vlády sa hlasuje verejne. Výsledky a pomer hlasovania sú zaznamenávané a následne verejne publikované v uznesení na stránkach Úradu vlády SR. Voliči, ktorí dali svoj hlas prisľúbenému programu odmietnutia Green Dealu v minuloročných voľbách, z toho budú mať určite v tohtoročných voľbách do Senátu aj do miest a obcí jasný návod k ďalšej dôvere. Aj médiá vrátane Parlamentných listov budú takéto rokovania podrobnejšie komentovať.
Ivan Noveský vyštudoval Právnickú fakultu, odbor právo na Univerzite Komenského v Brne a stavebnú fakultu na ČVUT v Prahe. Než začal v roku 2007 pôsobiť v spoločnosti COFET, čerpal svoje skúsenosti na MPSV SR – odbor financovania a správy majetku, v Národnom pamiatkovom ústave, na Úrade pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových a v neposlednom rade aj na Ministerstve dopravy a spojov SR.
Ivan Noveský (1953) je český energetický odborník, stavebný inžinier a právnik s dlhoročnou praxou v plynárenstve a energetike.
Po absolvovaní Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe pôsobil od roku 1978 v Českom plynárenskom podniku, neskôr zastával vedúce funkcie v Juhomoravskej i Juhočeskej plynárenskej. Bol spoluzakladateľom spoločností Gasmeter a Privátna česká plynárenská, podieľal sa na vzniku Energetického regulačného úradu, kde následne pôsobil vo vedení av rokoch 2016–2017 zastával funkciu prvého podpredsedu. Pracoval aj v štátnej správe, okrem iného na Ministerstve dopravy a spojov, Ministerstve práce a sociálnych vecí a na Úrade pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových. V súčasnosti vystupuje ako energetický analytik a publicista.















Zanechajte nám komentár